Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, ktorý spochybňuje nebezpečnosť chrípky aj účinnosť očkovania a tvrdí, že vakcíny obsahujú škodlivé látky ako ortuť, hliník či skvalén. Odborné zdroje však jednoznačne uvádzajú, že chrípka každoročne vedie k tisícom úmrtí a očkovanie významne znižuje riziko komplikácií aj hospitalizácií. Chrípkové vakcíny používané na Slovensku žiadne z uvedených látok neobsahujú. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia o údajných kontaminovaných vakcínach či „povinnom očkovaní“ v zahraničí, ktoré v príspevku zaznievajú – ide o skreslené alebo chybne interpretované informácie.

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého „chrípka vôbec nie je tak nebezpečná, ako sa mediálne tvrdilo“ a vakcíny proti nej sú vraj neúčinné a nebezpečné. Autor tiež tvrdí, že vakcíny obsahujú hliník, ortuť, či skvalén a ich nebezpečnosť majú potvrdzovať incidenty z minulosti. Od 1. decembra príspevok zdieľalo najmenej 285 ľudí. 

Chrípka

Chrípka je infekčné ochorenie, ktorému možno predchádzať a ktoré zasahuje najmä dýchacie cesty. Prenáša sa najmä kvapôčkovou cestou – pri kašli, kýchaní či blízkom kontakte s chorým. Vírus sa môže šíriť aj nepriamo prostredníctvom rúk či predmetov a v určitej situácii môže k prenosu prispieť aj aerosol.

Chrípka patrí medzi najzávažnejšie sezónne infekcie. WHO uvádza, že vírus každoročne vedie k trom až piatim miliónom prípadov ťažkého priebehu ochorenia a k 290-tisíc až 650-tisíc úmrtiam. Dáta európskeho strediska ECDC ukazujú, že chrípka spôsobuje v Európe od 15-tisíc do 70-tisíc úmrtí ročne.

Očkovanie proti chrípke je bezpečné a účinné

Odborná a medicínska komunita sa zhoduje, že očkovanie je najúčinnejším spôsobom, ako znižovať chorobnosť a úmrtnosť na sezónnu chrípku, najmä u rizikových skupín, akými sú malé deti, seniori, chronicky chorí a ľudia s oslabenou imunitou. Pri týchto skupinách je však náročné presne hodnotiť účinnosť vakcín, keďže  štúdie, v ktorých sa porovnáva účinná látka s placebom, nie sú z etických dôvodov možné.

Účinnosť vakcín sa preto sleduje v takzvaných real-world štúdiách, ktoré hodnotia ich dopad v praxi. Celkový obraz z množstva výskumov a metaanalýz preukazuje efektivitu vakcíny. Jej účinnosť však môže kolísať v závislosti od toho, ako sa vírus v danú sezónu mení. Typicky sa účinnosť vakcíny proti chrípke pohybuje v rozmedzí 40 až 60 percent. 

Podľa Úradu verejného zdravotníctva vedie vakcinácia proti chrípke k o 52 percent nižšiemu riziku hospitalizácie u pacientov s ochoreniami pľúc, o 79 percent menej hospitalizácií u ľudí s diabetom a o 67 percent nižšiemu výskytu infarktov myokardu u kardiologických pacientov počas chrípkovej sezóny. U seniorov znižuje riziko úmrtia až o 80 percent. Zloženie vakcíny

Podľa informácií zdravotných poisťovní sú pre sezónu 2025/2026 plne hradené očkovacie látky Vaxigrip, Influvac, Influvac Tetra a Vaxigrip Tetra, ktoré lekár môže predpísať formou e-receptu. Pre deti od dvoch do 12 rokov je okrem týchto injekčne podávaných vakcín čiastočne hradená nazálna vakcína Fluenz.

V chrípkových vakcínach používaných na Slovensku sa nenachádzajú látky, ktoré spomína príspevok. Ani Influvac (vrátane verzie Tetra), ani Vaxigrip či Vaxigrip Tetra neobsahujú tiomersal (ortuť), hliník ani skvalén. Ide o inaktivované vakcíny bez adjuvantov, ktorých zloženie je v EÚ striktne regulované.

Vaxigrip aj Vaxigrip Tetra obsahujú po 15 μg hemaglutinínu z chrípkových vírusov, pričom základom zloženia sú tie isté pomocné látky – chlorid sodný, dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného, dihydrogenfosforečnan draselný, chlorid draselný, voda. Obidve vakcíny môžu obsahovať aj stopové množstvá ovalbumínu, neomycínu, formaldehydu a oktoxinolu-9. Líšia sa počtom kmeňov – Vaxigrip je trivalentná vakcína so zameraním na tri kmene, Vaxigrip Tetra obsahuje štyri kmene (dva typy A a dva typy B).

