Počas a po ukončení migračnej krízy začali naprieč celým európskym kontinentom politicky rásť strany, ktoré sa hlásia k antisystémovému a aj antiimigračnému prúdu. Nie je síce úplne jednoznačné, či by bez migračnej krízy tieto strany nikdy nedosiahli rovnaké úspechy, no je nesporné, že antiimigračný postoj im v politickom raste významne pomáha. Výrok hodnotíme ako pravdivý.   Téma migrácie sa po migračnej kríze v roku 2015 stala ústrednou témou niektorých politických strán v Európe. V niektorých krajinách, napríklad aj na Slovensku, bola jednou z hlavných tém volieb. Konkrétne na Slovensku sa v parlamentných voľbách v roku 2016 podarilo antisystémovej ĽSNS (Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko) získať 8 %. Stala sa tak piatou najúspešnejšou stranou v týchto voľbách. V predvolebnej kampani dávala dôraz na svoju antiimigračnú orientáciu (.pdf). Na súvis medzi antiimigračnou rétorikou a nárastom preferencií antisystémových strán upozornili aj viacerí politológovia, napríklad  Grigorij Mesežnikov.   V susednej Českej republike sa konali parlamentné voľby v roku 2017 a taktiež boli poznačené témou migrácie. Antisystémová SPD získala v týchto voľbách podporu 10,6 %, čo ju robí štvrtou najúspešnejšou stranou. Na čele so svojim lídrom Tomiom Okamurom taktiež dáva jasne najavo nesúhlas s prijatím migrantov heslami ako: PENÍZE NAŠIM LIDEM, NE MIGRANTŮM.   Vo svojej výročnej správe za rok 2015 česká Bezpečnostná informačná služba tento trend pomenovala jasne (pdf., str. 8): “V atmosféře nejistoty, zda jsou ostatní státy schopny vypořádat se s problémy migrace, se profilovaly extremistické a populistické politické subjekty, radikalizovalo se politické prostředí a rostla popularita extremistických stran.” Práve rôzne extrémistické prúdy dokázala podľa vyjadrení politológa Miroslava Mareša pre Hospodárske noviny zjednotiť téma migrácie a začali si tak koordinovať svoje postupy.   Podobný trend možno sledovať aj u nášho ďalšieho suseda – Maďarska. Terajší premiér Viktor Orbán v parlamentných voľbách v roku 2018 zvolil migráciu za svoju jednoznačne najsilnejšiu tému, čo mu prinieslo 133 miest v 199-člennom parlamente. Európsky parlament sa neskôr hlasovaním zhodol na tom, že Maďarsko pod vedením Orbána riskuje porušenie základných európskych hodnôt.   V Taliansku sa slušný volebný výsledok podaril aj lídrovi antisystémovej strany Lega Nord Matteovi Salvinimu, ktorý sa stal talianskym ministrom vnútra. Spolu s Orbánom iniciovali vznik antiimigračného frontu, ktorý by mal odporovať politickým snahám francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, či miliardára Georga Sorosa.   V Nemecku počas vypuknutia migračnej krízy výrazne preferenciami narástla strana Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá sa na jeseň 2017 dostala aj do spolkového parlamentu a momentálne je najsilnejšou opozičnou stranou. Na súvis medzi utečeneckou krízou a nárastom preferencií upozornili viacerí odborní aj prieskumné agentúry, napríklad spoločnosť Insa.