Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že veterinárny liek fenbendazol dokáže úplne potlačiť nádory, zabezpečiť 100-percentné prežitie a prekonať účinnosť štandardnej chemoterapie cisplatinou. Príspevok sa odvoláva na štúdiu, ktorá má tieto účinky dokazovať. Ide však o predklinický výskum na bunkách a myšiach, nie o klinické skúšky na pacientoch. Väčšina úspechov štúdií na myšiach sa u ľudí nepotvrdí. Fenbendazol nie je schválený na liečbu ľudí a neexistujú spoľahlivé dôkazy o jeho bezpečnosti a účinnosti pri rakovine.

Na Facebooku sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že veterinárny liek fenbendazol dokáže úplne potlačiť nádory, zabezpečiť 100 % prežitie a dokonca prekonať účinnosť štandardnej chemoterapie cisplatinou. Odvoláva sa na „novú štúdiu“, ktorá má dokazovať výrazné protinádorové účinky tejto látky a naznačovať jej potenciál ako prelomovej liečby rakoviny. Nezdôrazňuje však, že ide o štúdiu na myšiach.

Príspevok od 23. februára 2026 do 26. februára 2026 zdieľalo 190 ľudí.

Štúdia skúmala účinky fenbendazolu v laboratórnych podmienkach a na myšiach 

Štúdia, na ktorú sa príspevok odvoláva, bola publikovaná 29. mája 2025 v odbornom časopise Molecules. Skúmala účinky fenbendazolu na rakovinu krčka maternice v laboratórnych podmienkach a na zvieracom modeli. Výskumníci zistili, že v skúmavkách fenbendazol spomaľoval rast nádorových buniek a vyvolával ich odumieranie. 

V experimente na myšiach vyššia dávka lieku znížila rast nádoru. Analýza prežívania ukázala 100-percentné prežitie u myší liečených fenbendazolom, v porovnaní so 40 percentami pri cisplatine a nula percentami v neliečenej kontrolnej skupine. 

Štúdia neskúmala účinnosť fenbendazolu u pacientov s rakovinou a nehodnotila jeho bezpečnosť u ľudí. Onkológ Michal Mego vo vyjadrení pre Denník N upozorňuje, že výskum na myšiach je dôležitým nástrojom, no iba malá časť látok, ktoré fungujú na bunkových líniách alebo u zvierat, sa napokon ukáže ako účinná aj u ľudí.

V žurnáli PLOS Biology vyšla v roku 2024 štúdia, ktorá na dátach z USA, Švajčiarska a Veľkej Británie ukázala, že iba 5 % liečebných metód, ktoré sa skúšali na zvieratách, je neskôr schválených na použitie pre ľudí. 

„Na myšiach sa rakovina lieči neustále. (…) Zhruba 90 % týchto ‚vyliečení‘ na ľuďoch zlyhá. Prečo? Pretože myši sú geneticky jednoduchšie, liečené skôr, žijú krátko a nie sú ľudia. Myši sú filter – nie cieľová páska,“ napísal na sieti X chemik a popularizátor vedy Simon Maechling zo spoločnosti Bayer.

Fenbendazol je veterinárny liek, nie je schválený pre ľudí

American Cancer Society upozorňuje, že fenbendazol je veterinárny odčervovací liek určený pre zvieratá, ako sú psy, kone a dobytok. Nie je schválený na použitie u ľudí a americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) ho nepovolil na liečbu žiadneho ochorenia u ľudí vrátane rakoviny. Pre ľudí nie je schválený ani v Európe, Európska lieková agentúra EMA ho eviduje len ako veterinárny liek. Odborníci zároveň zdôrazňujú, že neexistujú spoľahlivé klinické údaje, ktoré by preukazovali jeho bezpečnosť a účinnosť u pacientov s onkologickým ochorením.

V odbornom časopise Case Reports in Oncology v roku 2025 vyšiel report troch pacientov, ktorí užívali fenbendazol popri iných terapiách pri liečbe rakoviny. Článok však bol následne stiahnutý pre konflikt záujmov autora, ktorý v čase podania rukopisu ponúkal služby súvisiace s témou štúdie, čo ale neuviedol v čestnom vyhlásení. Samotná práca navyše opisovala len tri prípady bez kontrolnej skupiny, bez placeba a bez randomizácie. Pacienti užívali fenbendazol súbežne s ďalšími terapiami, pričom aj autori v diskusii priznávajú, že nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi užívaním fenbendazolu a pozorovanými zlepšeniami.

