Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže EP v súčinnosti s ďalšími inštitúciami a orgánmi EÚ podnikol skutočne niekoľko krokov v súvislosti so spomínanou agendou životného prostredia. Aj na predposlednom plenárnom zasadnutí sa europoslanci venovali problematike životného prostredia. „Schválili novú legislatívu o trhu s elektrinou, ktorá okliešťuje úlohu uhlia, ale zachováva regulované ceny. Odobrili politickú dohodu s členskými štátmi na prísnych emisných štandardoch osobných a ľahkých úžitkových áut. Zelenú dali aj novej smernici o obmedzení jednorazových plastov.“ Posunom je legislatíva prijatá Európskym parlamentom v marci 2019, ktorá zakazuje používanie jednorazových plastov. „Nová právna úprava od roku 2021 zakazuje predaj jednorazových plastových príborov (vidličky, nože, lyžice, paličky), plastových tanierov, slamiek, plastových vatových tyčiniek, paličiek na balóny, produktov z oxo-degradovateľných plastov, ako aj jednorazových plastových nádob na potraviny (obaly na rýchle občerstvenie) a pohárov vyrobených z expandovaného polystyrénu. Smernicu budú musieť členské štáty zapracovať smernicu do svojej legislatívy.“ Podľa EK je „nová smernica EÚ o plastoch na jedno použitie bude najambicióznejším právnym nástrojom na celosvetovej úrovni zameranej na morský odpad.“ EP prijal aj rezolúciu, v ktorej žiada zníženie emisii medzi rokmi 1990 až 2030 o 55% a do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Europoslankyňa Beňová však v otázke tejto rezolúcie nehlasovala. Zaujímavou iniciatívou je tiež vytvorenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by mal podporovať udržateľnosť investičných projektov v rozvojových krajinách. Rada potvrdila konečnú dohodu s EP o jeho vytvorení v júni  2017.