Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého vraj spoločnosť Pfizer zamlčala zloženie vakcíny Comirnaty, pretože vakcíny obsahujú nepriznané množstvo DNA. Vo vakcínach je v skutočnosti zvyškové množstvo DNA, ktoré nepresahuje povolené regulačné limity. Zvyšková DNA vo vakcínach pochádza z procesu výroby mRNA, pri ktorom sa využíva plazmidová DNA ako šablóna na syntézu. Táto DNA je následne odstránená, no môžu po nej ostať zanedbateľné zvyšky, ktoré nepredstavujú zdravotné riziko. Tieto informácie sú uvedené aj vo verejne dostupnej dokumentácii k vakcíne. 

Na Facebooku šíria príspevky, podľa ktorých mala spoločnosť Pfizer zatajiť zloženie vakcíny Comirnaty. V príspevkoch je uvedené, že „výrobcovia vedome zatĺkali zloženie vakcín“, ktoré obsahujú nepriznané množstvo DNA. „Obsah očkovacích látok bol iný, ako deklarovali Pfizer či Moderna,” píše autor. „Bol to podvod na úradoch aj na stovkách miliónov ľudí, ktorí uverili, že vakcíny obsahujú len čistú mRNA plus schválené prísady – a nič iné.” Text príspevkov pochádza z článku denníka Štandard, ktorý je zaradený na zozname stránok Konšpirátori.sk. Príspevky zdieľalo od 21. marca 2025 viac než 230 ľudí. 

Vychádzajú pritom zo zistení, o ktorých hovoril splnomocnenec vlády pre vyšetrovanie pandémie Peter Kotlár, dáta však zatiaľ nezverejnil. O údajne nebezpečných množstvách DNA vo vakcínach píše aj portál Bádateľ.net a Infovojna, ktoré v minulosti opakovane zdieľali nepravdivé informácie.

Na výrobu mRNA vakcín sa používa plazmidová DNA

Vakcíny proti covidu-19 na báze mRNA učia imunitný systém rozpoznávať a bojovať proti spike proteínu, ktorý vírus spôsobujúci covid-19 používa na vstup do buniek. Výroba mRNA vakcíny sa začína sekvenovaním genetického materiálu vírusu. 

Počas pandémie covidu-19 vedci analyzovali genóm SARS-CoV-2 a identifikovali časti vírusu, ktoré sú kľúčové pre jeho šírenie. Pri vakcínach proti covidu-19 sa zvolil tzv. spike proteín - špeciálny výbežok na povrchu vírusu, ktorý mu pomáha napadnúť ľudské bunky. Tento gén bol následne upravený na základe dlhoročného výskumu koronavírusov. Technológia mRNA vakcín umožňuje v prípade potreby aj rýchlu aktualizáciu vakcíny pri vzniku nových variantov vírusu.

Americký Národný inštitút pre výskum genómu vysvetľuje, že následne sa tento gén vytvorí synteticky a vloží sa do plazmidu - malej kruhovej DNA, ktorá slúži ako nosič genetickej informácie. Plazmidy sú ideálne na výrobu mRNA vakcín, pretože sa dajú rýchlo kopírovať a spoľahlivo uchovávajú požadovanú genetickú sekvenciu. Keď je plazmid pripravený, v laboratóriu sa pomocou enzýmu RNA polymerázy vytvorí mRNA. Ide o proces, ktorý napodobňuje prirodzenú tvorbu RNA v bunkách. Po dokončení tohto procesu sa plazmid rozloží, aby vo vakcíne zostala iba čistá mRNA pripravená na použitie. Môžu v nej však ostať nepatrné zvyšky DNA. Tie sú silne degradované a nefunkčné.

Vakcína neobsahuje vírus samotný, ale len návod na vytvorenie spike proteínu, čo spustí imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok. 

Federálne Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádza: „Náš imunitný systém rozpozná, že tento proteín tam nepatrí, a začne budovať imunitnú odpoveď a vytvárať protilátky, podobne ako pri prirodzenej infekcii covidom-19. Na konci tohto procesu sa naše telo naučí, ako sa chrániť pred budúcou infekciou.“

Demagog.sk oslovil spoločnosť Pfizer ohľadom prítomnosti DNA vo vakcíne Comirnaty. Tlačový odbor spoločnosti Pfizer 25. marca 2025 potvrdil, že vo vakcíne sa môže nachádzať tzv. zvyšková DNA. „Na výrobu mRNA pre spike proteín vo vakcíne sa používa plazmidová DNA ako tzv. východiskový materiál,“ uvádza spoločnosť. Pfizer dodáva, že prítomnosť DNA neprekračuje legislatívou povolené množstvo: „Ako sa vyžaduje pri všetkých vakcínach, množstvo reziduálnej DNA vo vakcíne Pfizer-BioNTech proti covidu-19 je v rámci povolených regulačných limitov,“ uvádza Pfizer. 