Podobne aj Influvac a Influvac Tetra obsahujú po 15 μg hemaglutinínu z chrípkových vírusov, obidve využívajú rovnaké pomocné látky – chlorid draselný, dihydrogenfosforečnan draselný, dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného, chlorid sodný, dihydrát chloridu vápenatého, hexahydrát chloridu horečnatého a vodu. Zároveň môžu obsahovať stopové množstvá látok použitých pri výrobe, ako sú ovalbumín, formaldehyd, cetrimóniumbromid, polysorbát 80 či gentamicín. Rozdiel medzi nimi spočíva taktiež v počte kmeňov.

Nosová očkovacia látka Fluenz podľa príbalového letáku obsahuje tri oslabené chrípkové kmene spolu s pomocnými látkami – sacharóza, hydrogenfosforečnan draselný, dihydrogenfosforečnan draselný, želatína, arginíniumchlorid, monohydrát glutamátu sodného a voda. Obsahovať môže aj stopové množstvá ovalbumínu, a tiež stopové množstvá gentamicínu.

Formaldehyd sa v procese výroby niektorých vakcín využíva na inaktiváciu vírusov a bakteriálnych toxínov, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a účinnosť. Z hľadiska množstva ide o zanedbateľné hodnoty – dávka vakcíny obsahuje menej ako 0,1 miligramu formaldehydu, zatiaľ čo prirodzené množstvo tejto látky v tele dvojmesačného dojčaťa je približne desaťnásobne vyššie. Na ilustráciu: bežná hruška obsahuje 50-krát viac formaldehydu než akákoľvek vakcína.

V iných očkovacích látkach sa hliník používa ako adjuvans, teda ako látka, ktorá zvyšuje imunitnú odpoveď na vakcínu. Vďaka adjuvantom, ako je hliník, je možné podať nižšiu dávku vakcíny a zabezpečiť dostatočnú ochranu už pri menšom počte podaní. Hliníkové adjuvansy sa používajú v mnohých štandardne odporúčaných vakcínach, napríklad proti hepatitíde A a B, diftérii, tetanu, HPV či pneumokokom. Množstvá hliníka v jednotlivých dávkach vakcín sú pritom veľmi nízke – pohybujú sa v desatinách miligramu a v súhrne sú nižšie ako množstvá hliníka, ktoré dojča prijme v strave počas prvých mesiacov života. Bezpečnosť takýchto vakcín bola opakovane overená medzinárodnými odbornými orgánmi.

Thiomersal, konzervačná látka na báze ortuti, sa v malých množstvách používa v niektorých vakcínach na zabránenie rastu baktérií a plesní. Tie by sa mohli do vakcíny dostať z prostredia po jej otvorení. 

Kontaminácia vakcín

V roku 2009 došlo k incidentu, pri ktorom spoločnosť Baxter omylom rozoslala laboratóriám v Európe materiál určený na výskum – vzorky vírusu H3N2 kontaminované vírusom vtáčej chrípky H5N1. Kontaminované vzorky sa dostali do Česka, Nemecka a Slovinska, no nikto netušil, že obsahujú vírus, kým v českom laboratóriu nezačali po kontakte s materiálom hynúť zvieratá, čo sa pri H3N2 bežne nestáva. Baxter za chybu prevzala zodpovednosť, firma však nezverejnila presný reťazec udalostí, ktorý viedol k zámene. Všetci vedci a pracovníci v dotknutých laboratóriách boli otestovaní a podľa vyjadrenia spoločnosti sa nepotvrdila žiadna infekcia vírusom H5N1.

V Spojených Štátoch ani v Kanade nebolo zavedené plošné povinné očkovanie proti chrípke

V roku 2009 zaviedli Spojené štáty povinné očkovanie proti pandemickej chrípke H1N1 pre príslušníkov ozbrojených síl. Ministerstvo obrany oznámilo, že vakcína bude povinná pre všetkých uniformovaných vojakov, očkovanie sa malo začať začiatkom októbra. Rezort zároveň zabezpečil, aby bola vakcína dobrovoľne dostupná aj pre rodinných príslušníkov vojenského personálu.

