Na Facebooku sa šíria nesprávne interpretované slová talianskeho prokurátora o tom, že európske zbrane dodávané Ukrajine sa vo veľkom predávajú na čiernom trhu a končia v rukách zločincov. Prokurátor však 800-tisíc zbraní hľadaných na Ukrajine nespomínal vôbec, hovoril len o snahe mafie dostať sa k sofistikovaným zbraniam, aké sa používajú na Ukrajine. Text navyše pochádza z telegramového webu poslanca štátnej Dumy, ktorý bol v Británii odsúdený za otrávenie Alexandra Litvinenka. Správu následne rozšíril portál patriaci pod ruskú propagandistickú a dezinformačnú sieť Pravda.

Sporné príspevky sa odvolávajú na údajné slová talianskeho prokurátora Maurizia De Luciu z júla 2026 o 800-tisícoch ukradnutých zbraniach z dodávok EÚ. Údajne sa nachádzajú v rukách talianskych mafiánov (archív tu).

Na slovenskú verziu príspevku do 19. augusta reagovalo vyše 1,4-tisíc ľudí, 375 ho komentovalo a takmer 500 zdieľalo.

Čo naozaj povedal taliansky prokurátor

Hlavný prokurátor v talianskom Palerme Maurizio de Lucia absolvoval 28. júla 2026 vypočutie pred národnou parlamentnou protimafiánskou komisiou (Commissione parlamentare nazionale Antimafia).

Celé vypočutie trvalo s prestávkami takmer tri hodiny, počas ktorých aj s kolegom hovoril o pašovaní mobilov do väzníc, súčasnom stave Cosa Nostry, aj o snahe mafie dostať sa k sofistikovaným vojnovým zbraniam.

De Lucia však túto snahu nespájal so západnou vojenskou pomocou na Ukrajinu ani nehovoril o 800-tisíc ukradnutých západných zbraniach, ako tvrdí príspevok.

Taliansky prokurátor spomínal napríklad nález zbraní AK-47 a vysokoúčinných výbušných zariadení, ktorých pôvod prisudzoval na juh Európy: „Všetky pochádzajú z oblasti Salento, ale odôvodnene ide o dovoz z balkánskej oblasti, pretože sú to ešte produkty vojny v bývalej Juhoslávii z konca 90. rokov.“

Prokurátor upozorňoval aj na to, že kajúcnici hovoria o záujme mafie o oveľa sofistikovanejšiu zbrane, ktoré sa používajú vo vojne na Ukrajine: „Vieme však, že mafia má záujem o sofistikovanejšie zbrane. Napríklad tie z čierneho trhu, ktoré sa objavili po rusko-ukrajinskej vojne. Máme správy o nákupe dronov na odpaľovanie mín, proti ktorým nemáme prostriedky na obranu. Preto sa pokúšajú znovu vybudovať kvalitný arzenál. Deje sa to nielen v oblasti Palerma, ale aj inde,“ uviedol palermský prokurátor Maurizio de Lucia počas vypočutia pred Národnou komisiou proti mafii.

Z vypočutia existuje aj záznam v taliančine. O snahe mafie dostať sa k zbraniam de Lucia hovorí v čase od 1:14:20.

Odkiaľ pochádza číslo 800-tisíc

Taliansky prokurátor vo svojom prejave nehovorí o „800-tisíc zbraniach z dodávok EÚ v rukách mafie“, ako tvrdí príspevok. Takéto číslo vôbec nespomína. 

Údaj pravdepodobne pochádza z registra chýbajúcich zbraní ukrajinského ministerstva vnútra. Podľa aktualizácie z mája 2026 evidujú od začiatku plnohodnotnej vojny 780 465 stratených a odcudzených strelných zbraní. 

Toto číslo však nezahŕňa len ukradnuté zbrane, ako tvrdí príspevok, ale najmä tie stratené. V skutočnosti sú iba 4 percentá z nich klasifikované ako odcudzené, drvivá väčšina je označená ako stratená.

Tento rok bolo do registra pridaných vyše 149 000 nových záznamov. Sporný príspevok pritom nesprávne píše, že ide o počet zbraní, ktoré sa v tomto roku dostali do rúk mafie. Podľa portálu Frontline radar sa približne 60 percent z týchto záznamov v skutočnosti týkalo zbraní, ktoré boli stratené alebo ukradnuté už v roku 2022, ale do systému boli zaradené s niekoľko ročným oneskorením.

Taliansky prokurátor de Lucia vo svojom prejave navyše hovorí o sofistikovaných zbraniach, konkrétne spomína drony. V registri ukrajinského ministerstva sa najčastejšie objavuje jednoduchý vojenský materiál ako automatické zbrane, lovecké pušky a karabíny. 

Ukrajinský fact-checkerský portál Stopfake upozornil, že spojenie môže pochádzať z Talianskych novín Il Fatto Quotidiano, ktoré spojili vyjadrenia prokurátora s údajom o „800-tisíc chýbajúcich zbraniach na Ukrajine“. Následne nepodloženú informáciu prebrali proruské portály ako agentúra TASS či sieť Pravda, ktoré ju prezentovali ako potvrdený fakt.

