Na základe sčítania pôsobenia Štefana Harabina na rôznych pozíciách, ktoré sa viažu na trestné právo, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štefan Harabin začal svoju kariéru sudcu v roku 1983 na Okresnom súde v Poprade. Následne v roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde v Košiciach. Od roku 1991 do roku 1992 pôsobil na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde bol vedúcim trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Túto funkciu vykonával tri roky, čiže do roku 1996. Potom naďalej pôsobil na Najvyššom súde SR, avšak už ako predseda trestného kolégia, a to do roku 1998. Po tomto roku sa stal predsedom NS SR. V tejto funkcii pôsobil päť rokov. V rozmedzí rokov 2003 a 2006 pôsobil ako predseda trestného senátu na NS SR.

V roku 2006 zastával funkcie predsedu vlády pre legislatívu a ministra spravodlivosti SR a to počas dvoch rokov. V rokoch 2009 až 2014 sa opäť stal predsedom NS SR.

V septembri roku 2014 vo voľbe ‚‚na čelo Najvyššieho súdu ho porazila a vystriedala bývalá podpredsedníčka tohto súdu Daniela Švecová. Po zmene ústavy ho vo funkcii šéfa Súdnej rady po dlhých rokoch nahradila ďalšia sudkyňa tohto súdu Jana Bajánková.”  Tak sa opäť stal predsedom trestného kolégia NS SR, a to na dobu piatich rokov, čiže do roku 2019.

Ako jeden z príkladov k činnosti v oblasti trestného práva na Okresnom súde v Poprade, môžeme uviesť medializovaný prípad kauzy františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorý bol odsúdený na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod.