Podobne ako pri spise Gorila aj nahrávku môže polícia tzv. operatívne preverovať a zisťovať, či sa skutočnosti na nej uvedené stali, pripravovať rôzne scenáre vyšetrovania a identifikovať možné dôkazy. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer.  Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Nezákonnosť jej postupu napadol majiteľ odpočúvaného bytu Zoltán Varga.  Sudcovia zistili, že žiadosti SIS o odpočúvanie „neobsahujú transparentnú identifikáciu osoby sudcu, ktorý mal (ako zákonný sudca) súhlas udeliť, a z ich obsahu nie je dostatočne zrejmé, na základe akých dôvodov boli vydané.” Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu.  „Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš.  Polícia teda spis používala ako tzv. operatívny material. Pomocou neho preverovala, či sa podozrivé skutočnosti stali, vytvárala scenáre vyšetrovania a identifikovala možné dôkazy.  „Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. Vyšetrovatelia opakovane žiadali o zbavenie mlčanlivosti ex-agenta SIS Petra Holúbeka, aby mohol v konaní vypovedať ako svedok. Špeciálny prokurátor ich žiadosť stopol.  Holúbek nakoniec v prípade vypovedal - no podľa neho len v  „okrajovej veci, ktorá je z hľadiska celej Gorily nepodstatná.“ V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „nahrávku podobnú spisu Gorila”. Advokát Daniel Lipšic si myslí, že táto nahrávka môže slúžiť aj ako dôkaz v trestnom konaní. „Dnes je pomerne rozsiahla judikatúra už aj nášho Najvyššieho súdu SR, ktorá tvrdí, že aj keď bolo porušené právo na súkromie, dôkaz sám o sebe je použiteľný,” uviedol. Docent trestného práva Miloš Deset hovorí, že  „zvukový záznam by mohol byť použitý ako dôkaz v trestnom konaní, ak by sa príkazom sudcu pre prípravné konanie napríklad nariadilo odpočúvanie a príslušné zložky by vyhotovili zvukový záznam na základe tohto príkazu.”