Výrobný proces aktívnych látok vakcíny Comirnaty je uvedený aj v dokumente EPAR – Plán riadenia rizík, ktorý je voľne dostupný na webovej stránke Európskej liekovej agentúry.  

EPAR – Plán riadenia rizík (European Public Assessment Report – Risk Management Plan) je oficiálny dokument vydávaný Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorý obsahuje podrobné informácie o bezpečnosti, účinnosti a rizikách liekov, vrátane vakcín. Obsahuje podrobné informácie o hodnotení lieku agentúrou EMA a vedeckých záveroch, ktoré viedli k rozhodnutiu o schválení alebo zamietnutí žiadosti. EPAR zahŕňa rôzne komponenty, ako sú podrobnosti o autorizácii, súhrn charakteristík lieku, hodnotiacu históriu a verejne dostupné posúdenia zmien v povolení. 

V prípade vakcíny Comirnaty sa v tomto dokumente uvádza, že jej účinné látky sa produkujú pomocou transkripcie in vitro z príslušných DNA templátov. To znamená, že mRNA obsiahnutá vo vakcíne je syntetizovaná na základe DNA šablón v laboratórnych podmienkach (.pdf, s. 16). 

Zuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje, že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami.

Limit zvyškovej DNA, ktorý povoľujú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Správa potravín a liečiv (FDA), EMA a iné regulačné úrady na jednu dávku vakcíny, je 10 ng (t.j. jedna miliardtina gramu, prípadne 0,000000001 gramu). Každá šarža vakcíny má oficiálny dokument „Prepustenie šarže oficiálnou kontrolnou autoritou” (Official Control Authority Batch Release - OCABR), teda certifikát kvality, ktorý obsahuje aj informáciu, koľko zvyškovej DNA sa v nej nachádza. Napríklad v certifikáte, ktoré vydalo belgické laboratórium, je uvedené, že šarža obsahuje 220 ng zvyškovej DNA na 1 mg mRNA. Jedna dávka vakcíny obsahuje 30 μg mRNA, takže jedna dávka z tejto šarže obsahovala 6,6 ng DNA, menej ako povolených 10 ng.

Autor článku píše: „Ešte väčším problémom je však to, že úplné informácie o zložení vakcín zrejme nemali ani kontrolné úrady.” Z postupu regulačných úradov, ktoré stanovujú limit zvyškovej DNA a overujú ho, vyplýva, že tieto informácie majú k dispozícii a kontrolujú ich.

Tvrdenia o nadmernom množstve DNA vo vakcíne nie sú podložené

Diskusiu o nadmernom množstve DNA vo vakcíne Comirnaty vzbudila tlačová beseda splnomocnenca pre prešetrenie manažmentu pandémie covidu-19 Petra Kotlára. Ten uviedol, že množstvo zvyškovej DNA vo vakcínach malo dosahovať úroveň množstva aktívnej látky vo vakcíne. Hoci Kotlár oficiálne štúdiu nezverejnil, medzičasom sa k nej prihlásila molekulárna biologička Soňa Peková, informuje portál Infosecurity.sk. 

Štúdiu Pekovej pre denník SME komentoval molekulárny biológ Filip Držík a a biochemik Peter Holub. Odborníci konštatujú, že ani štúdia Pekovej nepreukazuje nadmerné množstvo DNA vo vakcíne a štúdia tak nie je interpretovaná správne. 

Dokument, ktorý Peková zverejnila, nie je plnohodnotnou vedeckou analýzou, ale iba 13-stranovou prezentáciou metódy a nameraných výsledkov. Chýbajú v nej podrobnosti o experimente, konkrétne protokoly a štatistické spracovanie dát, ktoré by umožnili ich správne vyhodnotenie.

Jednou z výhrad odborníkov je prepočet nameraných hodnôt. Peková uvádza výsledky v počte „kusov“ DNA na mililiter, zatiaľ čo regulácie stanovujú limit v nanogramoch na dávku. Pri správnom prepočte vychádza, že množstvo DNA vo vakcínach je hlboko pod stanoveným limitom. Holub preto konštatuje: „Soňa Peková dokázala len to, že mRNA vakcíny od Pfizeru a Moderny sú úplne v poriadku a žiadne zvýšené množstvo zvyškovej DNA v nich nie je.“

Peková podľa prezentácie zistila, že jedna dávka vakcíny obsahuje 109 kópií DNA. Tento objem je však menej, než povolených 10 ng DNA. Podľa výpočtu Tomáša Szemesa pre Denník N je to približne dvadsaťkrát menej. Peter Holub pre SME vypočítal, že podľa Pekovej dát obsahuje jedna dávka menej ako pol nanogramu DNA.

