Lídri krajín Vyšehradskej štvorky sa k dôležitosti úlohy tohto zoskupenia vyjadrujú väčšinou pozitívne. Zdôrazňujú, že nás hlas je spoločne silnejší. Ak je to naozaj tak, využívame to? Od mája 2017 sme vybrali a hlbšie analyzovali 10 dôležitých európskych tém, porovnali postoje europoslancov, národných poslancov či najvyšších predstaviteľov krajín V4. Prečítajte si, ako to dopadlo.

Český prezident Zeman tvrdí, že minimálne pri migračnej kríze bola V4 múdrejšia, než zvyšok EÚ, Babiš s ním súhlasí a vraví, že Únia by sa mala naučiť V4 počúvať. Viktor Orbán dokonca pomenoval aspekty, ktoré spájajú naše krajiny: Boh, domovina, rodina, bezpečnosť, zdravý rozum, suverenita a sloboda. Bývalá poľská premiérka Beata Szydlo raz tvrdila, že V4 by sa mala stať dôležitou silou v rámci EÚ, pričom tieto krajiny spája nielen členstvo v EÚ a politika, ale ak skutočné priateľstvo. Inokedy polemizovala nad tým, že pokiaľ sa EÚ štiepi na menšie časti, oslabuje ju to. Pri príležitosti maďarského predsedníctva Vyšehradu však Viktorovi zaželala, aby sa pod jeho vedením značka V4 stala v rámci EÚ silnejšou. Náš premiér Fico nezabúda zdôrazniť, že EÚ je pre nás v prvom rade dôležitejšia ako V4, ale EÚ by si do istej miery mala brať práve z Vyšehradu príklad — sústrediť sa na to, čo nás spája a neriešiť veci, ktoré nás rozdeľujú.

Český think tank AMO v spolupráci s partnermi nedávno uskutočnil prieskum v krajinách V4, v ktorom zisťoval aj názor novinárov, výskumníkov a politikov z týchto krajín na samotné zoskupenie. Tí síce prevažne považujú V4 za silné zoskupenie, avšak nepredpokladajú, že by bola schopná vydobiť si silnejšie pozície v EÚ a to ani v prípade, že by šlo o spoločný silný záujem celej skupiny.

Inštitúciou, v ktorej môžu naši volení zástupcovia sformovať jednotný postup krajín V4, je Európsky parlament. Zaujímavé mohli byť hlasovania o rezolúciách, ktoré kritizovali neblahý stav aspektov právneho štátu v Poľsku a v Maďarsku. Kým situáciu v Poľsku väčšina europoslancov z krajín V4 hlasovaním neodsúdila, k Maďarsku už boli síce kritickejší, no stále nie vo väčšine. Celkovo možno o väčšinovom postoji u europoslancov a predstaviteľov V4 povedať, že majú odlišné chápanie demokracie, než je to u západných štátov. Pre demokraciu podľa nich do veľkej mieri postačí demokraticky zvolená vláda.

Neprekvapí, že pomerne silnú jednotu preukázali aj europoslanci v prípade odmietania povinných kvót na utečencov. Pri poslednom hlasovaní o tejto časti relokačného mechanizmu bolo ZA len 14 zo všetkých poslancov krajín V4 (ktorých je celkovo 106). Mnohí z nich tak hlasovali aj nelojálne voči pozícii svojej frakcie v europarlamente (proti kvótam bola frakcia EPP). Celá záležitosť s kvótami tak bola v konečnom dôsledku výhrou pre Vyšehradskú štvorku. Viktor Orbán dokonca povedal, že keby nie V4, už by Európu zaplavili tisícky ľudí, ohrozujúcich bezpečnosť občanov kontinentu.

Ďalšiou z oblastí, v ktorej mali vyšehradské krajiny pomerne podobné názory, bola energetika. Súhrnne možno povedať, že ich spoločným záujmom je diverzifikácia dovozu zemného plynu a zníženie závislosti na dodávkach z Ruska. Podobne nás spoločný záujem spájal v oblasti dvojitej kvality potraviny, kde bolo menšou výnimkou snáď len Poľsko, ktoré je skôr exportérom potravín a neuskutočňovalo žiadne porovnávacie testy ich kvality. Tému dvojakej kvality potravín otvorila v europarlamente česká zástupkyňa, neskôr ju prebral Robert Fico v tandeme s českým premiérom, pričom Česko, Slovensko aj Maďarsko uskutočnilo niekoľko testov, ktoré mali potvrdiť ich podozrenia.

Pri hlasovaní o zmenách týkajúcich sa obmedzenia sociálneho dumpingu či sociálnej ochrany zamestnancov prekvapilo Slovensko, spomedzi krajín V4 malo najeurópskejší prístup. Robert Fico iniciatívne predstavil (a už aj zaviedol) mnohé podobné opatrenia, aké navrhovali aj v európskych inštitúciách na celoeurópskej úrovni. Za takzvaný európsky pilier sociálnych práv bola väčšina europoslancov zo SMER-u, opatrenia podporoval aj Robert Fico. Europoslanci z opozičných strán a prekvapivo aj koaliční poslanci z NR SR sa svojimi vyjadreniami skôr zaradili ku svojim kolegom z Maďarska, Poľska a Česka.

V4 nebola úplne jednotná ani pri hlasovaní o obnoviteľných zdrojoch, ktorých percento medzi zdrojmi energie by sa malo zvyšovať. Poľský europoslanci boli vo väčšine proti navrhovanej úprave, väčšina europoslancov zo zvyšných krajín V4 bola za.

Má teda vyšehradské ziskupenie zmysel? V prípade spoločných záujmov sa vedia tieto štáty spojiť a bojovať za túto spoločnú vec, obraňovať svoje záujmy aj na pôde EÚ. V prípade kontroverzných krokov zo strany niektorého iného štátu zo zoskupenia sú ochotné privrieť oko a zbytočne nekritizovať. Ako však povedal premiér Fico, životným priestorom pre Slovensko je v prvom rade EÚ a nie V4.

Lenka Galetová a Barbora Belovická
Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).