Na sociálnych sieťach sa šíria tvrdenia, že Nemecko stiahlo svojich vojakov z Grónska, pretože americký prezident Donald Trump ohlásil clá voči viacerým európskym krajinám. Vojaci však boli v Grónsku na krátkodobom cvičení, po skončení ktorého z ostrova odleteli. Nemci z Grónska odišli neskôr, ako pôvodne ohlásili. Informáciu o náhlom stiahnutí vojakov medzi prvými priniesol nemecký bulvárny denník Bild, ktorý neskôr svoj článok korigoval.

V spornom príspevku facebookový profil Bádateľ naznačuje, že stiahnutie nemeckých vojakov priamo súvisí s vyjadreniami Donalda Trumpa o zavedení ciel na vybrané európske štáty. K 22. januáru 2026 ho zdieľalo 320 ľudí a reagovalo naň vyše 2-tisíc používateľov.

Ďalšie krátke video, ktoré dosiahlo v priebehu štyroch dní vyše 2-tisíc zhliadnutí, tiež spomína, že odchod Nemcov z ostrova sa udial len deň po Trumpovom oznámení ciel, opomína pritom pôvodne ohlásenú dĺžku ich pobytu.

Vojenské cvičenie v Grónsku

V polovici januára 2026 Dánsko a niekoľko spojencov NATO uskutočnili vojenské cvičenie v Grónsku, pod názvom operácia Arctic Endurance. Cvičenie bolo reakciou na možnú eskaláciu konfliktu okolo ostrovného štátu Grónsko.

Ešte predtým, 14. januára, prebehlo v Bielom dome stretnutie dánskeho a grónskeho ministra zahraničných vecí s americkým viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.

V ten istý deň grónska vláda oznámila, že dánske ozbrojené sily rozšíria svoju prítomnosť na ostrove a budú pokračovať v cvičeniach v spolupráci so spojencami z NATO.

Nemecko už 14. januára oznámilo, že nasadenie ich vojakov sa uskutoční v dňoch 15. – 17. januára a jeho cieľom bude preskúmať, ako najlepšie podporiť Dánsko pri zabezpečovaní bezpečnosti v Arktíde. Neskôr vyhlásenie aktualizovalo a odlet do Grónska odložilo na 16. január s odôvodnením, že sa rozhodli využiť ponuku Dánov na spoločný odlet do Grónska spolu s dánskym výskumným tímom a ďalšími partnermi dánskym civilným lietadlom. 

Ostatné európske jednotky začali prichádzať do Grónska 15. januára 2026, na cvičení sa okrem Nemecka zúčastnil vojenský personál aj z Francúzska, Spojeného kráľovstva, Holandska, Nórska a Švédska.

Donald Trump pohrozil clami

Neskôr, 17. januára 2026, Donald Trump pohrozil uvalením ciel na krajiny, ktoré nesúhlasia s jeho ambíciami pripojiť Grónsko. Americký prezident prisľúbil, že zvýši clá európskym spojencom, kým Spojené štáty nedostanú povolenie na kúpu Grónska.

V príspevku na Truth Social Trump uviedol, že od 1. februára nadobudnú platnosť dodatočné 10-percentné dovozné clá na tovary z Dánska, Nórska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Fínska a Veľkej Británie.

Situáciu sa snažil deeskalovať dánsky minister zahraničných vecí, ktorý reagoval: „Účelom zvýšenej vojenskej prítomnosti v Grónsku, na ktorú sa prezident odvoláva, je posilnenie bezpečnosti v Arktíde. Súhlasíme s USA, že musíme urobiť viac, pretože Arktída už nie je oblasťou s nízkym napätím.“

Podobne sa amerického prezidenta snažili upokojiť aj ostatní európski lídri. Britský premiér Keir Starmer sa Trumpa snažil presvedčiť, že ohľadom cvičenia v Grónsku bol zle informovaný. Talianska premiérka Giorgia Meloni uviedla, že Biely dom mohol nesprávne pochopiť vojenské cvičenie a neuvedomil si, že bolo namierené proti Rusku a Číne, a nie proti USA.

Skorý odchod

Tvrdenie o rýchlom odchode nemeckých vojakov v dôsledku vyjadrení amerického prezidenta medzi prvými publikoval nemecký bulvárny denník Bild.

Tabloid vo svojom článku pôvodne uviedol, že nemecký prieskumný tím Bundeswehru o veľkosti 15 vojakov náhle opustil Grónsko už približne 44 hodín po tom, čo dorazil do hlavného mesta Nuuk. Denník tvrdil, že v deň odchodu vojakov prišiel rozkaz z Berlína, podľa ktorého mali byť všetky plánované aktivity zrušené, hoci pôvodne sa hovorilo, že vojaci zostanú dlhšie, než sa plánovalo. Autor článku si kládol otázku, či je odchod odpoveďou na Trumpove clá, aj keď vzápätí dodal, že prípadná spojitosť je nejasná.

Až neskôr denník doplnil informáciu, že nemecké ministerstvo obrany potvrdilo, že pôvodne plánovaný let na dánsku základňu Kangilinnguit musel byť zrušený kvôli zlému počasiu. Preto sa nemecké velenie rozhodlo ukončiť misiu a odísť. 

