V čase klimatickej krízy, po pandémii covidu-19 či v čase rozvoja medicínskych a technologických objavov sa vedecké poznanie šíri rýchlo, často skôr, než je dôveryhodne overené. Otvára sa tak priestor pre verejné šírenie takzvaných preprintových štúdií, ktoré sú publikované ešte pred odbornou recenziou (peer review). Ich nepopierateľnou výhodou je zdieľanie nových vedeckých poznatkov skôr, než po mesiacoch či rokoch čakania na finálne overenie. Týmto spôsobom môžu preprinty urýchliť proces vedeckej komunikácie.

Na druhej strane sa však stáva, že preprinty sa medzi širokou verejnosťou šíria ako definitívne a plne overené závery, navyše bez jasného upozornenia, že ide o predbežné výsledky alebo doposiaľ nerecenzované zistenia. Preto je nevyhnutné porozumieť nielen ich podstate a účelu, ale aj spôsobom, ako ich vo verejnej diskusii správne vyhodnocovať a zodpovedne interpretovať.

Čo sú preprinty a ako fungujú

National Information Standards Organization (NISO) definuje pôvodný autorský rukopis (Author’s Original Manuscript – AOM), známy aj ako preprint, ako „akúkoľvek verziu článku v časopise, ktorú autor považuje za dostatočne kvalitnú na to, aby bola predložená na formálne recenzovanie“.

Podľa americkej National Library of Medicine (NLM) je preprint kompletný a verejne prístupný vedecký rukopis, ktorý zatiaľ neprešiel odbornou recenziou. Na rozdiel od publikovaných článkov nemajú preprinty recenzné hodnotenie, a preto sa ich výsledky či závery môžu po recenzii zmeniť. Preprinty sa zvyčajne sprístupňujú verejnosti bezplatne a ešte pred začiatkom recenzného konania. Autori ich môžu zdieľať buď pred odoslaním do vedeckého časopisu, alebo súbežne s týmto krokom.

Zdroj: NIH.com

Akademické vydavateľstvo Taylor & Francis uvádza ako výhody preprintov rýchle sprístupnenie nových vedeckých poznatkov. Zároveň fungujú ako verejný záznam autorstva, často s prideleným trvalým digitálnym identifikátorom (DOI). Medzi ďalšie výhody podľa vydavateľstva patrí aj možnosť získať spätnú väzbu od odbornej komunity ešte pred formálnym recenzným konaním, čo môže skvalitniť rukopis. Včasné zverejnenie navyše umožňuje rýchlejšie citovanie a využitie výsledkov v ďalšom výskume či praxi, čím sa zvyšuje ich viditeľnosť a vplyv.

Preprinty sa zvyčajne zverejňujú na špecializovaných online úložiskách, takzvaných preprintových serveroch. Medzi najznámejšie patria arXiv pre fyzikálne vedy, SocArXiv pre spoločenské vedy, bioRxiv pre biológiu či medRxiv pre medicínu. Podobné platformy však dnes existujú takmer pre každú výskumnú oblasť. Niektoré z nich už na hlavnej stránke uvádzajú výstrahu, aby čitatelia rozlišovali medzi predbežnými a overenými výsledkami. 

Napríklad portál medRxiv jasne uvádza: „Upozornenie: Preprinty sú predbežné správy o výskume, ktoré neboli overené odbornou recenziou. Nemožno sa na ne spoliehať pri usmerňovaní klinickej praxe alebo zdravotného správania a nemali by byť prezentované v spravodajských médiách ako overené informácie.“ Preprinty sa zároveň nemusia automaticky dostať do recenzného konania ani byť následne publikované ako plnohodnotný vedecký článok.

Kým preprinty predstavujú počiatočnú verziu vedeckého rukopisu, recenzované články sú výsledkom formálneho publikačného procesu. Recenzné konanie, známe po anglicky ako peer review, je proces, v ktorom vedecký článok prechádza pred publikovaním posúdením nezávislých odborníkov z danej oblasti. Po odoslaní rukopisu do časopisu ho editor najprv preverí z hľadiska vhodnosti pre daný titul a splnenia základných formálnych požiadaviek. Ak rukopis prejde týmto úvodným hodnotením, editor vyberie minimálne dvoch nezávislých recenzentov, ktorí posúdia jeho originalitu, metodickú správnosť, presnosť výsledkov a opodstatnenosť záverov. Recenzenti poskytujú autorovi spätnú väzbu, ktorá často vedie k úpravám a doplneniam textu. V závislosti od pripomienok môže ísť o drobné zmeny alebo rozsiahle prepracovanie, pričom rukopis sa po revízii opäť posudzuje.