Diskusia o „povinnom“ očkovaní zdravotníkov proti chrípke sa ani v Kanade netýkala celého obyvateľstva, ale výhradne zdravotníckeho personálu v niektorých nemocniciach, kde sa uvažovalo o takzvaných condition-of-service politikách – teda o očkovaní ako podmienke výkonu práce. Prieskumy medzi rokmi 2010 až 2014, každý so stovkami účastníkov, ukazujú, že 57 až 85 percent zdravotníkov by takýto model podporilo. Vyššia miera súhlasu sa spájala s lepšou znalosťou vedeckých informácií o chrípke, dlhšou praxou a skúsenosťami s vážne chorými pacientmi. Podporu tomuto prístupu vyjadrovala aj časť nezaočkovaných pracovníkov.

Systém odškodnenia bez dokazovania v Spojených štátoch funguje od roku 1980

V Spojených štátoch od roku 1980 existuje Národný program kompenzácií za poškodenia spôsobené očkovaním (VICP), ktorý má zabezpečiť odškodnenie v zriedkavých prípadoch, keď vakcína preukázateľne spôsobí vážny zdravotný problém. Program vznikol v 80. rokoch po tom, čo množstvo žalôb proti výrobcom vakcín ohrozovalo výrobu aj dostupnosť očkovania a hrozil návrat epidemických ochorení.

Väčšina ľudí pritom po očkovaní nemá žiadne vážne reakcie a vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne, zdravotné komplikácie po očkovaní často nesúvisia priamo s vakcínou. Len vo veľmi zriedkavých prípadoch môže dôjsť k závažnej reakcii, napríklad k ťažkej alergii – práve na tieto situácie slúži VICP.

Program funguje ako mimosúdny, takzvaný „no-fault“ systém, takže poškodený nemusí dokazovať zavinenie výrobcu či lekára. Kompenzácie môže žiadať každý, kto dostal vakcínu zahrnutú v programe a domnieva sa, že mu spôsobila zdravotnú ujmu.

História očkovania proti chrípke

Chrípka bola dlho považovaná za bakteriálne ochorenie. Až v 30. rokoch 20. storočia britskí vedci prvýkrát izolovali vírus chrípky, čím umožnili vznik skutočne účinnej vakcíny.  Prvá inaktivovaná vakcína vznikla v USA počas druhej svetovej vojny a už v roku 1945 bola dostupná verejnosti. Krátko nato vedci objavili, že chrípku spôsobujú viaceré typy vírusov, najmä influenza A a B, čo viedlo k vývoju dvojzložkovej vakcíny.

Keď sa v roku 1947 ukázalo, že vírus rýchlo mutuje a staršie vakcíny prestávajú účinkovať, WHO v roku 1952 vytvorila globálny systém sledovania chrípky. Ten umožňuje každý rok identifikovať najčastejšie cirkulujúce kmene a podľa nich upraviť zloženie sezónnej vakcíny.

Výskyt vírusov na Slovensku sleduje Národné referenčné centrum pre chrípku pri ÚVZ SR, ktoré zasiela svoje zistenia do medzinárodných sietí WHO a ECDC. Na základe týchto dát WHO určí zloženie vakcíny zvlášť pre severnú a južnú pologuľu. 

V poslednej chrípkovej sezóne 2024/2025 boli na základe odporúčaní na Slovensku proti chrípke použité tetravalentné očkovacie látky Influvac Tetra a Vaxigrip Tetra pre dospelých a nazálna tetravalentná vakcína pre deti Fluenz Tetra.

Na základe monitorovania cirkulujúcich kmeňov WHO a následných odporúčaní EMA prechádza Európa pri vakcínach proti chrípke z tetravalentných na trivalentné zloženie. Dôvodom je, že línia B/Yamagata sa vo svete už roky nevyskytuje a vakcíny sa budú ďalej zameriavať len na dva kmene typu A a jednu líniu typu B.

Záver

Na Facebooku sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že chrípka „nie je nebezpečná“, očkovanie proti nej je údajne neúčinné a vakcíny obsahujú hliník, skvalén či ortuť. Chrípka každoročne spôsobuje tisíce úmrtí, očkovanie preukázateľne znižuje riziko ťažkého priebehu a u nás používané vakcíny neobsahujú látky, ktoré uvádza príspevok. Navyše, niektoré tvrdenia o kontaminovaných vakcínach, povinnom očkovaní v zahraničí či odškodneniach vytrhávajú historické udalosti z kontextu alebo ich nesprávne interpretujú. Príspevok sme v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.