Na sociálnych sieťach sa šíri video, podľa ktorého sú záhadné biele vlákna padajúce z oblohy sú dôkazom cieleného programu „modifikácie životného prostredia“, ktorý má spôsobovať respiračné a onkologické ochorenia. Odvoláva sa na údajný 22-mesačný výskum, podľa ktorého majú tieto vlákna obsahovať desiatky toxických chemických látok a slúžiť ako nosiče biologických látok či mRNA vakcín. Tvrdenia vychádzajú z webinára občianskeho združenia Schweizerischer Verein WIR, ktorého prezentácia však vykazuje viaceré metodologické nedostatky – nie je jasne zdokumentovaný pôvod vzoriek, spôsob ich odberu ani vylúčenie možnej kontaminácie. Odborné zdroje pritom obdobný jav vysvetľujú ako prirodzený biologický fenomén známy ako pavúčie lietanie – ballooning – pri ktorom sa jemné vlákna šíria vzduchom počas migrácie mladých pavúkov.

Na Facebooku sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že respiračné ochorenia sú spôsobené „umelo vytvorenou oblačnosťou“ a záhadnými vláknami padajúcimi z oblohy. Autor sa odvoláva na údajný 22-mesačný výskum „európskeho tímu“ zo Švajčiarska, podľa ktorého majú tieto vlákna obsahovať desiatky nebezpečných chemických látok, byť extrémne toxické a dokonca slúžiť ako nosiče biologických látok či mRNA vakcín. Príspevok naznačuje, že ide o cielený program modifikácie životného prostredia a potenciálne porušovanie medzinárodných dohovorov. Tvrdenia sa opierajú o webinár združenia Schweizerischer Verein WIR na platforme Substack.

Príspevok na Facebooku od 9. do 23. februára 2026 zdieľalo takmer tisíc ľudí a video zaznamenalo viac než 36-tisíc pozretí. 

Vlákna produkujú letiace pavúky 

Článok na platforme Substack prezentuje webinár združenia Swiss Association WIR o údajnom 22-mesačnom vyšetrovaní vlákien padajúcich z oblohy v Európe a USA. V skutočnosti ide o prezentáciu zverejnenú aj na webovej stránke združenia Schweizerischer Verein WIR, nie o štúdiu publikovanú v recenzovanom vedeckom časopise. Ako autor je uvedený prezident združenia Christian Oesch spolu s Philippom Zellerom a Hansjörgom Gretherom.

Autori tvrdia, že tieto vlákna, pôvodne považované za pavučiny, obsahujú viac ako 30 chemických látok vrátane potenciálne nebezpečných zlúčenín, sú duté (od 0:16:20, 0:20:40 a 0:37:40), mimoriadne lepkavé a podľa nich nejde o prírodný jav (od 0:08:20). Moderátorka naznačuje, že by vlákna mohli slúžiť ako nosiče rôznych látok (od 0:5:30), spomína mRNA vakcíny (od 1:14:05), a diskutujúci špekulujú o možnom porušovaní medzinárodných dohovorov o zákaze environmentálnych modifikačných techník (od 0:11:50). Odvoláva sa tiež na staršie patenty opisujúce duté vlákna ako nosiče látok (od 0:50:40) a pripúšťajú možnosť ich využitia v armáde (od 1:03:30).

O lietajucich bielych vláknach informovali v roku 2023 aj kalifornské médiá. Odborníci na entomológiu uviedli, že ide o prírodný fenomén nazývaný ballooning, po slovensky sa používa aj výraz „pavúčie lietanie“.

Ballooning pavúkov je zdokumentovaný v rôznych častiach Európy. Odborné práce uvádzajú výskumy realizované napríklad v Anglicku, Dánsku či Nemecku. 

Švajčiarska štúdia publikovaná v roku 2009 v odbornom časopise Bulletin of the British Arachnological Society analyzovala fenomén „ballooningu“ počas rokov 1994 až 2004 vo Švajčiarsku. Pomocou 12,2 metra vysokého sacieho lapača výskumníci zachytili viac než 15-tisíc pavúkov zo 103 druhov a 16 čeľadí, pričom preukázali, že šírenie pavúkov vzduchom je bežný a rozšírený biologický jav. Zistili, že ballooning prebieha takmer počas celého roka, s vrcholmi koncom jari a na jeseň.

Pavúky prirodzene produkujú viacero typov hodvábu s rôznymi vlastnosťami a funkciami. Ako uvádza materiál California Academy of Sciences, hodváb vzniká v žľazách v brušku pavúka a po vytlačení cez snovacie orgány tuhne. Niektoré vlákna sú lepkavé, iné suché, pevné či veľmi pružné.

Po vyliahnutí z vajíčkového vaku mladé pavúky vylezú na vyvýšené miesto, napríklad na koniec stebla trávy či kríka. Následne uvoľnia zo snovacích žliaz veľmi jemné hodvábne vlákna. Ak sú podmienky priaznivé, vlákna vytvoria útvar pripomínajúci padák, ktorý zachytí vzdušné prúdenie a umožní pavúkom vzlietnuť. 

Moderný výskum ukázal, že významnú úlohu zohráva aj prirodzené elektrostatické pole medzi zemským povrchom so záporným nábojom a atmosférou s kladným nábojom. Autori štúdie publikovanej v roku 2018 v časopise Current Biology v laboratórnych podmienkach simulovali elektrické pole s intenzitou porovnateľnou s atmosférickými podmienkami a zistili, že jeho prítomnosť zvyšuje pravdepodobnosť vzletu pavúkov. Zároveň pomocou laserovej vibrometrie preukázali, že jemné zmyslové chĺpky na nohách pavúkov mechanicky reagujú na zmeny elektrického poľa, čo naznačuje ich schopnosť elektrorecepcie.

Keď sa z jedného vajíčkového vaku vyliahne väčší počet pavúkov naraz, môže dôjsť k hromadnému šíreniu. V takom prípade sa vo vzduchu objavuje množstvo jemných lesklých vlákien, ktoré sa zachytávajú na vegetácii, plotoch či budovách. Väčšina pavúkov preletí len krátku vzdialenosť, no za priaznivých podmienok môžu byť unášané stovky metrov alebo aj kilometre.

Združenie nevykonalo vedeckú analýzu

Prezentácia združenia Schweizerischer Verein WIR s názvom Analytical investigations of ‘mysterious spider threads’ nie je vedecká štúdia publikovaná v recenzovanom odbornom časopise, ale materiál pre webinár občianskeho združenia. Dokument obsahuje fotografie vzoriek, opis použitých analytických metód a prezentuje výsledky vo forme slidov.

Christian Oesch na webinári uviedol, že vyzvali ľudí, aby zbierali tieto vlákna a posielali ich združeniu WIR. Následne opisuje, že do ich kancelárie prichádzali nazbierané vlákna z rôznych miest, ktoré potom postúpili Hansjörgovi Gretherovi a jeho laboratórnemu tímu na analýzu (od 0:08:50). Materiál mal byť podľa fotografií doručovaný v bežných obaloch a nádobách, ako sú plastové vrecká, zaváraninové fľaše či nádoby na potraviny. 

Snímka videa, na ktorej sú zobrazené spôsoby, akými boli zaslané vzorky

Prezentovaný materiál však neobsahuje podrobnosti o štandardizovanom postupe odberu, kontrole kontaminácie ani o podmienkach skladovania vzoriek pred analýzou. 

Autori prezentácie tvrdia, že vlákna pozostávajú z prírodných polyamidov odvodených od aminokyselín, nie zo syntetických plastov typu nylon či PET. Odborná literatúra opisuje pavúčí hodváb ako vláknitý biomateriál tvorený takmer výlučne proteínmi bohatými na aminokyseliny, ako sú glycín a alanín. Z chemického hľadiska ide o prírodný polyamid.

Prvková analýza podľa nich preukázala prítomnosť uhlíka, vodíka, dusíka a menšieho množstva síry, kovy sa mali nachádzať len v stopách. Pomocou skenovacej elektrónovej mikroskopie mali zistiť, že vlákna sú duté a vo vnútri obsahujú materiál. Pri extrakcii a následných analýzach mali identifikovať viac ako 30 chemických zlúčenín vrátane rôznych uhľovodíkov, ketónov, epoxidov či derivátov histamínu, pričom poukazujú na to, že niektoré z týchto látok sú podľa systému GHS klasifikované ako horľavé, žieravé alebo toxické. 

