Výrok sa týka údajného prepisu rozhovoru medzi Štefanom Harabinom s albánskym obchodníkom s drogami Bakim Sadikim ešte z roku 1994. Prepis telefonátu bol zverejnený v roku 2008. Harabin za to vtedy čelil v NR SR odvolávaniu. Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic síce prepis predložil do parlamentu, ale keďže daný dokument nie je zverejnený v originálnej podobe, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.    

Recidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal, ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.

Chronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR. Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.

Pravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil, že pozná iba „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.

Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.

Krajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil. Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané, že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala.

Čo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne: “Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou.”