Vlasť
Ja som prevzal rezort, teda Najvyšší súd, (...) po pánovi Majchrákovi a po pánovi Karabinovi, ktorí menili senáty do budúcna rozvrhom práce tak, ako ja som to urobil ...
Milan Karabín a Juraj Majchrák boli predchodcami Štefana Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu, pričom na zmenu obsadenia senátov rovnako ako Harabin používali Rozvrh práce Najvyššieho súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Štefan Harabin ukončil svoje pôsobenie na poste predsedu Najvyššieho súdu vo februári 2003, kedy ho dočasne nahradil vo funkcii podpredseda NS SR Juraj Majchrák. Ten konal ako zastupujúci predseda do októbra 2003, kedy bol za staronového predsedu zvolený Milan Karabín. Po Karabínovi predsednícku stoličku v roku 2009 opäť získal Harabin.
Podľa definície uvedenej na stránke Najvyššieho súdu sa „Rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu Najvyššieho súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Rozvrh práce sú spolu so stanoviskom Sudcovskej rady verejne prístupné. Predseda Najvyššieho súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi Najvyššieho súdu.“
Verejný prístup k jednotlivým Rozvrhom práce Najvyššieho súdu je síce možný iba od roku 2010, no je nepochybné, že sa tento spôsob používal na zmenu senátov aj v minulosti. Potvrdzuje nám to napríklad uznesenie Ústavného súdu z 18. júna 2003, kde sa uvádza: „Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím vydaným podpredsedom najvyššieho súdu 18. februára 2003 tým, že zmenil zloženie senátu najvyššieho súdu určeného podľa rozvrhu práce platného na rok 2002 na konanie a rozhodovanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v právnej veci vedenej na najvyššom súde od 20. decembra 2002 pod sp. zn. M Obdo V 8/2002, a to po začatí konania.“
Rovnakým problémom, týkajúcich sa zmien v Rozvrhu práce čelil ako predseda NS SR aj Štefan Harabin. Nález Ústavného súdu z dňa 17. júna 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 30. decembra 2013 a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnej zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu.