Na Facebooku koluje zoznam látok, ktoré sa údajne vyskytujú vo vakcínach. Mnohé z uvedených chemikálií sa však vo vakcínach nepoužívajú ako účinné látky, ale len v procese ich výroby, napríklad na oslabenie vírusov alebo čistenie vakcín od nežiadúcich zložiek. Vo finálnej vakcíne sa môžu nachádzať nanajvýš v kontrolovaných stopových množstvách. Ostatné uvedené - bunkové línie, bovinné sérum, E. coli či Vero bunky - neslúžia ako „cudzia DNA“ podávaná očkovaným, ale ako výrobné alebo kultivačné systémy, z ktorých sa výsledný produkt následne čistí. Vakcíny používané v Európskej únii musia pred schválením prejsť hodnotením kvality, bezpečnosti a účinnosti a ich bezpečnosť sa sleduje aj po uvedení na trh.

Takmer 500 ľudí na Facebooku za týždeň zdieľalo príspevok zo 4. mája 2026, ktorý vyvoláva obavy zo zloženia vakcín. Tvrdí, že „bežné vakcíny“ obsahujú viaceré toxické, karcinogénne alebo biologicky problematické látky, napríklad formaldehyd, betapropiolaktón, zlúčeniny hliníka, thimerosal, polysorbáty, glutaraldehyd, acetón či hexadecyltrimetylamóniumbromid. 

Bezpečnosť vakcín sa overuje pred schválením aj po ich uvedení na trh 

Všetky vakcíny používané v Európskej únii musia pred schválením prejsť viacstupňovým procesom skúšania, ktorý potvrdzuje ich bezpečnosť a účinnosť. Tento proces zahŕňa sériu prísnych testov zo strany výrobcu, po ktorých nasleduje odborné hodnotenie zo strany národných regulačných orgánov a Európskej agentúry pre lieky (EMA).

Účinky novej očkovacej látky sa najprv testujú v laboratóriu a na zvieratách. Ak sú úspešné, vývoj vakcíny pokračuje klinickými štúdiami na ľuďoch. Klinické skúšania prebiehajú v troch fázach, do každej z nich je zapojený väčší počet osôb. Pri klinickom skúšaní sa musí dodržiavať prísny súbor kritérií, postupov a protokolov stanovených regulačnými orgánmi. 

Zdroj: EMA

Formaldehyd

Formaldehyd je horľavý plyn s výrazným štipľavým zápachom. V malých množstvách prirodzene vzniká aj v ľudskom tele. Používa sa pri výrobe priemyselných produktov, napríklad hnojív alebo papiera, a tiež ako konzervačná alebo dezinfekčná látka v niektorých potravinách, liekoch, antiseptikách, kozmetike a výrobkoch pre domácnosť.

V procese výroby niektorých vakcín sa využíva na inaktiváciu vírusov a bakteriálnych toxínov, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a účinnosť. Z hľadiska množstva ide o zanedbateľné hodnoty – dávka vakcíny obsahuje menej ako 0,1 miligramu formaldehydu, zatiaľ čo prirodzené množstvo tejto látky v tele dvojmesačného dojčaťa je približne desaťnásobne vyššie. Na ilustráciu: bežná hruška obsahuje 50-krát viac formaldehydu než akákoľvek vakcína.

Betapropiolaktón

Betapropiolaktón sa používa okrem iného ako dezinfekčný a sterilizačný prostriedok. Pri priamom kontakte je pre človeka nebezpečný a môže spôsobovať rakovinu. Vo vodnom roztoku sa však rozloží približne do troch hodín na neškodné zložky. 

V medicíne sa betapropiolaktón používa aj pri výrobe niektorých vakcín na inaktiváciu vírusov. Poškodzuje vírusovú DNA alebo RNA, čím pomáha vírus zneškodniť tak, aby sa už nemohol množiť ani vyvolať ochorenie, ale aby si zachoval štruktúry potrebné na vyvolanie imunitnej odpovede. Používal sa alebo skúmal napríklad pri inaktivácii vírusov chrípky či SARS-CoV-2.