Ďalším problémom je interpretácia potenciálnych rizík. Kotlár a Peková tvrdia, že DNA vo vakcínach môže „transfekovať ľudskú jadrovú DNA“ a viesť k jej trvalej zmene. Odborníci to však odmietajú. Držík vysvetľuje, že aj keby sa v očkovacích látkach nachádzali nejaké fragmenty DNA, ľudské telo má účinné mechanizmy, ako sa ich zbaviť: „Ľudské telo má mechanizmy, ako takéto cudzie fragmenty rozoznávať a zbaviť sa ich.“ 

Závažné je aj to, že Peková, ktorá je známa šírením konšpiračných teórií, nepostupovala objektívne. Holub upozorňuje, že vedecký prístup spočíva v skúmaní hypotézy s otvorenou mysľou, nie v snahe dokázať predom stanovený záver. Preto odborníci zdôrazňujú, že jej výsledky musia byť overené nezávislými laboratóriami, aby sa vylúčili metodické chyby alebo nesprávna interpretácia dát.

Na záver Holub konštatuje, že aj keby Peková mala pravdu a DNA vo vakcínach bola vo vyššom množstve, neznamenalo by to zdravotné riziko. Kotlárove tvrdenia o génovej terapii či rakovine sú podľa neho „úplne teoretický problém, ktorý je tak nepravdepodobný, že nestojí za reč“.

Nepodložené obavy z prítomnosti DNA vo vakcínach sa objavili už v roku 2023

Obavy o fragmentoch DNA v mRNA vakcínach, ktoré by sa mohli integrovať do ľudskej DNA a prípadne spôsobiť rakovinu, sa začali šíriť najmä po vypočutí senátu Južnej Karolíny v USA v septembri 2023, na ktorom takéto podozrenie prezentoval molekulárny biológ Phillip Buckhaults z University of South Carolina. Opieral sa pritom o zistenia z článku, na ktorý odkazuje aj portál Bádateľ.net, ktorý však vyšiel len ako tzv. preprint a nebol publikovaný vo vedeckom žurnáli. Portál Healthfeedback.org upozornil, že pôvod dávok vakcíny, ktorí v štúdii skúmali, nie je jasný. Autorom totiž niekto fľaštičky anonymne poslal poštou.  

Profesor Buckhaults sa následne vyjadril, že zistenia, ktoré prezentoval, boli určené pre odborníkov a nie pre širokú verejnosť. Zdôraznil, že riziko nájdenej DNA je teoretické a že vakcíny zachránili oveľa väčšie množstvo životov, než ohrozili potenciálne vedľajšie účinky.

Austrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration (TGA) sa venovala vyvráteniu nepravdivých informácii o kontaminácii vakcín DNA v októbri 2024. Upozornila na nedostatky viacerých štúdií, ktoré ukazovali vyššie úrovne DNA, než uvádzalo oficiálne zloženie vakcín. Laboratória, ktoré štúdie vykonávali, nemali certifikáciu na kontrolu vzoriek vakcín. Niektoré skúmali len tri fľaštičky vakcín, čo nie je dostatočná vzorka, alebo používali dávky po dátume spotreby. Štúdie používali na detekciu DNA metódiu fluorometrie, ktorá podľa TGA nie je vhodná na stanovenie množstva DNA v RNA vakcínach.

Európska lieková agentúra pre austrálsku tlačovú agentúru AAP uviedla, že v mRNA vakcíne ostávajú veľmi malé množstvá zvyškových fragmentov DNA. Zatiaľ však nevideli dôkaz o nežiadúcich účinkoch mRNA vakcín, ktoré by boli spôsobené práve zvyškovou DNA, alebo o tom, že sa táto DNA zakomponovala do DNA očkovaných ľudí. 

Amercká FDA sa pre portál fact-checkingový portál SciCheck vyjadrila, že nemá k dispozícii dôkazy pre tvrdenie, že minimálne množstvá zvyškovej DNA v mRNA vakcínach spôsobujú rakovinu alebo zmeny genetického kódu.

Aktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.