Užívanie lieku určeného pre zvieratá môže byť pre ľudí nebezpečné, môže negatívne ovplyvňovať štandardnú onkologickú liečbu a môže komplikovať lekársku starostlivosť. 

Podľa American Cancer Society sa v niektorých zaznamenaných prípadoch po užití fenbendazolu objavili zápaly a poškodenie pečene.

Cisplatina je štandardný chemoterapeutický liek 

Cisplatina, cytostatikum na báze platiny, je štandardne používaný chemoterapeutický liek, ktorý poškodzuje DNA nádorových buniek a tým bráni ich ďalšiemu deleniu. Môže spôsobovať vedľajšie účinky a nádorové bunky si na ňu môžu vytvoriť rezistenciu, napríklad zníženým hromadením lieku v bunke, jeho inaktiváciou alebo rýchlejšou opravou poškodenia DNA. Preto sa v praxi často používa v kombinácii s inými liekmi alebo terapiami, čo môže zvýšiť účinnosť liečby a znížiť riziko vzniku rezistencie.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje cisplatinu na Zoznam základných liekov ako liek potrebný v základnom zdravotníckom systéme. Základné lieky sú také, ktoré pokrývajú najdôležitejšie zdravotné potreby obyvateľstva, majú preukázanú účinnosť a bezpečnosť a majú byť dlhodobo dostupné v primeranej kvalite a za dostupnú cenu.

Americký National Cancer Institute (NCI) uvádza, že cisplatina sa používa pri liečbe viacerých druhov rakoviny vrátane rakoviny vaječníkov, semenníkov či močového mechúra.

Samotnú chemoterapiu ako jednu z možných liečebných metód rakoviny odporúča napríklad WHO. Za štandardnú liečbu ju považuje aj britská Národná zdravotnícka služba (NHS), či americké federálne Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Chemoterapia však nie je jedinou formou liečby rakoviny a podľa WHO musí byť správne zvolená podľa stavu pacienta. Okrem chemoterapie WHO do uznaných spôsobov liečby rakoviny zahŕňa aj operačné zákroky, rádioterapiu, hormonálnu liečbu a cielené biologické liečby. 

Pre niektoré druhy rakoviny je chemoterapia jedným z hlavných pilierov liečby, no pre iné  je „iba“ doplnkom k chirurgii či ožarovaniu. Napríklad pri rakovine prsníka je časť pacientok liečená kombináciou chirurgického zákroku, rádioterapie a chemoterapie, pričom jej použitie sa výrazne zvyšuje pri vyšších štádiách ochorenia. 

Tvrdenia o fenbendazole sa šírili aj v zahraničí

Tvrdenia o účinkoch fenbendazolu sa na sociálnych sieťach objavujú aj v príspevkoch, ktoré ho spolu s ivermektínom prezentujú ako lacnú a účinnú liečbu rakoviny, ktorú údajne „veľké farmaceutické spoločnosti“ zámerne potláčajú, pretože neprináša zisk (napríklad tu alebo tu). Súčasťou argumentácie sú osobné príbehy jednotlivcov bez klinického overenia a obviňovanie regulačných úradov z úmyselného blokovania lacnej alternatívy. 

Podobné tvrdenia sa šírili aj v zahraničí. Britská organizácia Full Fact v roku 2023 upozornila na príspevky, podľa ktorých má fenbendazol „zabíjať takmer každú rakovinu“. Cancer Research UK vtedy uviedla, že neexistujú dostatočné dôkazy o jeho účinnosti ani bezpečnosti u ľudí a že liek neprešiel klinickými skúškami.

Šíril sa tiež príbeh Joea Tippensa, ktorý tvrdil, že sa pomocou fenbendazolu vyliečil. Tippens však bol podľa Full Fact zároveň zapojený do klinickej štúdie imunoterapie. 

Tvrdenia sa objavili aj v Južnej Kórei po vyjadreniach známeho umelca s rakovinou pľúc, ktorý však neskôr priznal, že liek uňho nefungoval.

Záver

Na Facebooku sa šíri príspevok, že veterinárny odčervovací liek fenbendazol dokáže potlačiť nádory, zabezpečiť 100-percentné prežitie a prekonať účinnosť štandardnej chemoterapie cisplatinou. Príspevok sa odvoláva na štúdiu, ktorá je však len predklinický výskum na bunkách a myšiach, nie klinická skúška na pacientoch. Fenbendazol, narozdiel od cisplatiny, nie je schválený na liečbu ľudí. Príspevky sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.