Nie je zrejmé, z údajov k akému časovému obdobiu Andrej Danko vychádzal, no jeho čísla sa v presnosti rozchádzajú s posledne dostupnými údajmi Eurostatu aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. S ohľadom na odchýlku pri uvádzaní štatistických údajov, ktorú na Demagóg.SK tolerujeme ako aj s ohľadom na pravdivosť ducha povedaného však jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé.  Podľa zatiaľ posledných štatistík Eurostatu z 2. kvartálu 2019 bol hrubý dlh verejnej správy Slovenska na úrovni 48,4 % HDP.  Dlh Nemecka dosahoval 61,2 % HDP, Rakúsko malo dlhy vo výške 71,8 % HDP, Francúzsko vo výške 99,6 % HDP, Taliansko vo výške Taliansko 138,0 % HDP a Grécko vo výške 180,2 % HDP.  V rámci EÚ bolo Slovensko 17. najzadĺženejšou krajinou. EÚ-priemer hrubého zadĺženia bol 80,5 %.  Iné porovnanie: v roku 2018 predstavoval hrubý dlh verejnej správy Slovenska 49,4 % HDP. Dlh Nemecka bol vo výške 61,9 %, Rakúska 74,0 %, Francúzska 98,4 %, Talianska 134,8 % a Grécka 181,2 % HDP. Ak by si Slovensko požičalo 14 miliárd eur, jeho dlh by sa pri súčasnom HDP vyšplhal na približne 64 % HDP - čo by bolo porovnateľné s nemeckým  zadĺžením a stále výrazne menej než je zadĺženie Rakúska, Grécka či Talianska.  Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko však pripomína (od 3:35), že podľa neho by malo byť prioritou tejto aj budúcich vlád, aby sa Slovensko dostalo na úroveň tzv. bezpečného dlhu (40% HDP, pozn.), aby mala vláda pri prípadnej recesii lepší manévrovací priestor.