Vakcína Comirnaty je bezpečná, za kontrolu jej bezpečnosti je zodpovedná EMA

Obavy, že zvyšková DNA z vakcín by mohla meniť ľudskú DNA a spôsobovať zdravotné problémy, vrátane rakoviny, nemajú vedecký základ. Aby sa cudzia DNA integrovala do nášho genómu, musela by sa dostať do bunkového jadra, kde sa nachádza naša DNA. mRNA vakcíny však fungujú iba v cytoplazme bunky a do jadra nevstupujú. Navyše, aj keby sa nejaké zvyšky DNA dostali do bunky, organizmus má účinné obranné mechanizmy, ktoré cudzorodú DNA okamžite rozpoznajú a zničia pomocou špeciálnych enzýmov.

Comirnaty získala v počiatočných fázach očkovania v Európskej únii „podmienečné povolenie“, nakoľko sa čakalo naďalšie potrebné dôkazné dokumenty o bezpečnosti vakcíny. Spoločnosť napokon poskytla nevyhnutné informácie o vakcíne Comirnaty, vrátane údajov týkajúcich bezpečnosti, účinnosti a efektivity vakcíny. EMA uvádza, že „spoločnosť dokončila všetky požadované štúdie o farmaceutickej kvalite vakcíny. V dôsledku toho sa podmienená autorizácia zmenila na štandardnú“ (.pdf, s. 5). 

Podľa ŠÚKL s odkazom na EMA je vakcína Comirnaty bezpečná a spĺňa všetky nevyhnutné štandardy EÚ, ktoré boli preukázané po rozsiahlych klinických skúškach. 

Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie covidu-19 Peter Kotlár na tlačovej besede 10. apríla 2025 spochybnil proces kontroly vakcín. „Štátny ústav pre kontrolu liečiv nekontroluje vôbec nič, prestal plniť svoju úlohu,“ uviedol a avizoval, že ŠÚKL-u plánuje položiť otázky, či vykonával akúkoľvek kontrolu vakcín a či má na to potrebné technické vybavenie.

Redakcia Demagog.sk sa tejto téme venovala ešte pred medializovanými vyjadreniami splnomocnenca vlády Petra Kotlára. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám sme Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv 24. marca 2025 adresovali konkrétne otázky týkajúce sa prítomnosti reziduálnej DNA vo vakcínach, ako aj postupu ústavu pri ich kontrole.  

ŠÚKL v reakcii z 9. apríla 2025 uvádza, že vo vakcínach sa môžu v dôsledku výrobného procesu nachádzať minimálne množstvá reziduálnej DNA, ktorých prítomnosť je dôsledkom technologických postupov, je vedecky zdôvodniteľná a prísne regulovaná s cieľom zabezpečiť ich bezpečnosť pre ľudské zdravie.

Ústav pripomína, že je súčasťou jednotného európskeho systému, kde sa proces schvaľovania, kontroly a monitorovania vakcín odohráva na základe prísnych a vedecky podložených pravidiel. 

„Členské štáty Európskej únie na základe vzájomnej dohody vytvorili systém, ktorý funguje na princípe spojených síl. Európska lieková agentúra je centrálna agentúra – je to agentúra, ktorá slúži všetkým členským štátom a obyvateľom EÚ. Súčasťou tohto celého systému je aj sieť národných liekových agentúr, vrátane Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. To znamená, že k nám transparentne prúdia informácie, máme možnosť postupy a rozhodnutia pripomienkovať a tiež sa na nich priamo podieľať. Z regulačného, vedeckého ani logického hľadiska by takýto krok nedával žiadny zmysel. Preto ŠÚKL takéto testy nevykonáva,“ uvádza v stanovisku ŠÚKL. 

„Všetky vakcíny a lieky, ktorým bola udelená registrácia musia prejsť prísnym procesom posudzovania – pre predstavu, registračná dokumentácia musí obsahovať také kvantum údajov, ktoré by v tlačenej forme zaplnilo zhruba polovicu kamiónu. To, ako má registračná dokumentácia vyzerať a čo všetko v nej má byť obsiahnuté je štandardizované a prísne kontrolované,“ dodáva ústav v mailovej komunikácii.

Do štúdie vakcíny bolo zapojených do 14. novembra 2020 približne 44 000 ľudí, ktorí boli rozdelení na dve skupiny – jedna dostala vakcínu, druhá placebo. Účastníci skúšania nevedeli, či boli zaradení do skupiny s placebom alebo s vakcínou. V klinickej štúdii fázy III, ktorá zahŕňala 36 000 ľudí bez predchádzajúceho ochorenia covid-19 (vrátane osôb nad 75 rokov), vakcína znížila počet symptomatických prípadov o 95 %. V skupine, ktorá dostala vakcínu, bolo len 8 prípadov nákazy (z 18 198 účastníkov), zatiaľ čo v placebo skupine bolo 162 prípadov (z 18 325 účastníkov), čo dokazuje účinnosť vakcíny na úrovni 95 % (.pdf, s. 9). 