V prezentácii sú uvedené aj kvantitatívne výsledky prvkovej analýzy s ich percentuálnym zastúpením. Materiál však neobsahuje podrobnosti o metodike, neistote merania, informácie o kontrolných vzorkách, reprodukovateľnosti meraní ani o tom, či mohlo ísť o kontamináciu z prostredia či spracovania. Uvádzané nebezpečné vlastnosti látok vychádzajú zo všeobecných bezpečnostných kariet chemikálií, nie z preukázania ich reálnej prítomnosti v zdraviu nebezpečných množstvách.

Prezentácia tiež odkazuje na existujúce patenty týkajúce sa elektrospinningu polymérnych vlákien a ich využitia ako nosičov účinných látok, avšak nedokazuje, že by analyzované vzorky s týmito technológiami reálne súviseli.

Schweizerischer Verein WIR

Organizácia Schweizerischer Verein WIR je podľa vlastnej webovej stránky švajčiarske občianske združenie, ktoré deklaruje, že sa venuje „charitatívnym a idealistickým cieľom“, podpore zdravia ľudí, zvierat a prírody a budovaniu sietí „uvedomelých jednotlivcov“. Vo svojich vyhláseniach zdôrazňuje individualizmus, odpor voči „kolektivizmu“ a potrebu aktivizmu na ochranu slobody.

Na webovej stránke združenia sú ako hlavné témy uvedené oblasti ako 5G mobilné komunikácie, geoinžinierstvo a „manipulácia počasia“, zdravie, politika, Agenda OSN 2030, médiá či vlastné fact-checky. Samostatnú sekciu venujú aj záhadným vláknam.

Na stránke združenia sa zároveň uvádza, že jeho prezident Christian Oesch patrí medzi výrazných odporcov Agendy 2030, 5G technológií a politiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Organizácia sa angažuje aj v témach ako „mediálny bojkot“, krízová pripravenosť či podávanie trestných oznámení. Nejde o akademickú alebo vedeckú inštitúciu.

Philipp Zeller je podľa webovej stránky asociácie fyzik. Študoval na ETH Zürich a doktorát získal na Univerzite v Neuchâteli v oblasti optických biosenzorov. Podľa dostupných informácií pôsobil vo výskume a vývoji medicínskej techniky a neskôr sa venoval aj patentovým stratégiám. V materiáloch združenia sa vyjadruje k potrebe „hľadania stôp“ a požiadavke väčšej transparentnosti zo strany zodpovedných inštitúcií.

Hansjörg Grether je inžinier a aplikačný chemik. V minulosti pôsobil ako vedúci analytiky v spoločnosti BASF Switzerland AG a neskôr ako expert na analytické aplikácie v súkromnej firme Portmann Instruments. V prezentácii upozorňuje na rýchly rozvoj biologických a technologických procesov v mikroskopických rozmeroch a vyzýva na oficiálne preverenie týchto javov.

Záver

Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, ktorý varuje pred údajne toxickými bielymi vláknami padajúcimi z oblohy. Tvrdí, že ide o dôsledok cieleného programu „modifikácie životného prostredia“ a odvoláva sa na 22-mesačný výskum švajčiarskeho združenia Swiss Association WIR. Podľa prezentovaných tvrdení majú vlákna obsahovať nebezpečné chemické látky a dokonca slúžiť ako nosiče biologických látok či mRNA vakcín.  Prezentovaný materiál však nie je nepredstavuje vedeckouú štúdiuou publikovanúou v recenzovanom odbornom časopise a neobsahuje podrobne zdokumentovanú metodiku odberu a spracovania vzoriek. Odborné zdroje zároveň opisujú obdobný jav – výskyt jemných vlákien vo vzduchu – ako prirodzený biologický fenomén známy ako pavúčie lietanie (ballooning). Príspevok sme preto v rámci spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.