Príspevky na Facebooku tvrdia, že Ukrajina vyhlásila bankrot a „požičané prostriedky nikdy nevráti.“ Ukrajina v skutočnosti schváleným zákonom predĺžila pôvodne dvojročný odklad splácania dlhu, ktorý mal vypršať 1. augusta tohto roku. Ukrajina týmto zákonom získala čas na dosiahnutie dohody o reštrukturalizácii dlhu a pokračuje v jeho splácaní. 

Niekoľko príspevkov na Facebooku (napr. tu, tu, a tu) uvádza, že prezident Zelenskyj „podpísal zákon o zastavení splácania dlhov.“ V nadväznosti na to príspevky tvrdia, že Ukrajina „oficiálne skrachovala“ a preto „požičané prostriedky nikdy nevráti.“

Ukrajina kvôli obrane pred agresorom nie je schopná plniť pôvodné záväzky

Pre odborné posúdenie ekonomickej situácie Ukrajiny oslovil Demagog.sk analytikov Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka a Mariána Kočiša. 

Vojnová situácia, v ktorej sa Ukrajina nachádza, má zásadný vplyv na jej ekonomiku. Ako vysvetľujú analytici Slovenskej sporiteľne Matej Horňák a Marián Kočiš, obranná vojna proti Rusku priniesla Ukrajine vážne hospodárske problémy, ktoré výrazne zhoršili schopnosť krajiny splácať svoje záväzky. V prípade, že krajina nie je schopná splácať svoj dlh alebo úroky z neho vyplývajúce podľa pôvodných podmienok, dochádza k situácii nazývanej default. Táto platobná neschopnosť je technicky považovaná za krach, i keď krajiny nekrachujú ako firmy či jednotlivci. 

V prípade defaultu tak podľa analytikov pravdepodobne dôjde k reštrukturalizácii dlhov, ktorá krajine pomáha vyhnúť sa úplnému krachu tiež veriteľom, „aby sa dostali k čo najväčšiemu objemu svojej pôvodnej investície. (…) Prípadný totálny krach krajiny by znamenal úplnú insolvenciu a zároveň nedostatok aktív na pokrytie záväzkov. V prípade štátov úplný krach tiež znamená vážne hospodárske ale aj sociálne problémy,“ uvádzajú analytici. 

Podľa analytikov je v prípade Ukrajiny, ktorá je pod útokom agresora odkázaná na zahraničnú pomoc, pričom jej vojna spôsobuje vážne ekonomické škody, reštrukturalizácia dlhov pochopiteľná. „Vojna ako taká prináša vysoké riziko s ktorým investori od jej vypuknutia musia počítať, pričom obe strany teraz budú hľadať cestu ako by Ukrajina mohla splatiť čo najviac svojich záväzkov,“ dodávajú analytici. 

Kočiš a Horňák napokon uvádzajú, že reštrukturalizáciou „dôjde teda k zníženiu sumy istiny, úrokov a zároveň k predĺženiu splatnosti pôvodného dlhu, čo vo finančnom svete možno označiť za default – krach. Na druhej strane to však neznamená, že dochádza k neriadenému bankrotu krajiny. Tiež to automaticky neznamená, že Ukrajina už nesplatí žiadne svoje domáce alebo zahraničné záväzky. Reštrukturalizácia dlhu by mala Ukrajine pomôcť prekonať toto zložité obdobie. Investori vždy prijímajú isté riziko, ktoré by malo byť zohľadnené vo výške požadovaného výnosu.“

Kyjev sa zákonom snažil dospieť k reštrukturalizácii dlhu

1. augusta 2024 mal skončiť pôvodný dvojročný odklad splácania dlhov. Veritelia v roku 2022 podporili žiadosť Ukrajiny o zmrazenie platieb takmer 20 miliárd dolárov v medzinárodných dlhopisoch. Tento krok umožnil Ukrajine vyhnúť sa nesplateniu dlhu.

„Ukrajina ušetrí na platbách takmer 6 miliárd dolárov. Tieto prostriedky nám pomôžu udržať makrofinančnú stabilitu, posilniť udržateľnosť ukrajinského hospodárstva a zlepšiť silu našej armády,“ uviedol v auguste 2022 toho času premiér Denys Šmyhal. 

„Dvojročné zmrazenie dlhu má zmysel, pretože aj keby vojna čoskoro skončila, situácia na Ukrajine sa okamžite nezlepší,“ uviedol vtedy Stuart Culverhouse, hlavný ekonóm londýnskej výskumnej spoločnosti Tellimer. „Veritelia boli dokonca prekvapení, že krajina až doteraz pokračovala v splácaní dlhopisov.“

Vzhľadom na ukončenie zmrazenia platieb v auguste 2024 a stále trvajúcu vojnu bolo potrebné konať, aby sa Kyjev ochránil pred možnými právnymi krokmi zo strany veriteľov.

Strana prezidenta Zelenského preto navrhla legislatívu, ktorá mala za cieľ dodatočne odložiť povinnosť platby medzinárodného štátneho dlhu a štátom garantovaných záväzkov po augustovom termíne. 

Zákon, ktorý ukrajinský parlament schválil 18. júla 2024, umožnil vláde do 1. októbra v prípade potreby pozastaviť platby zahraničného verejného dlhu, kým by nedospeli k dohode o reštrukturalizácii dlhu s veriteľmi. Prezident Zelenskyj zákon podpísal 31. júla 2024. 

Zákon neznamená ukončenie splácania dlhov, ale poskytol Ukrajine čas na reštrukturalizáciu dlhu a na vyjednanie nových podmienok so svojimi veriteľmi.

