Na sociálnych sieťach sa šíria nepodložené tvrdenia, že za útokom na Kyjevsko-pečerskú lavru nie je Rusko, ale ukrajinská vláda. Dôkazom majú byť zábery fotografov, pripravených zachytiť moment dronového útoku, tieto obrázky však boli vytvorené pomocou umelej inteligencie. Dokazujú to odlišnosti oproti skutočnej architektúre kláštora, ale aj softvér na detekciu AI, ktorý pomocou vodoznaku SynthID potvrdil, že obrázky vytvorili nástroje od spoločnosti OpenAI.

Sporné príspevky tvrdia, že na Kyjevsko-pečerskú lavru zámerne zaútočil „Zelenského režim“ kvôli „krásnym fotografiám“. Na priložených snímkach sa nachádzajú napríklad fotografi čakajúci pred kláštorom, čo podľa autorov dokazuje, že útok bol nafingovaný. „Telegram-kanály teraz zverejňujú nielen fotografie horiacej kultúrnej pamiatky, ale aj tých, ktorí tieto fotografie urobili, pričom sa údajne zámerne usalašili na streche susednej budovy,“ píše sa v príspevkoch. 

Obrázky a tvrdenia sa opakovali vo viacerých príspevkoch s takmer totožným textom a obsahom. Najvirálnejšie mali stovky komentárov, reakcií a zdieľaní (archív tu, tu, tu, tu, tu, tu, tu).  

Ruský útok na historický monument

V polovici júna 2026 bola počas nočného vzdušného útoku na Kyjev zasiahnutá Kyjevsko-pečerská lavra, pravoslávny kláštorný komplex a jedna z najznámejších pamiatok Kyjeva zapísaná v zozname UNESCO. Poškodená bola najmä Uspenská katedrála, hlavný chrám v areáli lavry, kde po zásahu vypukol požiar. UNESCO oznámilo, že katedrála utrpela škody na exteriéri aj interiéri. Poškodené boli aj ďalšie časti areálu vrátane opevnenia a veže Ivana Kušníka. 

Poškodenie Uspenskej katedrály. Zdroj: Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU)

Sporné príspevky na sociálnych sieťach kombinujú reálne a vygenerované fotografie a šíria naratív, že kláštor zničila ukrajinská vláda. Obrázky, ktoré to majú dokazovať, sú však vygenerované umelou inteligenciou. Dokazuje to detekčný nástroj spoločnosti OpenAI, ktorá stojí za chatbotom ChatGPT a nástrojmi na tvorbu AI obsahu, ako sú DALL·E 3 či Sora. Tento detekčný fnástroj odhalil, že viacero obrázkov bolo vytvorených softvérom spoločnosti OpenAI.

Vygenerované obrázky zobrazovali ľudí, ktorí údajne čakali na dronový útok a boli pripravení ho odfotiť a zaznamenať. Autentické nie sú ani snímky horiacej katedrály či usmievajúceho sa prezidenta Zelenského a premiérky Svyrydenkovej pred chrámom.

Zdroj: Spracovanie redakcie Demagog.sk

Detekčný nástroj Open AI kontroluje, či nahratý obrázok obsahuje znaky spojené s obrázkami generovanými nástrojmi OpenAI – konkrétne metadáta C2PA a vodoznak SynthID. V týchto prípadoch nástroj vyhodnotil, že obrázky obsahujú vodoznak SynthID.

SynthID je neviditeľný vodoznak, ktorý sa vkladá priamo do generovaných médií. Na rozdiel od metadát je súčasťou samotného obrázka a dokáže odolať úpravám, ako sú orezávanie, pridávanie filtrov alebo kompresia so stratou kvality. 

Len nedávno sa šírila fotografia novozvoleného maďarského premiéra Pétera Magyara, ktorý mal údajne ukazovať protestujúcim zdvihnutý prostredník. Aj pomocou tohto nástroja sme dokázali vyhodnotiť, že obrázok je v skutočnosti vygenerovaný umelou inteligenciou, podobne ako v tomto prípade.

Veže katedrály sú odlišné

To, že obrázky boli vygenerované umelou inteligenciou, dokazujú aj viaceré nepresnosti. 

Najvýraznejším rozdielom je tvar najvyššej veže kláštora. Na vygenerovaných obrázkoch má štvorcovú podstavu, zatiaľčo v skutočnosti je kruhová. Odlišná je aj jej výška a rozmiestnenie ornamentov.

Porovnanie skutočnej katedrály (vľavo) a vygenerovaného obrázka (vpravo). Zdroj: George Chernilevsky , Facebook.com, spracovanie redakcie Demagog.sk

Na architektonické rozdiely vo farbe strechy či v tvare vežičiek upozorňuje aj agentúra AFP. Agentúra dodáva, že na neautentických obrázkoch je zástavba obytných budov v pozadí podstatne bližšie ku katedrále než v skutočnosti. 

Ako vytvorené umelou inteligenciou obrázky označili aj fact-checkingové organizácie StopFake, Delfi a Myth Detector. Na nezrovnalosti na fotografiách poukázala aj ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform.

Vážne škody na pamiatke UNESCO

Kyjevsko-pečerská lavra patrí medzi najvýznamnejšie náboženské a historické komplexy v Kyjeve. Bola založená v roku 1051 a pozostáva z viac než stovky budov na ploche presahujúcej 20 hektárov.

UNESCO útok odsúdilo ako zásah do kultúrneho dedičstva chráneného medzinárodným právom a uviedlo, že je pripravené pomôcť ukrajinským orgánom pri posúdení škôd a obnove pamiatky.

Podľa ukrajinských predstaviteľov ruský úder zapálil strechu Uspenskej katedrály, hlavnej katedrály kláštorného komplexu. Podľa vyjadrenia ukrajinskej strany boli na mieste nájdené časti dronu Geran-2, ruskej verzie iránskeho dronu Šáhid. 

Ukrajinská prezidentská kancelária uviedla, že pri útoku na Ukrajinu bolo použitých 70 rakiet rôznych typov a 611 dronov. Podľa ukrajinského prezidenta  Volodymyra Zelenského dopadli dva ruské drony v časti mesta, kde sa nachádzajú lavra a kultúrny komplex Mystecký arsenal. Ako dôkazy prezentovali fotografie úlomkov dronu Geran nájdené na mieste zásahu, ako aj záver analýzy trosiek vykonanej priamo na mieste dopadu. 

Motor dronu, ktorý ukrajinské zložky identifikovali ako ruský Geran 2. Zdroj: Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU)

Moskva zodpovednosť odmietla a tvrdila, že areál zasiahla raketa amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, dôkazy však neposkytla.

Záver

Tvrdenia kolujúce na sociálnych sieťach, že na Kyjevsko-pečerskú lavru zaútočila ukrajinská vláda, sú nepodložené. Ako dôkaz ponúkajú najmä obrázky fotografov čakajúcich neďaleko lavry, ktoré však podľa softvéru na detekciu vytvorila umelá inteligencia od OpenAI. To, že obrázky nie sú autentické, dokazujú aj viaceré nepresnosti v architektúre kláštora. Fotografie sme v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako pozmenené.