Pôvodnými dôvodmi na začatie vojny v Iraku skutočne boli podozrenia, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a že existujú určité prepojenia medzi režimom Saddáma Husajna a teroristickou organizáciou Al-Káida (najmä v súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001). Ani jedno z týchto podozrení sa neskôr nepodarilo dokázať. Tvrdenie, že si USA „kompletne vymysleli všetky dôkazy“ však v porovnaní s faktami neobstojí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Irak po Druhej vojne v Zálive čelil sankciám OSN, ktorých cieľom bola eliminácia irackých zbraní hromadného ničenia. Irak na zničení zbraní a zbrojných programov do istej miery spolupracoval s inšpektormi OSN, avšak nie natoľko, aby mohla byť potvrdená úplná eliminácia programov vývoja zbraní hromadného ničenia (zdroj). Inšpekcie boli od decembra 1998 prerušené po dobu takmer štyroch rokov. Po ich obnovení predseda komisie OSN, ktorej úlohou bolo odzbrojenie Iraku, konštatoval, že Irak ideu odzbrojenia ani v tej dobe úplne neprijal za svoju. Stále tak existoval priestor pre pochybnosti o existencii aktívnych zbrojných programov. Čo sa týka podozrenia zo spolupráce s Al-Kájdou, je pravdou, že Husajnov režim bol známy podporou palestínskych teroristov – rodinám samovražedných atentátnikov vyplácal odškodné.

Invázia do Iraku pod vedením USA začala v marci 2003. Finálna správa National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States (skrátene 9/11 Commission) zverejnená v auguste 2004 konštatovala, že napriek niekoľkým stretnutiam irackých predstaviteľov a členov Al-Kájdy, neexistujú dôkazy o tom, že sa medzi týmito vyvinula spolupráca na úrovni operačného vzťahu. Takisto podľa komisie neexistovali dôkazy o tom, že by sa Irak spolupracoval s Al-Kájdou pri príprave akýchkoľvek útokov voči USA (.pdf, s.66).

Záverečná správa Commission on the Intelligence Capabilities of the United States Regarding Weapons of Mass Destruction (skrátene Intelligence Commission) z marca 2005 vyvracia existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku hneď v úvode. Spravodajské služby sa podľa komisie sa mýlili a neboli schopné odhadnúť do akej miery sa ich analýza situácie v Iraku sa zakladala na domnienkach a nie serióznych dôkazoch. Zároveň však podľa komisie nedošlo k zámernému skresleniu dôkazov o existencii zbraní hromadného ničenia (.pdf, s. 2).

Americký projekt Factcheck.org v roku 2005 analyzoval reklamu proti vojne v Iraku zobrazujúcu výroky Georga Busha, viceprezidenta Dicka Cheneyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda a poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej s nadpisom „They lied“. Factcheck.org prišiel k záveru, že na potvrdenie toho, že Bushova administratíva klamala, chýbajú dôkazy o tom, že vedeli, že spravodajské informácie, ktoré sa k nim dostali, boli chybné.