Účinnosť vakcíny bola potvrdená aj u ľudí s vyšším rizikom závažného priebehu covid-19, vrátane osôb s astmou, cukrovkou, ochoreniami pľúc, vysokým krvným tlakom alebo obezitou. Vakcína bola účinná bez ohľadu na pohlavie, rasu či etnickú príslušnosť.

O vakcíne Comirnaty sú pravidelne vydávané aktualizácie a hodnotenia od EMA, Výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík (PRAC) alebo Výboru pre lieky na humánne použitie (CHMP). Tieto aktualizácie zahŕňajú odporúčania pre schválenie, informácie o výrobe a distribúcii vakcíny, ako aj hodnotenie bezpečnosti a účinnosti.

Benefity vakcín prevažujú nad ich nežiaducimi účinkami 

Štúdia hodnotiaca prínosy a riziká očkovania vakcínou Moderna proti covidu-19 u osôb vo veku 18 a viac rokov, so zameraním na mladých mužov, dospela k záveru, že prínosy vakcíny prevažujú nad jej rizikami. Analýza modelovala benefity očkovania (prevencia prípadov covidu-19, hospitalizácií, prijatí na JIS a úmrtí) oproti rizikám (výskyt vakcínou vyvolanej myokarditídy/perikarditídy, hospitalizácie, prijatia na JIS a úmrtia). V najpravdepodobnejšom scenári sa odhadovalo, že očkovanie jedného milióna mužov vo veku 18 – 25 rokov by zabránilo 82 484 prípadom covidu-19, 4 766 hospitalizáciám, 1 144 prijatiam na JIS a 51 úmrtiam, pričom by spôsobilo 128 prípadov myokarditídy/perikarditídy, 110 hospitalizácií a žiadne prijatia na JIS ani úmrtia. 

Štúdia publikovaná v časopise Vaccine na vzorke 99 miliónov očkovaných osôb, ktorí spolu dostali 183 miliónov dávok vakcíny Pfizer, 36 miliónov dávok vakcíny Moderna a 23 miliónov dávok vakcíny AstraZeneca, zhodne konštatuje, že celkové prínosy vakcín proti covidu-19 výrazne prevažujú nad možnými rizikami. Štúdia zaznamenala mierne zvýšené riziko myokarditídy a perikarditídy po podaní mRNA vakcín od Pfizer a Moderna, ako aj Guillain-Barrého syndrómu a cerebrálnej venóznej sínusovej trombózy (krvnej zrazeniny v mozgu) po očkovaní vakcínou AstraZeneca. „Riziko vedľajších účinkov, ako je myokarditída, po očkovaní je extrémne nízke; riziko jej vzniku v dôsledku ochorenia COVID-19 však môže byť mnohonásobne vyššie. Táto štúdia len potvrdzuje to, čo sme sa už dozvedeli z predchádzajúcich výskumov,“ zdôraznil profesor Nadav Davidovitch, epidemiológ, odborník na verejné zdravie a vedúci Školy verejného zdravotníctva na Ben-Gurionovej univerzite v Negeve.

Prevahu prínosov očkovania mRNA vakcínami proti covidu-19 nad rizikom možnej myokarditídy alebo perikarditídy konštatuje aj prehľad štúdií publikovaný v roku 2022 v časopise Netherlands Heart Journal. 

ŠÚKL ku 13. januáru 2023 eviduje 7 úmrtí v kauzálnej súvislosti s vakcínami Comirtnaty, Spikevax a Vaxzevria. 

Záver

Príspevky, ktoré sa šíria na Facebooku, tvrdia, že spoločnosť Pfizer zatajila množstvo DNA, ktoré obsahuje vakcína Comirnaty proti covidu-19. Zvyšková DNA vo vakcínach pochádza z výrobného procesu, pri ktorom sa využíva plazmidová DNA ako šablóna na syntézu. Zvyšková DNA je vo vakcíne v prípustnom množstve a nie je zdraviu škodlivá. Európska lieková agentúra eviduje výrobný postup vakcíny a dokument s touto informáciou je verejne prístupný na webovej stránke. Viaceré štúdie konštatujú bezpečnosť vakcíny a prevahu benefitov vyplývajúcich z očkovania nad možnými zdravotnými rizikami. Príspevky sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.