Naša viera v nezmysly má viacero príčin, americko-izraelský psychológ Dan Ariely rozlišuje emocionálnu, kognitívnu, sociálnu a osobnostnú vrstvu. Živnou pôdou pre dezinformácie je podľa neho stres – nech už je spôsobený chudobou, nedostatkom času, bolesťou či pracovným vyčerpaním. 

Ak máme pocit, že nemáme situáciu pod kontrolou, potrebujeme nájsť úľavu – a veľakrát prijmeme akúkoľvek. Preto sa niekedy chopíme aj obskúrnych vysvetlení a hľadáme vinníka, ktorý naše problémy „zhmotní“, píše výskumník vo svojej novej knihe Misbelief (Nesmyslnost).

Veľakrát nám nepomáha ani spôsob, akým funguje náš mozog. Máme napríklad sklon hľadať argumenty vo svoj prospech, ale zanedbávame tie, ktoré spochybňujú naše presvedčenia. Ak nejakú (dez)informáciu počujeme dostatočne často, akoby sa „nalepila“ na náš mozog, ktorý si ju podvedome osvojí a prikladá jej väčšiu dôveru. Tiež si často nahovárame, že rozumieme svetu viac, než tomu je v skutočnosti. Vedeli by ste napríklad popísať, ako funguje bicykel alebo nádržka na záchod?

Veľmi silno na nás dopadá aj ostrakizácia. Ariely uvádza výskumy, podľa ktorých spoločenské vylúčenie aktivuje v mozgu rovnaké oblasti, aké sa spustia pri fyzickej bolesti. Túžba izolovať dezinformátorov je preto podľa neho kontraproduktívna – ľudí vťahuje ešte hlbšie do „lievika mylných presvedčení“. Ostrakizácia vedie napríklad k tomu, že ľudia menej prispievajú na dobročinnosť, menej sa angažujú dobrovoľnícky a menej pomáhajú druhým. 

Naopak, pri ľuďoch, ktorí veria nezmyslom, pomáha emočná podpora, kladenie citlivých otázok a empatické, nepredstierané načúvanie. Užitočné je aj uvedomenie, že aj vážne udalosti majú mnohokrát triviálne príčiny. Často hrá rolu náhoda, zhoda okolností alebo obyčajná ľudská omylnosť. Netreba nutne hľadať zlé úmysly. Štúdie ukazujú, že zámerné ublíženie nás zraňuje viac ako to neúmyselné, hoci sú obe rovnakej intenzity. Aj preto môže byť pripisovanie úmyslov na škodu. 

Rozhovor s Arielym o jeho novej knihe si môžete prečítať napríklad tu, video s vedcom o tom, prečo racionálni ľudia veria nezmyslom, nájdete zasa kliknutím sem.

Svetoznámy kognitívny ekonóm pred časom čelil obvineniam, že v jednom zo starších výskumov, na ktorom sa ako štvrtý autor spolupodieľal, došlo k falšovaniu dát. „Článok som stiahol. Uskutočnili sme dve rozsiahle štúdie, aby sme výsledky replikovali, čo sa podarilo, vyšli rovnaké výsledky. Uznali sme chybu, pripustili sme, že sa z času na čas niečo pokazí, a napravili sme to," vysvetľoval Ariely v rozhovore pre Denník N.