Autorka pôvodného článku: Matea Grgurinović, Faktograf.hr

Počas nedávnej vlny horúčav sa klimatizácie v niektorých krajinách stali predmetom búrlivej diskusie. Sú naozaj nevyhnutné? Aké sú ich negatívne dopady? Pozreli sme sa, aké odpovede na tieto otázky ponúkajú vedecké výskumy.

Bezprecedentná vlna horúčav, ktorá nedávno zasiahla Európu a priniesla teploty presahujúce 40 °C a spôsobila množstvo úmrtí, opäť otvorila otázku, ktorá trápi mnohých Európanov: Mal by som si konečne kúpiť a nainštalovať klimatizáciu?

Zatiaľ čo v Spojených štátoch, Japonsku a niektorých ďalších častiach sveta sú klimatizácie úplne bežnou súčasťou domácností, mnohí Európania ich stále prijímajú s rezervou. Diskutuje sa najmä o tom, do akej miery škodia životnému prostrediu a aký majú vplyv na naše zdravie. Napríklad vo Francúzsku, kde klimatizáciu využíva iba približne 24 % domácností a kde sa jej veľká časť obyvateľov bráni, sa po poslednej vlne horúčav rozprúdila rozsiahla verejná diskusia o tom, nakoľko sú klimatizácie v skutočnosti potrebné.

Pre mnohých Francúzov je však odpoveď jasná – svedčia o tom dlhé rady pred obchodmi predávajúcimi klimatizácie. Otázka už preto neznie, či sú klimatizácie potrebné, ale kto ich potrebuje, kde a ako ich správne nainštalovať, ako ich používať ekologicky a energeticky efektívne a akými ďalšími spôsobmi možno adaptovať obytné priestory na rastúce teploty.

Klimatizácia prináša úľavu

Vzhľadom na to, že sa Zem v dôsledku klimatických zmien otepľuje čoraz rýchlejšie, stáva sa inštalácia klimatizácie otázkou ochrany zdravia a života, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú deti, seniori, tehotné ženy či pacienti s chronickými ochoreniami.

Klimatizácia prináša úľavu počas extrémnych horúčav, zlepšuje kvalitu spánku a uľahčuje pobyt vo vnútorných priestoroch. Mimoriadne dôležitú úlohu zohráva v inštitúciách, ako sú školy, nemocnice či domovy sociálnych služieb, kde môže výrazne zlepšiť podmienky pre pacientov, klientov aj zamestnancov.

Dáta ukazujú, že používanie klimatizácie počas vĺn horúčav znižuje úmrtnosť spôsobenú extrémnymi teplotami.

Správa organizácie Lancet Countdown z roku 2021 uvádza, že používanie klimatizácií v roku 2019 zabránilo takmer 200 000 predčasným úmrtiam.

Ako píše portál Our World in Data, niet pochýb o tom, že dopyt po klimatizáciách v budúcnosti porastie, a to nielen v dôsledku klimatických zmien a globálneho otepľovania, ale aj vďaka rastúcim príjmom. V krajinách ako India alebo Indonézia sú vysoké teploty bežné už dnes a klimatizáciu by využívalo oveľa viac domácností, keby si ju mohli finančne dovoliť. S rastúcou životnou úrovňou v menej rozvinutých regiónoch sveta bude rásť aj počet klimatizovaných domácností.

Odhaduje sa, že v súčasnosti sa vo svete používa približne 2 miliardy klimatizačných jednotiek, pričom do roku 2050 by mohla klimatizáciu vlastniť až tretina všetkých domácností na svete.

Štúdia vedcov z Harvardu z roku 2022 ukázala, že do roku 2050 bude klimatizáciu potrebovať približne 70 % svetovej populácie, pričom v krajinách ležiacich bližšie k rovníku, ako sú India alebo Indonézia, môže byť tento podiel ešte vyšší.

Dokonca aj v prípade, že sa podarí naplniť klimatické ciele Parížskej dohody, bude približne 40 až 50 % obyvateľov z najteplejších oblastí sveta klimatizáciu naďalej potrebovať.

Rozšírenie klimatizácií vo svete

Používanie klimatizácií závisí od viacerých faktorov – od geografickej polohy cez povedomie obyvateľov o klíme až po kultúrne zvyklosti.

V Spojených štátoch amerických a v Japonsku má podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu klimatizáciu viac ako 90 % domácností, zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii je to necelých  30 %. U nás v Európe má klimatizáciu 23 % domácností.

V roku 2022 mala z celkového počtu 2,8 miliardy ľudí, ktorí žijú v najteplejších oblastiach planéty, prístup ku klimatizácii alebo inému zariadeniu na chladenie iba približne jedna desatina. Na Slovensku bolo v roku 2026 podľa odhadov nainštalovaných vyše 600-tisíc klimatizácií. Dopyt po klimatizáciách rastie – zatiaľ čo v roku 2012 sa predalo zhruba 20-tisíc klimatizácií, v roku 2019 to už bolo takmer 50-tisíc a v roku 2025 približne 75-tisíc.