Pri vakcínach proti besnote a enterovírusu vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúčania na kontrolu kvality, podľa ktorých výrobca musí skontrolovať, či sa betapropiolaktón po inaktivácii vírusu úplne rozložil a či v pripravovanej vakcíne nezostali žiadne jeho zvyšky.

Hliník

Hliník je najrozšírenejší kov v zemskej kôre. Kovový hliník je ľahký a striebristobiely, používa sa napríklad na plechovky, fólie či stavebné materiály. Zlúčeniny hliníka majú rôzne využitie, napríklad pri úprave vody, v priemysle, ale aj v spotrebných výrobkoch, ako sú potravinové prísady či antiperspiranty.

V očkovacích látkach sa hliník používa vo forme solí ako adjuvans, teda ako látka, ktorá zvyšuje imunitnú odpoveď na vakcínu. Vďaka adjuvantom, ako je hliník, je možné podať nižšiu dávku vakcíny a zabezpečiť dostatočnú ochranu už pri menšom počte podaní. Hliníkové adjuvansy sa používajú v mnohých štandardne odporúčaných vakcínach, napríklad proti hepatitíde A a B, diftérii, tetanu, HPV či pneumokokom. Množstvá hliníka v jednotlivých dávkach vakcín sú pritom veľmi nízke – pohybujú sa v desatinách miligramu a v súhrne sú nižšie ako množstvá hliníka, ktoré dojča prijme v strave počas prvých mesiacov života. Bezpečnosť takýchto vakcín bola opakovane overená medzinárodnými odbornými orgánmi.

Bezpečnosť hliníkových adjuvansov podporuje aj dánska štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise Annals of Internal Medicine. Štúdia sledovala približne 1,2 milióna detí, pričom nenašla dôkazy o zvýšenom riziku chronických ochorení, autizmu či astmy po expozícii hliníku z vakcín.

Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. v roku 2025 vyzval prostredníctvom portálu trialsitenews.com časopis Annals of Internal Medicine, aby štúdiu stiahol. Nazval ju „tak hlboko chybnú, že nefunguje ako veda, ale ako klamlivý propagandistický trik farmaceutického priemyslu“ a tvrdil, že autori ju navrhli tak, aby nezistila poškodenie zdravia. 

Šéfredaktorka Annals of Internal Medicine Christine Laine pre Reuters uviedla, že „nevidí dôvod na stiahnutie“ štúdie. Podľa nej niektoré Kennedyho výhrady môžu poukazovať na bežné limity výskumu, ale nespochybňujú výsledky štúdie. Hlavný autor štúdie Anders Peter Hviid zo Statens Serum Institut v Dánsku poprel, že by štúdia bola klamlivá alebo zámerne navrhnutá tak, aby nenašla súvislosť medzi hliníkom a zdravotnými rizikami.

EMA, WHO aj FDA sa zhodujú, že hliníkové adjuvansy sa vo vakcínach používajú na posilnenie imunitnej odpovede a sú dlhodobo uznávané ako bezpečné. EMA uvádza, že sa používajú bezpečne od 30. rokov 20. storočia a že väčšina vakcín obsahuje množstvá hliníka hlboko pod európskym limitom 1,25 mg na dávku. WHO po preskúmaní tvrdení o údajnej súvislosti s autizmom označila takéto štúdie za metodologicky chybné a konštatovala, že dostupné údaje podporujú bezpečnosť hliníka vo vakcínach. FDA rovnako uvádza, že vakcíny s hliníkovými adjuvansmi majú preukázaný bezpečnostný profil počas mnohých desaťročí používania.

Hexadecyltrimetylamóniumbromid

Hexadecyltrimetylamóniumbromid, známy aj ako cetyltrimetylamóniumbromid (CTAB), je látka s čistiacim a dezinfekčným účinkom. Patrí medzi detergenty. V laboratóriách sa používa napríklad pri izolácii rastlinnej DNA, pri zrážaní nukleových kyselín, pri niektorých analytických metódach a pri syntéze nanomateriálov.

Pri výrobe niektorých vakcín sa používa ako technologická látka pri čistení a spracovaní antigénov. Pomáha napríklad narušiť bunkové membrány, uvoľniť požadovaný antigénny materiál a odstrániť nežiaduce zložky z výrobnej zmesi. Pri polysacharidových bakteriálnych vakcínach sa môže používať na uvoľnenie polysacharidov, pri vírusových vakcínach zasa pri izolácii vírusových antigénov po inaktivácii vírusu.

WHO v odporúčaniach pre výrobu vakcín proti brušnému týfusu z roku 2021 uvádza, že ak sa pri ich výrobe použijú procesné látky ako CTAB, jeho zvyšky sa majú merať a musia byť pod limitmi dohodnutými s národným regulačným orgánom. Po preukázaní konzistentnosti výroby môže byť rutinné testovanie každej šarže na tieto rezíduá vynechané, ak s tým súhlasí regulačný orgán (.pdf, s. 102).

Thiomersal

Thiomersal alebo thimerosal je organická zlúčenina ortuti. Používa sa ako antiseptická, dezinfekčná a protiplesňová látka. U niektorých ľudí môže pôsobiť aj ako alergén.

V malých množstvách sa používa v niektorých vakcínach na zabránenie rastu baktérií a plesní. Tie by sa mohli do vakcíny dostať z prostredia po jej otvorení. 

V Spojených štátoch amerických, Spojenom kráľovstve a v európskych krajinách bol thiomersal preventívne odstránený z vakcín v súlade s globálnym cieľom postupného znižovania vystavenia populácie ortuti. Tento krok nevyplýval zo škodlivosti thiomersalu vo vakcínach. Odstránenie thiomersalu vychádzalo z princípu predbežnej opatrnosti a zo snahy znížiť celkovú expozíciu populácie ortuti, najmä po výpočtoch v USA z roku 1999, podľa ktorých mohlo kumulatívne množstvo ortuti v dojčenskom očkovacom kalendári presiahnuť limit stanovený pre metylortuť. Neskoršie údaje však ukázali, že thiomersal obsahuje etylortuť, ktorá sa v tele správa inak než metylortuť, nehromadí sa v krvi a má výrazne kratší polčas odbúravania.

Zároveň WHO aj EMA opakovane konštatovali, že na základe dostupných vedeckých údajov neexistuje dôkaz o riziku pre zdravie spojenom s použitím thiomersalu ako konzervačnej látky vo vakcínach.

Polysorbát 80 a polysorbát 20

Polysorbáty sú estery mastných kyselín sorbitanu. Najbežnejšie polysorbáty používané ako pomocné látky sú polysorbát 20 a polysorbát 80.

Polysorbát 20 sa používa najmä ako emulgátor, teda látka, ktorá pomáha vytvárať stabilné zmesi oleja vo vode, najmä vo farmaceutických prípravkoch.

Polysorbát 80 sa používa ako stabilizátor alebo emulgátor. Bežne sa využíva v kozmetike, napríklad v pleťových vodách, make-upe, šampónoch či kondicionéroch, ale aj vo vitamínoch, doplnkoch výživy a potravinách. V potravinárstve sa používa napríklad v šalátových dresingoch, konzervovaných či hotových jedlách a zmrzline, kde pomáha dosiahnuť hladkú konzistenciu a spomaliť jej topenie.

Polysorbát 80 a polysorbát 20 sú pomocné látky tiež používané v liekoch a vakcínach. EMA ich opisuje ako látky, ktoré pomáhajú stabilizovať zmesi, rozpúšťať alebo rovnomerne rozptýliť zložky prípravku. Vo vakcínach môžu slúžiť ako stabilizátor antigénu alebo ako súčasť adjuvantov.

EMA v dokumente z roku 2024 uvádza, že množstvo polysorbátu vo väčšine vakcín je veľmi nízke a nachádza sa pod prahmi, pri ktorých sa navrhujú upozornenia na možné účinky na srdce, krvný obeh alebo pečeň. Za relevantné riziko pri injekčných liekoch EMA považuje najmä možnosť alergickej reakcie.

Glutaraldehyd

Glutaraldehyd sa používa najmä na dezinfekciu a sterilizáciu povrchov a zariadení v priemysle, laboratóriách, poľnohospodárstve, medicíne aj v niektorých spotrebných výrobkoch.

Pri výrobe niektorých vakcín proti čiernemu kašľu sa používa na oslabenie bakteriálnych toxínov, aby sa dali použiť ako antigén vo vakcíne. Výrobný proces však musí byť presne nastavený tak, aby sa dosiahla rovnováha medzi znížením toxicity a zachovaním dostatočnej imunogenicity vakcíny. Funguje podobne ako formaldehyd.

V aktuálnych produktových informáciách EMA sa glutaraldehyd uvádza nie ako účinná látka, ale ako možné stopové rezíduum z výrobného procesu. Pri vakcíne Hexyon EMA uvádza, že vakcína môže obsahovať stopy glutaraldehydu, formaldehydu, neomycínu, streptomycínu a polymyxínu B, ktoré sa používajú počas výroby. Podobne pri vakcíne Vaxelis EMA uvádza možné stopy glutaraldehydu, formaldehydu, antibiotík a bovinného sérového albumínu použitých vo výrobnom procese.

Fetálne bovinné sérum

Fetálne bovinné sérum (FBS) je médium využívané pri kultivácii živočíšnych buniek v laboratórnych podmienkach. EMA v smernici uvádza, že FBS je najčastejším typom bovinného séra používaného pri výrobe humánnych biologických liekov. FBS sa získava z plodov hovädzieho dobytka odobratých na bitúnkoch zo zdravých matiek, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu. EMA zároveň zdôrazňuje, že ide o materiál používaný počas výroby, najmä v bunkových kultúrach, nie o účinnú látku hotového lieku alebo vakcíny. Nejde ani o dôkaz prítomnosti biologicky aktívnej „cudzej DNA“.

Použitie FBS podlieha kontrole pôvodu, šarží, dohľadateľnosti, ako aj mikrobiologickej a vírusovej bezpečnosti. Dokument zároveň odporúča, aby výrobcovia jeho používanie obmedzovali alebo ho tam, kde je to možné, nahrádzali materiálmi neživočíšneho pôvodu.

Bunky z potratených plodov

Niektoré vakcíny sa vyrábajú pomocou ľudských bunkových línií, napríklad WI-38 alebo MRC-5, ktoré boli pôvodne odvodené v 60. a 70. rokoch z tkanív plodov po interrupciách. Dnes sa pri výrobe niektorých vakcín nepoužívajú nové plody, ale dlhodobo udržiavané bunkové línie odvodené z pôvodných buniek.

Hoci sa pri výrobe niektorých vakcín používajú fetálne bunkové línie na pestovanie vírusov, vakcíny neobsahujú tieto bunky ani rozpoznateľnú ľudskú DNA. Po vypestovaní vírusu sa produkt čistí, aby sa odstránili bunkové zvyšky a látky použité pri kultivácii. Počas čistenia sa zároveň rozkladá aj prípadná zvyšková bunková DNA.

DNA

Limit zvyškovej DNA, ktorý povoľujú WHO, Správa potravín a liečiv (FDA), EMA a iné regulačné úrady na jednu dávku vakcíny, je 10 ng (t.j. jedna miliardtina gramu, prípadne 0,000000001 gramu). Každá šarža vakcíny má oficiálny dokument „Prepustenie šarže oficiálnou kontrolnou autoritou” (Official Control Authority Batch Release - OCABR), teda certifikát kvality, ktorý obsahuje aj informáciu, koľko zvyškovej DNA sa v nej nachádza. Napríklad v certifikáte, ktoré vydalo belgické laboratórium, je uvedené, že šarža obsahuje 220 ng zvyškovej DNA na 1 mg mRNA. Jedna dávka vakcíny obsahuje 30 μg mRNA, takže jedna dávka z tejto šarže obsahovala 6,6 ng DNA, menej ako povolených 10 ng.

Obavy, že zvyšková DNA z vakcín by mohla meniť ľudskú DNA a spôsobovať zdravotné problémy, vrátane rakoviny, nemajú vedecký základ. Aby sa cudzia DNA integrovala do nášho genómu, musela by sa dostať do bunkového jadra, kde sa nachádza naša DNA. Navyše, aj keby sa nejaké zvyšky DNA dostali do bunky, organizmus má účinné obranné mechanizmy, ktoré cudzorodú DNA okamžite rozpoznajú a zničia pomocou špeciálnych enzýmov.

Obličkové bunky africkej zelenej opice

Vero bunky sú bunková línia odvodená z obličky africkej zelenej opice, prvýkrát izolovaná v roku 1962. Keďže prirodzene neprodukujú interferón alfa a beta, sú náchylnejšie na vírusovú infekciu, a preto sa často používajú v laboratórnom výskume a pri kultivácii vírusov. 

Vero bunky sa používali pri výskume viacerých vírusov vrátane SV40, osýpok, rubeoly, adenovírusov, chrípky, vírusu Ebola, MERS-CoV, SARS-CoV a SARS-CoV-2. Pri epidémii SARS v roku 2003 sa skúšalo viacero bunkových línií, no iba Vero E6 bunky umožnili úspešnú kultiváciu vírusu s viditeľnými cytopatickými účinkami (poškodenie buniek po infekcii vírusom). Podobne sa počas pandémie SARS-CoV-2 ukázalo, že Vero bunky podporujú vírusovú replikáciu lepšie než viaceré iné cicavčie bunkové línie (.pdf, s. 649-650).

Sporný príspevok tvrdí, že tieto bunky môžu prenášať rakovinotvorný vírus SV40. V minulosti boli skutočne kontaminované skoré vakcíny proti detskej obrne, vyrábané v 50. a začiatkom 60. rokov na primárnych obličkových bunkách makakov rézus, ktoré mohli byť prirodzene infikované SV40. Nejde o dôkaz, že súčasné vakcíny vyrobené na Vero bunkách obsahujú alebo prenášajú SV40. Hoci SV40 bol v laboratórnych modeloch opísaný ako onkogénny vírus a niektoré molekulárne štúdie našli jeho markery v určitých nádoroch, epidemiologické dáta u ľudí vystavených kontaminovaným poliovakcínam zostali nejednoznačné a nepreukázali jasný kauzálny vzťah.

Acetón

Acetón je bezfarebná kvapalina s výrazným zápachom. Používa sa najmä ako rozpúšťadlo alebo pri výrobe plastov, vlákien, liekov a ďalších chemikálií. Vzniká aj prirodzene v prostredí, napríklad v rastlinách, pri lesných požiaroch či rozklade telesného tuku, no do prostredia sa vo väčšej miere dostáva pri priemyselných procesoch.

Acetón sa neuvádza ako bežná zložka rutinných vakcín ani sa nepožíva na ich výrobu. V prehľadoch zložiek sa objavuje len pri špecifickej perorálnej adenovírusovej vakcíne typu 4 a 7 používanej v Spojených štátoch u vojenského personálu. Jej liekovou formou sú entericky obalené tablety, ktoré obsahujú acetón.

E. coli

E. coli je skupina baktérií, ktoré môžu žiť v črevách bez toho, aby spôsobovali problémy. Niektoré kmene však môžu vyvolať infekcie tráviaceho alebo močového traktu a spôsobiť hnačku, vracanie či horúčku.

Pri niektorých vakcínach sa E. coli môže používať ako výrobný systém na produkciu rekombinantných proteínov. Napríklad pri vakcíne Bexsero uvádza FDA, že tri rekombinantné proteíny sú vyrobené v bunkách Escherichia coli a následne purifikované chromatografickými krokmi (.pdf, s. 9). 

Rovnaký výrobný princíp uvádza aj EMA: v produktovej informácii k Bexsero sú tri hlavné proteínové antigény označené ako rekombinantné proteíny, pričom poznámka pri zložení uvádza, že sú produkované v bunkách E. coli technológiou rekombinantnej DNA (.pdf, s. 2). To však neznamená, že vakcína obsahuje živé baktérie E. coli. Ide len o výrobný postup, pri ktorom sa z baktérií získajú a vyčistia konkrétne antigény.

Výskum vakcín sa zameriava aj na samotné patogénne kmene E. coli. Štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise npj Vaccines skúmala kandidátnu vakcínu proti enterotoxigénnej E. coli, ktorá patrí medzi významné príčiny hnačkových ochorení. Ani v tomto prípade nešlo o podávanie živých baktérií E. coli, ale o detoxifikovanú formu jej toxínu dmLT. V klinickej štúdii fázy 1 u zdravých dospelých bol prípravok pri podaní do kože hodnotený ako bezpečný a vyvolal protilátkovú odpoveď, najmä pri najvyššej dávke a opakovanom podaní.

DNA z prasacieho cirkovírusu typu 1 

Prasacie cirkovírusy sú vírusy postihujúce ošípané, ktoré môžu viesť k ochoreniam dýchacích ciest, gastrointestinálneho traktu či reprodukčných orgánov. Obsahuje ho vakcína CircoMax určená na budovanie imunity ošípaných proti tomuto vírusu.

Prítomnosť prasacieho cirkovírusu sa historicky zistila aj v humánnych rotavírusových vakcínach, najmä v staršom zložení Rotarixu. WHO v roku 2010 posudzovala nález DNA prasacích cirkovírusov v rotavírusových vakcínach Rotarix a RotaTeq. Uviedla, že prasací cirkovírus typu 1 (PCV1) ani prasací cirkovírus typu 2 (PCV2) nie sú známe tým, že by infikovali ľudí alebo im spôsobovali ochorenie. DNA PCV1 sa zistila v Rotarixe a nízke hladiny DNA PCV1 a PCV2 v RotaTeq. Dostupné klinické a postregistračné dáta však podporovali bezpečnosť oboch vakcín. Poradný výbor WHO preto uzavrel, že prínosy rotavírusového očkovania výrazne prevyšujú dovtedy známe riziká. 

Retrospektívna štúdia publikovaná v roku 2017 v časopise Human Vaccines & Immunotherapeutics skúmala, či prítomnosť DNA PCV1 vo vakcíne Rotarix vyvolala u dojčiat imunitnú odpoveď. Podľa autorov bola PCV1 DNA vo vakcíne prítomná už od jej vývoja a pravdepodobne pochádzala z prasacieho trypsínu používaného pri výrobe. Analýza vzoriek od 596 dojčiat však nepreukázala štatisticky významný nárast protilátok proti PCV1 u očkovaných oproti placebu. Autori preto prítomnosť PCV1 hodnotili ako výrobný problém kvality, nie ako preukázané bezpečnostné riziko.

Následne sa však zloženie Rotarixu zmenilo. Hodnotiaca správa EMA z júla 2025 uvádza, že po náleze DNA PCV-1 v roku 2010 výrobca vyvinul PCV-free Rotarix, teda variant bez detekcie PCV-1 a PCV-2 podľa limitov použitých testov (.pdf, s. 4 – 5), ktorá v súčasnosti postupne nahrádza pôvodnú verziu vakcíny. 

Záver

Príspevok na Facebooku prezentuje rôzne chemické látky a výrobné materiály ako nebezpečné „zložky bežných vakcín“. Viaceré z nich však nie sú účinnými látkami, ale technologickými látkami používanými pri výrobe, pričom vo finálnom produkte môžu zostať nanajvýš v kontrolovaných stopových množstvách. Bunkové línie, bovinné sérum, E. coli či Vero bunky slúžia ako výrobné alebo kultivačné systémy, nie ako „cudzia DNA“ podávaná očkovaným. Vakcíny v EÚ musia pred schválením prejsť hodnotením kvality, bezpečnosti a účinnosti a ich bezpečnosť sa ďalej monitoruje aj po uvedení na trh. Príspevok sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.