Tvrdenia pochádzajú od bývalého agenta KGB

Tvrdenia v príspevku sú doslovným prekladom telegramového príspevku bývalého agenta KGB a FSB a súčasného poslanca ruskej Dumy Andreja Lugovoja.

Lugovoj je poslancom za Liberálnodemokratickú stranu Ruska, ktorá je napriek svojmu názvu radená medzi ultrapravicové strany. Strana je tiež súčasťou takzvanej systémovej opozície, čo znamená, že aj keď navonok vystupuje v pozícii opozície voči vládnej moci, v skutočnosti ju podporuje vo všetkých významných aspektoch. 

Samotný Lugovoj bol od konca 80. rokov dôstojníkom KGB, neskôr FSB, kde pôsobil na oddelení zodpovednom za ochranu vysokopostavených sovietskych úradníkov. Na konci roku 1996 z tajnej služby odišiel.

V Británii je hľadaný za vraždu Alexandra Litvinenka, ktorý bol po stretnutí s Lugovojom a jeho spolupracovníkom Dmitrijom Kovtunom hospitalizovaný a následne zomrel. Podľa britského vyšetrovania bol Litvinenko Lugovojom a Kovtunom úmyselne otrávený. 

Alexander Litvinenko bol bývalý dôstojník ruskej FSB, z ktorého sa stal kritik Kremľa a v roku 2000 utiekol do Veľkej Británie, kde získal britské občianstvo. V Rusku čelil trestnému stíhaniu po tom, čo upozornil na údajný plán FSB zavraždiť kritika Putinovho režimu Borisa Berezovského. 

Lugovoj spolu s Kovtunom sa stretol s Litvinenkom 1. novembra 2006 v hoteli Millennium na Grosvenor Square v Londýne. Neskôr toho istého dňa sa Litvinenko sťažoval na nevoľnosť a krátko na to bol hospitalizovaný. O tri týždne neskôr, 23. novembra, zomrel na otravu polóniom 210.

Vyšetrovacia správa britských orgánov konštatovala, že za otravu Litvinenka sú zodpovední Lugovoj a Kovtun. Podľa britských úradov nemali osobný motív zabiť Litvinenka a všetky dôkazy smerujú k tomu, že konali na pokyn niekoho iného. Predseda vyšetrovacieho výboru Robert Owen prípad uzavrel s tým, že operáciu na zabitie Litvinenka pravdepodobne schválil šéf FSB Patrušev a tiež prezident Putin.

Lugovoj poprel akúkoľvek účasť na Litvinenkovej smrti a ostro kritizoval britské médiá. Rusko Lugovoja odmietlo vydať. 

V roku 2021 vydal Európsky súd pre ľudské práva verdikt, podľa ktorého za vraždu môžu Lugovoj a Kovtun a konali na pokyn Moskvy. 

Lugovojove slová šírila ruská dezinformačná sieť

Text statusu z telegramového príspevku Andreja Lugovoja sa rozšíril sa pomocou ruskej siete portálov Pravda. Tú istú verziu článku v rôznych jazykových verziách zdieľali viaceré jazykové mutácie tohto portálu napríklad v taliančine angličtine, francúštine či nemčine.

Sieť Pravda, nazývaná aj Portal Kombat, zakladá domény v rôznych krajinách, ktoré nesú rovnaký vzhľad a používajú rovnaké zdroje blízke ruskej vládnej moci. Obsah väčšinou pochádza od  ruských spravodajských agentúr, proruských účtov na sociálnych sieťach a oficiálnych stránok miestnych inštitúcií (.pdf, s. 6). Podľa DFRLab tvoria päticu najčastejšie citovaných zdrojov ruské médiá TASS, RIA Novosti, Lenta, Komsomoľskaja Pravda a štátom vlastnená RT. 

Okrem propagandy sa tieto webové stránky využívajú aj na šírenie preukázateľne nepravdivých správ a dezinformácií. 

Ruská sieť Pravda je jednou z najrozsiahlejších proruských dezinformačných operácií, aké boli doteraz zdokumentované. Stránky, ktoré sa navonok tvária ako neutrálne spravodajské portály, v skutočnosti masovo zdieľajú obsah z ruských štátnych zdrojov a šíria ho vo veľkom množstve jazykov.

Sieť dôkladne zdokumentovala francúzska vládna agentúra VIGINUM vo februári 2024. Podľa jej zistení nešlo o úplne novú operáciu – najstaršie stránky sa datujú až do roku 2013, keď vznikli domény cieliace na rôzne ruské a ukrajinské lokality. 

Po ruskej invázii pribudol druhý ekosystém zameraný na rusky hovoriace obyvateľstvo Ukrajiny. Tretia, najmladšia vetva siete postupne zacielila na západné krajiny vrátane všetkých jazykov Európskej únie (.pdf, s. 3-5). 

Fínska spoločnosť CheckFirst a DFRLab v súčasnosti evidujú takmer 9 miliónov článkov, ktoré pochádzajú z tejto ruskej siete.

