Príspevok na Facebooku tvrdí, že sa na našom území v minulosti nenachádzal saharský prach, ale chemtrails. Analýza z Bosny a Hercegoviny, na ktorú autor v príspevku odkazuje, však má výrazné metodologické nedostatky. Výskumníci totiž nepoznajú spôsob získania vzorky, čo ovplyvňuje interpretáciu výsledkov. Vzorka navyše pochádza z oblasti s priemyselným znečistením životného prostredia. V skutočnosti sa na našom území prirodzene a pravidelne nachádza saharský prach. Ide o bežný meteorologický jav. 

V príspevku na Facebooku sa píše, že „Chemttrels každý deň to na nás sypú a z toho sú tie respiračné choroby.A nie čo vám povedia v telke Saharský piesok.“ Autor príspevku svoje tvrdenie dokladá obrázkom, ktorý opisuje údajné zloženie piesku. Píše, že podľa chemického ústavu vraj piesok obsahuje hliník, nikel, bárium a arzén - „kovy, ktoré v Saharskej púšti neexistujú“. Analyzovaný saharský piesok má mať násobne prekročené limity obsahu týchto kovov. Odkazuje pritom na analýzu Ústavu chemického inžinierstva v Tuzle.

Spôsob získania vzorky analýzy nie je známy

Pôvodom tvrdení o zložení saharského piesku je video politika a právnika Mirnesa Ajanovića z Bosny a Hercegoviny z roku 2022. Na Slovensku a v Česku sa šírili najmä po vydaní článku na dezinformačnom portáli Aeronet. Ajanović vo videu prezentoval štúdiu Ústavu chemického inžinierstva v Tuzle a tvrdil, že „analýza pozostávala z porovnania vzorky piesku z tuniskej Sahary so vzorkou piesku odobratou v bosnianskej dedine Dobošnica Donja neďaleko mesta Lukavac na severovýchode Bosny a Hercegoviny po „nebezpečnom špinavom daždi“ dňa 7. apríla 2022, ktorý znepokojil obyvateľov“. Ajanović v minulosti šíril aj dezinformácie o vakcínach proti covidu. 

Podľa zistení AFP analýzu sponzorovala skupina „National Crisis Cell“, ktorá počas pandémie Covid-19 vystupovala proti bezpečnostným opatreniam. 

Agentúra AFP oslovila Ústav chemického inžinierstva v Tuzle, ktorý vykonal analýzu. Výskumníci pre AFP potvrdili, že analýzu spracovali, avšak nepoznajú okolnosti, za ktorých bola skúmaná vzorka získaná, nakoľko išlo o vzorku poskytnutú treťou stranou. Zistilo sa, že bosnianska vzorka obsahuje oveľa vyššie množstvá hliníka, arzénu, bária, niklu, zinku a železa ako vzorka, ktorá sa údajne odobrala zo Sahary. Ústav chemického inžinierstva vo svojej správe uvádza, že bosnianska vzorka obsahuje viaceré chemické zložky v množstvách nad zákonom povolené limity.

Franco Marenco, docent Centra pre výskum klímy a atmosféry Cyperského inštitútu, vo vyjadrení pre AFP spochybnil možnosť vyvodiť z analýzy definitívne závery. Marenco neverí, že „experiment bol riadne zdokumentovaný, aby dokázal akúkoľvek teóriu“. Podľa dostupných informácií o tejto analýze „neboli poskytnuté žiadne informácie o mieste odberu vzoriek, o použitej metóde odberu ani o spôsobe, akým sa so vzorkami manipulovalo a ako sa skladovali v čase od ich odberu do času vykonania analýzy. Je dôležité zabezpečiť, aby použitá metóda zberu bola rovnaká na všetkých miestach, kde sa vzorky odoberajú,“ vysvetlil. Dodal tiež, že kvôli prechádzaniu kontaminácie vzorky, by bolo ideálne odoberanie vzorky vo vysokej nadmorskej výške, pretože blízko pri zemskom povrchu môže byť vzorka zmiešaná s miestnymi zlúčeninami. Pre AFP tiež uviedol, že práve tieto metodologické nedostatky mali vplyv na interpretáciu výsledkov. 

Navyše Dobošnica Donja, obec, kde mala byť bosnianska vzorka obsahujúca nadmerné množstvá kovov odobratá, je 18 km od Tuzly, priemyselného mesta známeho pre jeho znečistenie, uvádza pre AFP Elizabet Paunovic, expertka na životné prostredie a ochranu zdravia pri práci. Predmetom skúmania znečistenia prostredia bolo aj ďalšie neďaleké mesto Lukavac. Emisie z týchto miest sa môžu šíriť stovky kilometrov, zdôraznila Paunovic. „Pre Tuzlu, ktorá má desaťročia značné a dobre zdokumentované znečistené prostredie, myšlienka, že by niekto vypúšťal znečisťujúce látky z lietadiel, naozaj nedáva zmysel,“ uzavrela.