Len texty, ktoré úspešne prejdú týmto procesom, sa dostanú do recenzovanej literatúry. Takéto články majú vysokú mieru dôveryhodnosti. Publikujú sa v špecializovaných časopisoch a vyhľadávať ich možno v medzinárodných akademických databázach, ako sú napríklad PubMed, ScienceDirect či Web of Science.

Recenzné konanie prináša autorom aj praktické výhody – dokáže upozorniť na chyby vo výskume či prehliadnuté medzery v odbornej literatúre. Podľa prieskumu organizácie Sense about Science až 91 percent vedcov uviedlo, že ich článok sa po recenznom procese zlepšil. Štúdia vydavateľstva Taylor & Francis tento trend potvrdzuje, keď väčšina respondentov z rôznych vedných oblastí ohodnotila prínos recenzného konania k zvýšeniu kvality svojho článku známkou 8 a viac z 10.

Preprinty v rukách dezinformátorov

Preprinty vo vede umožňujú rýchle zdieľanie poznatkov a urýchľujú diskusiu v odbornej komunite. No práve preto, že ešte neprešli recenzným konaním, môžu obsahovať nejasnosti, predbežné závery či metodologické slabiny. Umožňujú tak selektívny výber tvrdení, ktorý podporuje určitý naratív bez ohľadu na to, že štúdia bola neskôr upravená či dokonca vyvrátená. Takéto selektívne používanie vytvára dojem, že ide o vedecky potvrdené fakty, hoci realita môže byť opačná. V rukách dezinformátorov sa však tieto texty často menia na „dôkazy“.

Príkladom je prípad z USA, kde molekulárny biológ Phillip Buckhaults prezentoval zistenia o možnej prítomnosti fragmentov DNA v mRNA vakcínach. Hoci sám neskôr zdôraznil, že riziko je čisto teoretické a že vakcíny zachránili nespočetné množstvo životov, jeho slová – založené na nepublikovanom preprinte – sa rýchlo stali základom konšpiračných interpretácií.

Podobne to bolo aj v prípade floridskej observačnej štúdie, ktorá skúmala rozdiely v úmrtnosti na akékoľvek príčiny medzi osobami zaočkovanými vakcínami Comirnaty a Spikevax. Hoci autori uviedli, že ide o preprint a jeho výsledky  by sa nemali používať v klinickej praxi, portál cz24.news ich interpretoval v bombastickom článku o „470-tisícoch mŕtvych Američanoch“ po vakcinácii. Tento údaj navyše v štúdii vôbec nefiguruje – pochádza z výpočtov podnikateľa Steva Kirscha, známeho šírením dezinformácií o covide a vakcínach.

Ako rozoznať problémové preprinty

Otvorený a nerecenzovaný charakter preprintov vyžaduje väčšiu obozretnosť pri čítaní a interpretácií zistení a výsledkov. Pozornosť si vyžaduje autorstvo, a tiež portál zverejnenia. Ak za štúdiou stoja výskumníci mimo danej špecializácie alebo autori, ktorí sa téme dlhodobo nevenujú, môže vznikať pochybnosť, či má text pevnú odbornú oporu. 

Rovnako dôležité je, kde bol preprint publikovaný. Dôveryhodné preprintové servery, ako napríklad arXiv, bioRxiv či medRxiv, jasne upozorňujú, že obsah nie je recenzovaný. Ak sa preprint objaví na menej známej alebo pochybnej platforme, často bez upozornenia, riziko nespoľahlivosti môže byť výrazne vyššie.

Pre korektnú interpretáciu je potrebné sledovať aj ďalší vývoj a či sa rukopis už medzičasom neobjavil vo forme recenzovaného článku. Ak bola štúdia neskôr stiahnutá, výrazne revidovaná alebo publikovaná v odbornej literatúre v zásadne pozmenenej podobe, poukazuje to na to, že pôvodné znenie mohlo obsahovať závažné nedostatky. Pôvodná verzia preprintu by preto nemala byť považovaná za dostatočný základ pre vyvodzovanie definitívnych záverov.

