
SaS
Náš štát nemá čísla dostatočne presné. Napríklad sa nevie, koľko je ľudí, ktorí sú živnostníci, aké majú zároveň príjmy zo závislej pracovnej činnosti, ak takú majú.
Sulík vo svojom vyjadrení spomína príjmy živnostníkov zo závislej pracovnej činnosti, teda zo zamestnania. Tento konkrétny typ dát nebol zverejnený žiadnou štátnou inštitúciou, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Z verejne dostupných zdrojov sa dá, napríklad, zistiť, koľko živností je za mesiac alebo rok zrušených a koľko založených. Štatistiky ohľadom SZČO vytvára aj Sociálna poisťovňa, ktorá skúma, koľko živnostníkov platí tzv. minimálne poistné, teda poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Avšak štatistiky Sociálnej poisťovne nezahŕňajú čísla, ktoré sú spomenuté vo výroku. V dokumente Inštitútu zamestnanosti (.pdf) sú zaznamenané údaje ohľadom SZČO, ako napríklad ich celkový počet, vekové rozdelenie alebo už spomínaný počet živnostníkov platiacich minimálne odvody, pričom dokument čerpá z dát Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu SR. Na strane 2 sa tento dokument zameriava aj na tzv. fenomén nútenej živnosti, čo predstavuje „živnostníkov, ktorých pracovná činnosť má formu závislej práce zamestnanca“. To je však odlišný prípad od toho, ktorý opisuje Sulík, keďže on hovoril o živnostníkoch, ktorí popri výkonu živnosti majú príjmy aj zo závislej činnosti.