Saharský prach je mylne považovaný ako dôkaz chemtrails aj kvôli jeho magnetizujúcim prvkom. V skutočnosti je magnetizácia spôsobená prirodzenou prítomnosťou minerálov, ako je napríklad slabšie magnetizujuci hematit alebo silnejšie magnetizujúci magnetit a maghemit. Saharský prach môže tiež obsahovať umelo vytvorené častice magnetitu a iné častice pochádzajúce zo znečisteného ovzdušia, ku ktorému dochádza zmiešaním pri presune na sever. 

Na Slovensko dopadal saharský prach

Saharský prach, ktorý sa pravidelne vyskytuje v rôznych častiach Európy, vrátane Slovenska, je prirodzený meteorologický jav, ktorý sa na našom území vyskytuje už stovky rokov. K tomuto javu dochádza, keď je zmes piesku a prachu zo saharskej púšte zdvihnutá do atmosféry a prenášaná silným vetrom. Prach sa následne môže presunúť na rôzne vzdialenosti. Prachové častice v atmosfére môžu byť zachytené kvapkami dažďa počas ich pádu k zemi a keď sa voda vyparí, na povrchoch vidno vrstvu oranžovo-červeného prachu. Tento fenomén je dôkladne zdokumentovaný a analyzovaný vedeckou komunitou. 

Ide o jemný prach pochádzajúci z púští v severnej Afrike, najmä zo Sahary. Je unášaný vetrom do vyšších vrstiev atmosféry. Následne prúdi tisíce kilometrov a dostáva sa až do Európy, vrátane Slovenska. Tento jav je najčastejší na jar a v lete, kedy sú meteorologické podmienky najvhodnejšie. 

Viaceré štúdie a merania potvrdzujú prítomnosť saharského prachu v atmosfére Slovenska. Napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pravidelne monitoruje kvalitu ovzdušia a zaznamenáva prípady, keď sa saharský prach dostáva na naše územie. Tento rok šlo napríklad o obdobie na konci marca, kedy bola najvyššia koncentrácia saharského prachu zaznamenaná na území obce Rovinka. SHMU naposledy zaznamenal saharský prach na našom území na konci júna. Približne v rovnakom období sa prach v Európe vyskytoval aj v predchádzajúcich rokoch. 

Teória o „chemtrails“ sa nezakladá na faktoch

Tvrdenia o „chemtrails“ sú zvyčajne založené na nesprávnych informáciách alebo konšpiračných teóriách. Chemtrails sú podľa týchto teórií údajné chemické látky vypúšťané lietadlami, pričom vychádzajú z niekoľkých presvedčení. Medzi najčastejšie patrí presvedčenie, že vlády zámerne manipulujú počasím, že nás vedci s cieľom zmierniť klimatické zmeny tajne otravujú prostredníctvom tzv. geoinžinieringu, alebo že nás chemikáliami postrekujú vplyvné skupiny, ako sú napríklad OSN, armády, národné vlády, Rothschildovci, klimatickí vedci, piloti a korporáty, aby nás urobili poslušnými a ľahko ovládateľnými.

Pokusy o modifikáciu počasia sú pritom historicky známe. V roku 1932 bol založený Leningradský inštitút tvorby dažďa. V roku 2008 čínske úrady využili tzv. osievanie oblakov , aby zabezpečili, že otvárací ceremoniál olympijských hier nenaruší dážď. 

Novou oblasťou výskumu je aj geoinžinierstvo, ako „zámerný zásah do prírodných systémov Zeme s cieľom pôsobiť proti klimatickým zmenám.“ Hoci o geoinžinieringu vedci diskutujú, v skutočnosti sa doposiaľ urobilo veľmi málo, keďže sa väčšina výskumu spolieha na počítačové modelovanie. Profesor Keith patrí medzi najvýznamnejších vedcov, ktorí volajú po ďalšom geoinžinierskom výskume. Pre New York Times sa vyjadril, že vie len o dvoch prípadoch, kedy bolo v teréne testované „atmosférické aerosólové vstrekovanie malých reflexných častíc na zníženie množstva slnečného svetla, ktoré dopadá na Zem, čím sa ochladzuje planéta“.

Stopy za lietadlami (tzv. contrails) sú v skutočnosti kondenzované vodné pary, ktoré vznikajú pri výfukových plynoch lietadiel vo vysokej nadmorskej výške. Podľa vedca Samuela Kováčika, známeho aj ako Vedátor, by bolo využívanie chemtrails prostredníctvom lietadiel v skutočnosti neefektívne vzhľadom na fakt, že väčšina ľudí býva v mestách a je zastavaná len približne desatina územia. Na margo pobúrenia časti spoločnosti pri zamračenej oblohe veriac, že „zase práškujú“ navyše dodáva, že „taký bežný oblak váži asi tristo ton, obrovský aj tisíce až desaťtisíce. Nosnosť bežného lietadla je tak sto ton.“

Záver

Analýza, na ktorú odkazuje autor príspevku, oplýva nedostatkami. Nie je známy postup získania vzorky a navyše ide o vzorku z obce nachádzajúcej sa blízko priemyslom znečistených miest. Saharský prach, ktorý sa dostáva na Slovensko, je prírodný jav a nie je dôkazom chemických zásahov z lietadiel. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.