S Ruskom nás síce spája skúsenosť s komunistickým režimom, avšak Mikloško nesprávne uviedol dobu jeho trvania. Na Slovensku trvala komunistická totalita približne 40 rokov. Nastolená bola vo februári 1948 a ukončila ju Nežná revolúcia v novembri 1989. V Rusku sa komunizmus presadil po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Za koniec komunistického režimu môžeme považovať rok 1991, kedy v slobodných prezidentských voľbách zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý inicioval rozpad ZSSR. Keďže v prípade Slovákov (Československa) trval komunistický režim výrazne kratšie než 70 rokov, mal menej priamych obetí a represie nedosahovali takú mieru, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počet obetí komunizmu ostáva dodnes predmetom debát medzi historikmi. V ZSSR sa odhady pohybujú najmä v rozmedzí 10 až 30 miliónov obetí (napr. na hodnote približne 20 miliónov sa zhodujú historici Volkogonov, Yakovlev či Courtois, Robert Conquest vo svojej knihe zase uvádza dolnú hranicu 15 miliónov). Diskusia o celkovom počte obetí je často ideologicky zaujatá a závisí od definície pojmu. Najvyššie odhady celkového počtu obetí komunizmu zahŕňajú odsúdených na smrť, obete masového vyvražďovania, hladomoru, obete vzišlé z nútených deportácií, väznenia a nútenej práce. Z odhadov, ktoré sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 42 až 162 miliónov, väčšinu tvoria obete v Číne počas vlády Maa Ce-tunga v rokoch 1949 - 1976 (rozmedzie 29 až 79 miliónov obetí) a v Sovietskom zväze v rokoch 1922 - 1991 (rozmedzie 7 až 69 miliónov obetí). V ostatných krajinách postihnutých komunistickými vládami, napr. Kambodža, Vietnam, Severná Kórea, Afganistan, Etiópia, odhady neprevyšujú 2 milióny obetí.