V súčasnosti Bild pod článok dodáva poznámku, v ktorej prvotné informácie v článku koriguje: „V skoršej verzii tohto článku bolo uvedené, že išlo o „tajný bleskový odchod“. Správna informácia je, že návšteva bola pôvodne naplánovaná na 15. až 17. januára a mala byť predĺžená o prieskumnú cestu 18. januára. Podľa ministerstva musela byť táto cesta zrušená kvôli poveternostným podmienkam. Spiatočný let sa preto uskutočnil v nedeľu popoludní.“

K situácii sa vyjadril hovorca operačného velenia nemeckých ozbrojených síl, ktorý tiež poprel, že by misia bola zrušená. „Výsledky prieskumu sú pre všetkých uspokojivé a v súčasnosti prebieha ich vyhodnocovanie v Nemecku,“ uviedol a dodal, že prieskum bol dokončený podľa plánu.

Dohoda po týždňoch napätia

V stredu 21. januára 2026 Trump oznámil, že existuje „rámec budúcej dohody o Grónsku“ po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem počas Svetového ekonomického fóra. Americký prezident neuviedol žiadne konkrétne detaily a len naznačil, že rokovania budú pokračovať. 

Podľa anonymných zdrojov citovaných v New York Times by jednou z možností mohlo byť, že Dánsko by USA umožnilo získať kontrolu nad malými oblasťami Grónska na vojenské účely, podobne ako britské základne na Cypre.

Dohoda z roku 1951 už dnes umožňuje USA rozsiahlu vojenskú prítomnosť v Grónsku. Trump však opakovane vyslovil túžbu ostrov „vlastniť“, a to napriek ústavnému zákazu predaja pôdy v Grónsku. 

Americký prezident zároveň oznámil, že neuvalí plánované clá na osem európskych krajín, ktoré mali začať platiť 1. februára, pričom tento krok zdôvodnil práve pokrokom v rokovaniach o Grónsku. 

Záujem USA o Grónsko siaha hlbšie do histórie

Snahy USA o nadobudnutie Grónska siahajú späť do 19. storočia. V roku 1867 vtedajší minister zahraničných vecí William H. Seward prišiel s nápadom kúpiť od Dánska Grónsko a Island. Stalo sa tak krátko po tom, ako Američania odkúpili od Ruska územie Aljašky. Americká administratíva však nakoniec podľa dostupných informácií ponuku na odkúpenie Dánom nepredložila.

V roku 1910 navrhol vtedajší veľvyslanec USA v Dánsku vtedajšiemu námestníkovi ministra zahraničných vecí, aby USA vymenili s Dánskom filipínsky ostrov Mindanao, ktorý bol vtedy územím USA, za Grónsko a dánske územie zodpovedajúce dnešným Panenským ostrovom. Pozornosť od návrhu vtedy odvrátila blížiaca sa Prvá svetová vojna. Panenské ostrovy však Američania v roku 1917 od Dánov naozaj odkúpili.

Po Druhej svetovej vojne v roku 1946 za vlády Harryho Trumana američania tajne ponúkli Dánsku za ostrov 100 miliónov dolárov v zlate, Dánsko však aj túto ponuku odmietlo. Na tieto snahy neskôr nadviazal po svojom zvolení Donald Trump.

Trump prvýkrát verejne vyjadril záujem o kúpu Grónska počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019. Túto myšlienku však rýchlo zamietli grónske a dánske orgány, ktoré trvali na tom, že ostrov nie je na predaj.

Krátko po víťazstve vo voľbách v roku 2024 Trump oživil svoju záujem na kúpu ostrova z prvého funkčného obdobia. Americký prezident opakovane deklaroval, že Grónsko USA potrebuje „z dôvodu národnej bezpečnosti“ a vyhlásil, že akýkoľvek iný výsledok je „neprijateľný“.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre Reuters Trumpovu snahu o získanie ostrova podporuje len 17 % Američanov. Takmer polovica opýtaných tento plán odmietla, zatiaľ čo 35 % si nebolo istých.

Záver

V polovici januára 2026 prebiehalo v Grónsku vojenské cvičenie Arctic Endurance, ktoré nadväzovalo na diplomatické napätie ohľadom ostrova a zúčastnili sa na ňom viaceré európske štáty. Trump v reakcii na cvičenie pohrozil zavedením ciel na štáty, ktoré nesúhlasia s jeho ambíciami pripojiť Grónsko k USA. Nemecko vopred avizovalo svoju prítomnosť na ostrove v dňoch 15. až 17. januára 2026, z ostrova nakoniec nemeckí vojaci odleteli 18. januára popoludní. Nemecký bulvárny denník Bild pôvodne interpretoval skorý návrat nemeckého kontingentu ako náhly a potenciálne politicky motivovaný, no neskôr článok opravil a informoval, že odchod jednotiek súvisel so zlým počasím a zrušením plánovaného prieskumného letu, čo potvrdilo aj nemecké ministerstvo obrany. Príspevky, ktoré priamo spájajú odchod Nemcov s hrozbou amerických ciel, opomínajú, že nemeckí vojaci v skutočnosti odišli neskôr, ako bolo pôvodne ohlásené. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.