Príkladom je prehľadová štúdia Hulschera a kol. „A Systematic REVIEW of Autopsy findings in deaths after covid-19 vaccination“. Text sa v roku 2024 šíril na sociálnych sieťach s tvrdením, že z 325 pitevných správ až 73,9 % úmrtí „významne súvisí“ s očkovaním. Štúdia síce pôvodne vyšla v časopise Forensic Science International, no redakcia ju neskôr stiahla po tom, čo autori nedokázali zodpovedať zásadné výhrady k metodológii, chybám a interpretáciám dát, ani k selektívnemu narábaniu so zdrojmi.

V každom prípade je nevyhnutné venovať pozornosť celému obsahu, a nie iba abstraktu alebo titulkom, ktoré sa môžu objaviť v médiách či na sociálnych sieťach. Abstrakt spravidla obsahuje iba stručné zhrnutie, ktoré nemusí zachytávať všetky limity výskumu, metodologické slabiny alebo dôležité upozornenia autorov.

Recenzované štúdie v predátorských časopisoch

Popri preprintoch sa vo vedeckom prostredí objavujú aj takzvané predátorské časopisy. Ide o publikácie, ktoré sa na prvý pohľad tvária ako seriózne vedecké periodiká s recenzným procesom, v skutočnosti však klamú o svojich praktikách. Na rozdiel od preprintov, ktoré sú zvyčajne označené ako predbežné, majú predátorské publikácie ambíciu pôsobiť ako seriózna veda. Ako upozorňujú odborníci, ich hlavným cieľom je zisk, nie rozvoj poznania. Predátorské vydavateľstvá vyberajú od autorov publikačné poplatky, no neposkytujú poctivé redakčné a recenzné služby, ktoré sú základom dôveryhodnej vedy.

Pretože tieto periodiká nerešpektujú základné štandardy, dostávajú sa do nich texty s vážnymi metodologickými chybami, nepresnými alebo aj úplne vymyslenými údajmi. Ak sú pritom prezentované ako „recenzované“, môžu zavádzať nielen odbornú, ale aj laickú verejnosť a stať sa súčasťou manipulatívnych naratívov.

Príkladom je štúdia Fleminga, Kotlára a Pekovej o obsahu DNA v mRNA vakcínach, publikovaná v Journal of Angiology & Vascular Surgery. Časopis vykazuje znaky predátorského titulu: figuruje na Beallovej listine potenciálne predátorských časopisov, uvádza neoficiálny „impact factor“ vychádzajúci z dát Google Scholar a štúdiu publikoval nezvyčajne rýchlo. Peková štúdiu navyše na verejnosti interpretovala nesprávne. Odborníci poukázali na metodické nedostatky a nesprávne prepočty, pričom po korektnom vyjadrení vychádzajú namerané hodnoty hlboko pod regulačným limitom a tvrdenia o integrácii do genómu nemajú dôkaznú oporu.

Existujú však spôsoby, ako tieto pochybné periodiká rozpoznať. Varovným signálom je napríklad nezvyčajne rýchle recenzné konanie a publikácia článku, netransparentný publikačný proces, gramatické chyby v publikovaných článkoch či webstránka s nejasnými kontaktmi a neprehľadnými informáciami. Dôležité je tiež skontrolovať, či časopis patrí medzi členov rešpektovaných organizácií, ako je Committee on Publication Ethics (COPE) alebo Open Access Scholarly Publishers Association (OASPA), alebo či je zaradený do databáz ako Directory of Open Access Journals (DOAJ), Web of Science či Scopus. Pomôcť môžu aj iniciatívy ako Think. Check. Submit., ktoré ponúkajú jednoduché kontrolné otázky, či platformy typu SCImago Journal Rank, kde si možno overiť, či je časopis skutočne indexovaný vo veľkých citačných databázach.

Záver

Preprinty zásadne urýchlili šírenie vedeckých poznatkov, do verejnej debaty však vnášajú texty, ktoré ešte neprešli odbornou recenziou a môžu podliehať zmenám. Z predbežných výsledkov sa však neraz stávajú zdanlivo dôveryhodné tvrdenia, ktoré skresľujú interpretáciu dôkazov. Pri interpretácii preprintov je nevyhnutné uvádzať ich nerecenzovaný status a posudzovať ich v kontexte kvality metodiky, transparentnosti dát, reputácie platformy a následného publikačného vývoja. Rovnako dôležité je vychádzať z kontextu celého textu, porovnávať zistenia s konsenzom v odbore a vyhýbať sa kategorickým záverom.