Ukrajina dlhy reštrukturalizuje a pokračuje v ich splácaní 

Júnové rokovania medzi Ukrajinou a jej veriteľmi spočiatku nepriniesli dohodu. Kyjev ponúkol zníženie hodnoty dlhopisov o 60 %, ale veritelia súhlasili iba so zľavou 20 %. Ukrajina zároveň plánuje nahradiť dlhopisy novými, splatnými do roku 2040 s nízkymi úrokmi do roku 2027. 

Ukrajinská vláda dosiahla 22. júla 2024 predbežnú dohodu s hlavnými držiteľmi svojich dlhopisov o reštrukturalizácii dlhu vo výške približne 20 miliárd dolárov. Oznámil to minister financií Ukrajiny Sergij Marchenko na sociálnej sieti X. 

„Po mesiacoch rokovaní a tvrdej práce s našimi súkromnými veriteľmi, MMF (Medzinárodným menovým fondom, pozn.) a bilaterálnymi partnermi sme dosiahli principiálnu dohodu s ad hoc výborom veriteľov o rozsiahlom reštrukturovaní nášho verejného zahraničného dlhu,“ uviedol ukrajinský minister financií Sergij Marchenko. „Ide o dôležitý krok na zabezpečenie toho, aby si Ukrajina udržala rozpočtovú stabilitu a hotovostné zdroje potrebné na pokračovanie financovania jej obrany,“ dodal.

Výbor veriteľov bol vytvorený krátko pred rokovaniami s Ukrajinou, pričom ho tvoria držitelia približne 20 % cenných papierov, najväčší súkromní veritelia - americká spoločnosť BlackRock, francúzsky Amundi, dcérska spoločnosť Crédit Agricole, popredný európsky fond a svetový dlhopisový fond Pimco.

Navrhovaná dohoda by mala znížiť hodnotu ukrajinských medzinárodných dlhopisov o 37 %, čo by Kyjevu počas nasledujúcich troch rokov ušetrilo 11,4 miliardy dolárov. Tento časový rámec zodpovedá trvaniu programu s MMF, ktorý má skončiť v roku 2027. MMF potvrdil, že dohoda je v súlade s podmienkami podporného balíka v hodnote 122 miliárd dolárov, a že s ňou súhlasili aj oficiálni veritelia združení v Skupine veriteľov Ukrajiny (GCU). 

Ukrajinské ministerstvo financií 9. augusta zverejnilo podmienky na výmenu starých dlhopisov za nové cenné papiere, čím spustilo proces reštrukturalizácie zahraničného dlhu Ukrajiny na eurobondoch. Reštrukturalizácia by mala byť ukončená do 27. augusta. Ministerstvo uviedlo, že Ukrajina vyplatí dodatočné finančné prostriedky veriteľom, ktorí prijmú podmienky, do 23. augusta. „Reštrukturalizácia po ukončení zároveň pripraví pôdu pre čo najrýchlejší návrat Ukrajiny na trh, keď sa bezpečnostná situácia stabilizuje, aby sme mohli financovať rýchlu obnovu a rekonštrukciu našej krajiny,“ uviedol minister financií Sergij Marčenko.

K reštrukturalizácii došlo už v minulosti

Prvýkrát Ukrajina reštrukturalizovala dlh už v roku 2015. Ukrajine sa vtedy podarilo dosiahnuť dohodu o odpise 20 % zo svojho zahraničného dlhu vo výške 18 miliárd dolárov, čo predstavovalo úľavu vo výške približne 4 miliardy dolárov. Táto dohoda bola kľúčová pre stabilizáciu finančnej situácie krajiny, ktorá bola vyčerpaná viac ako rokom bojov na východnej hranici. V rámci dohody sa Ukrajina zaviazala nahradiť časť dlhu novými dlhopismi, ktoré budú veriteľom prinášať výnosy v závislosti od rastu ukrajinskej ekonomiky po roku 2021, avšak za cenu zvýšenia úrokovej sadzby na zvyšný dlh.

Dohoda zahŕňala aj štvorročné predĺženie splatnosti dlhov, čo poskytlo Ukrajine potrebný čas na zotavenie. Napriek tomu sa úroková sadzba zvýšila o 0,5 percentuálneho bodu na 7,75 %. Toto riešenie ukončilo mesiace napätých rokovaní a umožnilo Ukrajine pokračovať v programe finančnej pomoci vedenom Medzinárodným menovým fondom (MMF). Vtedajšia ministerka financií Natalia Jaresko, ktorá pôvodne žiadala väčší odpis, v tom čase vyjadrila spokojnosť s dohodou a zdôraznila, že spĺňa všetky ciele stanovené programom MMF.

Záver

Príspevky na Facebooku tvrdia, že prezident Ukrajiny „podpísal zákon o zastavení splácania dlhov.“ V nadväznosti na to uvádzajú, že Ukrajina skrachovala a „požičané prostriedky nikdy nevráti.“ Schválený zákon však v skutočnosti len poskytol čas ukrajinskej vláde a jej veriteľom na vyjednanie nových podmienok splácania dlhu. Ukrajina po reštrukturalizácii pokračuje po dvojročnom odklade v splácaní dlhov. Prijaté opatrenia sú zamerané na zníženie dlhového bremena krajiny a nie na jej definitívny  bankrot. V spolupráci s Metou preto príspevok označujeme pre chýbajúci kontext.

Úprava z dňa 23.8.2024: Článok sme doplnili o vyjadrenia ekonomických analytikov.