Ako funguje klimatizácia?

Čo vlastne klimatizačné zariadenia sú a ako fungujú?

Stručne povedané, ide o tepelné čerpadlá, ktoré pomocou elektrickej energie a fyzikálnych princípov odvádzajú teplo z vnútorných priestorov von. Ich podstatou je absorbovanie tepelnej energie z miestnosti a jej uvoľnenie mimo budovy, čím sa znižuje teplota v interiéri.

Modernú klimatizáciu, akú poznáme dnes, vynašiel začiatkom 20. storočia americký vynálezca Willis Carrier, ktorý býva často označovaný za „otca klimatizácie“. Prvú klimatizáciu skonštruoval v roku 1902 a patentoval ju v roku 1914. Postupne sa technológia zdokonaľovala, zariadenia sa zmenšovali, začali sa montovať aj do automobilov a rozšírili sa po celom svete.

Klimatizácie, ktoré sa najčastejšie používajú v domácnostiach, sú tepelné čerpadlá vzduch – vzduch, ktoré získavajú tepelnú energiu zo vzduchu. Ide o najmenej energeticky účinný typ tepelného čerpadla. Oveľa efektívnejšie sú systémy, ktoré odoberajú teplo z vody alebo zo zeme (známe aj ako tepelné čerpadlá voda – voda alebo zem – voda), pretože na svoju prevádzku potrebujú menej energie.

Zvyšujú klimatizácie teplotu v mestách?

Pri diskusiách o klimatizáciách sa často objavuje otázka ich vplyvu na životné prostredie. Kritici upozorňujú, že klimatizácie môžu zvyšovať teplotu v mestách – a vedecké štúdie potvrdzujú, že je to pravda.

Štúdia realizovaná v roku 2014 v americkom štáte Arizona ukázala, že klimatizácia má počas dňa len zanedbateľný vplyv na teplotu vzduchu, avšak v noci môže zvýšiť teplotu až o 2 °C.

Francúzski vedci modelovali situáciu, v ktorej by všetky budovy v Paríži boli vybavené klimatizáciou nastavenou na udržiavanie vnútornej teploty 23 °C. Výsledky ukázali, že po deväťdňovej vlne horúčav porovnateľnou s tou z roku 2003, pri ktorej vo Francúzsku prišlo o život viac ako 14 000 ľudí, by sa vonkajšia teplota vzduchu zvýšila až o 2,4 °C.

Dôvod je jednoduchý. Klimatizácia funguje ako tepelné čerpadlo – teplo odoberá z interiéru a odvádza ho do vonkajšieho prostredia. Čím viac klimatizácií pracuje súčasne a čím dlhšie sú zapnuté, tým viac tepla sa dostáva do ulíc miest, čo prispieva k zvyšovaniu ich teploty.

Spotrebujú klimatizácie veľa energie?

Ďalšou dôležitou témou, ktorá sa spomína v súvislosti s klimatizáciami, je ich spotreba elektrickej energie.

Klimatizácie, ktoré si bežne kupujú spotrebitelia, sú približne o polovicu menej úsporné než najlepšie modely dostupné na trhu. Platí to prakticky vo všetkých regiónoch sveta.

Hlavným problémom je kúpna sila obyvateľstva. Mnohí ľudia si jednoducho nemôžu dovoliť najlepšie a najúspornejšie zariadenia. Ak sa má diskusia posunúť smerom k sociálnej spravodlivosti a myšlienke, že klimatizácia bude vnímaná ako základná potreba alebo dokonca ako právo občanov, bude potrebné zvážiť aj to, aké typy zariadení sa budú používať, aká bude ich energetická účinnosť, kto ich zaplatí, a aká bude výška účtov za elektrinu.

Netreba zabúdať, že energetická chudoba neznamená iba neschopnosť vykurovať domácnosť počas zimy, ale aj neschopnosť ochladiť ju počas extrémnych horúčav.

Jedným z riešení by mohlo byť zavedenie povinných minimálnych štandardov energetickej účinnosti, ktoré sa v praxi ukázali ako účinný nástroj. Takéto opatrenia by zvýšili energetickú efektívnosť klimatizácií na trhu, znížili spotrebu elektriny aj emisie skleníkových plynov.

K vyššej energetickej efektívnosti môže prispieť aj správne a zodpovedné používanie klimatizácií: zapínanie klimatizácie len počas najväčších horúčav, udržiavanie vnútornej teploty približne o 6 až 8 °C nižšej než je vonkajšia teplota, či kombinovanie klimatizácie s využitím pasívnych metód chladenia – napríklad zlepšením energetickej účinnosti budov, zatienením okien počas najteplejších častí dňa či vetraním v čase, keď sú vonkajšie teploty najnižšie. 

