Právomociam prezidenta Slovenskej republiky sa venuje šiesta hlava Ústavy SR, a na jej základe má prezident významné právomoci v rámci zahraničnej politiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V článkoch 101 a 102 ústavy sa píše:
(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
Prezident
a.) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b.) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
c.) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií.

Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. júna 2001 o prenesení právomoci dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy č. 250/2001 Z. z. prenáša časť prezidentových právomocí na vládu:
Na základe čl. 102 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky vydávam – s výhradou iného rozhodnutia v jednotlivých prípadoch – toto rozhodnutie:
Prenášam
a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky,
b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, atď.

Rozhodnutie preniesť časť právomocí prijal vtedajší prezident Rudolf Schuster.