Dlh Slovenska postupne klesá, podľa najaktuálnejšieho čísla Eurostatu dosiahol v 2. kvartáli 2019 úroveň 48,4 % HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však dlh opäť stúpne, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia.  No najmä: RPRZ vypočítala, že tzv. bezpečná hranica dlhu viac nie je 40 % HDP. Po zavedení tzv. dôchodkového stropu sa pre rok 2018 znížila na 27 % HDP. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto ako celok hodnotíme ako nepravdivé.  KLESÁ DLH? Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť klesol hrubý dlh Slovenskej republiky od konca roku 2016 do konca roku 2018 z 52 % HDP na 49,4 % HDP.  Čísla Eurostatu za 2. kvartál 2019 hovoria o dlhu Slovenska na úrovni 48,4 % HDP. V prvom kvartáli 2019 bol dlh podľa Eurostatu 49,0 % HDP.  BLÍŽIME SA K ÚROVNI 45 PERCENT? Podľa odhadu vlády by mal byť dlh krajiny ku koncu roka 2019 na úrovni 47,9 % HDP a ku koncu roka 2020 46,9 % HDP. K úrovni 45 percent by sa podľa dlh tohto odhadu mal priblížiť na konci roka 2022.  Aktuálnejší odhad Rady Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z decembra 2019 je pesimistickejší.  Vychádza z identifikovaných rizík Rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.  „Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, tak podiel hrubého dlhu k HDP dosiahne na konci rokov 2019 a 2020 úroveň 48,1 % HDP, na konci roku 2021 úroveň 49,1 % HDP a na konci roku 2022 úroveň 50,2 % HDP,” uviedla RPRZ pre portál Demagóg.SK.  K odhadu vlády RPRZ dodala, že „táto prognóza však platí za predpokladu naplnenia stanovených rozpočtových cieľov (deficit 0,49 % HDP v roku 2020 a vyrovnaný rozpočet v rokoch 2021 a 2022), pričom samotný rozpočet neobsahuje všetky opatrenia na ich splnenie v rokoch 2021 a 2022.” BEZPEČNÁ ÚROVEŇ DLHU Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol horný limit bezpečnej úroveň dlhu v roku 2018 „okolo” 39 % HDP, optimum vidí pri 32 % HDP. Po zavedení dôchodkového stropu horný limit pre rok 2018 podľa Rady klesol na 27 % HDP, optimum kleslo na 24 % HDP.