Dôležitý je aj zdroj energie, ktorý klimatizácie napája. Podľa jednej zo správ Organizácie Spojených národov by chladenie pomocou klimatizácií mohlo byť do roku 2050 zodpovedné za približne 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Treba tiež poznamenať, že nepriame emisie skleníkových plynov spojené s používaním klimatizácií sa od roku 1990 takmer strojnásobili.

Otepľovanie súvisí aj s používaním fluórovaných uhľovodíkov (HFC) v existujúcich klimatizačných jednotkách. Ide o syntetické plyny, ktoré síce nepoškodzujú ozónovú vrstvu, no majú výrazne väčší vplyv na globálne otepľovanie ako oxid uhličitý, hoci ich podiel na celkových emisiách skleníkových plynov je pomerne nízky.

K ich únikom z klimatizačných zariadení dochádza v dôsledku opotrebovania počas dlhoročnej prevádzky, nedostatočnej údržby alebo netesností, ktoré sa objavujú najmä ku koncu životnosti zariadenia. Inými slovami, týmto únikom možno vo veľkej miere predchádzať správnou údržbou a zodpovedným používaním. Dobrou správou je aj to, že HFC možno nahradiť ekologickejšími alternatívami.

Najvýznamnejšiu časť emisií však tvoria emisie spojené so spotrebou energie potrebnej na prevádzku klimatizačných zariadení. Klimatizácie nemôžu byť skutočne udržateľné, pokiaľ sú napájané elektrickou energiou vyrábanou zo zdrojov, ktorých využívanie produkuje skleníkové plyny. Preto je prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie kľúčovým predpokladom na zníženie ich klimatického dosahu.

Slovensko má v tomto smere výhodu, že jeho energetický mix je relatívne nízkoemisný. Takmer 61 % slovenskej elektriny totiž pochádza z jadra a ďalších 19 % z obnoviteľných zdrojov, najmä z vody. Využívanie klimatizácie na Slovensku tak v porovnaní s niektorými inými krajinami vedie k menším emisiám skleníkových plynov.

Sú klimatizácie škodlivé pre zdravie?

Niektorí ľudia sa klimatizáciám zámerne vyhýbajú, pretože sa obávajú, že negatívne vplývajú na zdravie človeka. Ak klimatizácie nie sú správne udržiavané a pravidelne čistené, môžu sa skutočne stať živnou pôdou pre vírusy a baktérie.

V súvislosti s klimatizovanými priestormi sa často spomína syndróm chorých budov (angl. Sick Building Syndrome – SBS). Ide o stav, pri ktorom obyvatelia alebo zamestnanci budovy pociťujú akútne zdravotné ťažkosti súvisiace s pobytom v danej budove, pričom nie je možné určiť konkrétnu chorobu ani jednoznačnú príčinu.

Typickými príznakmi sú bolesť hlavy, nádcha, pretrvávajúci kašeľ alebo kýchanie, podráždenie kože, vyrážky, únava alebo problémy s koncentráciou. 

Ako informuje portál The Conversation, indická štúdia z roku 2023 porovnávala zdravotný stav 200 zdravých ľudí, ktorí pracovali denne 6 až 8 hodín v klimatizovaných priestoroch, s ľuďmi pracujúcimi bez klimatizácie.

Skupina pracujúca v klimatizovaných priestoroch vykazovala viac príznakov spojených so syndrómom chorej budovy. Aj ďalšie výskumy potvrdili, že ľudia pracujúci v klimatizovaných budovách majú vyššie riziko vzniku podobných zdravotných ťažkostí.

Vedci sa však domnievajú, že problém nespočíva v samotnej klimatizácii, ale najmä v zle udržiavaných alebo technicky nevyhovujúcich klimatizačných zariadeniach.

Záver

Otázkou už nie je, či budeme v budúcnosti potrebovať viac klimatizácií.

Údaje sú jednoznačné – v podmienkach extrémnych horúčav klimatizácia zachraňuje ľudské životy. Je preto zrejmé, že počet klimatizačných zariadení bude narastať, a to nielen v dôsledku globálneho otepľovania, ale aj vďaka rastúcim príjmom, ktoré umožnia väčšiemu počtu ľudí klimatizáciu si zaobstarať.

Kľúčové však je, aby sa klimatizácie používali rozumne a šetrne, a zároveň aby sa popri tom investovalo do zvyšovania energetickej účinnosti budov, ako aj opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy.

Zároveň by sa klimatizácie mali používať len vtedy, keď sú skutočne potrebné – predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach, školách a ďalších budovách, kde ich prínos pre zdravie a bezpečnosť ľudí prevažuje nad negatívnymi dôsledkami.

Ich nadmerné a zbytočne časté používanie totiž zvyšuje negatívny dosah klimatizácie na životné prostredie a zároveň môže znižovať prirodzenú schopnosť ľudského organizmu postupne sa prispôsobovať vyšším teplotám.

Tento článok sme preložili do slovenčiny a upravili ako súčasť projektu „Prebunking at Scale“, ktorý realizuje Európska sieť fact-checkingových štandardov (EFCSN). Pôvodný článok nájdete tu.