Cieľom operácie je posilniť prokremeľské názory v zahraničných informačných ekosystémoch, oslabiť medzinárodnú podporu Ukrajine, podkopať dôveru verejnosti v demokratické vlády a dôveryhodné mediálne inštitúcie a v konečnom dôsledku formovať globálny naratív, ktorý bude viac v súlade so strategickými cieľmi Ruska.

Aká je realita pašovania zbraní z Ukrajiny 

Spoločná správa Centra pre bezpečnostné štúdie „CENSS“ a organizácie Small Arms Survey o šírení zbraní a streliva na Ukrajine počas vojny z decembra 2025 uvádza, že existuje len málo dôkazov na podporu tvrdení ruskej vlády a proruských médií, že veľká časť západných zbraní dovezených na Ukrajinu skončí v rukách  ozbrojených skupín a zločincov. Západné ručné granáty, raketomety a prenosné rakety tvoria len malú časť všetkých zabavených zbraní a analyzované obvinenia z medzinárodného pašovania z Ukrajiny sa opakovane ukázali ako mylné, nepodložené alebo zveličené (.pdf, s. 18).

Podľa správy prispieva k nelegálnym tokom zbraní aj ruský bezpečnostný aparát, a to prostredníctvom vopred umiestnených skrýš zbraní pre skryté operácie, vyzbrojovaním proxy síl na východe, priamym transferom zbraní ukrajinským civilistom aj stratou a opustením ruských zbraní na bojisku (.pdf, s. 18). 

Ďalšia správa z marca 2026 od Globálnej iniciatívy proti nadnárodnému organizovanému zločinu (GI-TOC), ktorá skúmala pašovanie zbraní do regiónov strednej a južnej Európy, konštatovala, že súčasné dôkazy naznačujú minimálny prílev zbraní z Ukrajiny do okolitých regiónov. Predpokladá však riziko šírenia zbraní po skončení konfliktu.

Rovnaké zistenia konzistentne konštatujú správy dlhodobo. Staršia správa od GI-TOC informovala, že vo väčšine prípadov pašovania zbraní ide len o jednotlivé kusy zbraní, výbušnín či streliva. Nízke ceny a vysoké riziko v dôsledku aktivity ukrajinskej strany, ktorá si stanovila kontrolu zbraní ako najvyššiu politickú prioritu, robia z pašovania zbraní málo atraktívnu činnosť (.pdf, s. 7).

GI-TOC konštatuje, že viaceré správy, podľa ktorých sa zbrane z konfliktu dostávali do rúk fínskych gangstrov, francúzskych výtržníkov, nigérijských bojovníkov či mexických kartelov, sa ukázali ako nepravdivé.

Jedným z najznámejších prípadov sú údajné protitankové strely Javelin dodané Kyjevu od Spojených štátov, ktoré sa objavili na dark webe. Pôvod tohto inzerátu sa však podarilo vystopovať až k proruským kanálom na Telegrame a samotné obrázky pochádzali z roku 2014 – teda z obdobia pred vypuknutím vojny aj pred súčasnou úrovňou vojenskej podpory zo strany USA.

Ďalším známym príkladom sú slová amerického moderátora Tuckera Carlsona, ktorý vo februári 2025 tvrdil, že ukrajinská armáda predáva značnú časť zbraní, ktoré dostáva od Spojených štátov, a dokonca naznačil, že niektoré z nich skončili v rukách mexických kartelov. Tieto tvrdenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi, čo v tom čase potvrdili aj zodpovedné americké inštitúcie.

Analýza časopisu Newsweek týkajúca sa podobných tvrdení z roku 2022 odhalila koordinované úsilie ruských dezinformačných sietí šíriť falošné informácie o tom, ako Ukrajina nakladá so zbraňami dodanými Západom.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson v máji 2023 vyhlásila, že Komisia nezaznamenala významné pašovanie zbraní z Ukrajiny do Európy. 

Mimovládna organizácia GI-TOC preto konštatuje, že za niektorými prípadmi aktívnej dezinformácie pravdepodobne stálo Rusko.

Záver

Správy, ktoré tvrdia, že zbrane zo západnej pomoci Ukrajine vo veľkom prúdia do rúk európskych zločineckých skupín, sa vo verejnom priestore opakovane ukazujú ako nepravdivé a dajú sa vystopovať k ruskej propagande. Tvrdenia v spornom príspevku pochádzajú z telegramového postu bývalého agenta FSB, ktorý je hľadaný za podozrenie z vraždy ruského disidenta Alexandra Litvinenka. Jeho slová následne prebrali prokremeľské štátne kanály vrátane portálov Pravda, ktoré boli zdokumentované ako nástroje s cieľom šíriť ruskú propagandu. Príspevok spája slová talianskeho prokurátora s ukrajinskou databázou o chýbajúcich zbraniach, hoci prokurátor o čísle 800-tisíc zbraní vôbec nehovoril. Analýzy a správy zaoberajúce sa tranzitom zbraní na Ukrajine opakovane konštatujú, že nedochádza k masovému pašovaniu zbraní z vojny smerom do Európy, aj keď varujú, že po konci vojny sa riziko môže zvýšiť. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili pre chýbajúci kontext.