Príspevok na Facebooku tvrdí, že východoeurópska krajina Moldavsko žiada o pripojenie k Ruskej federácii. Moldavsko však dlhodobo pracuje na vstupe do Európskej únie, ktorý podporuje aj väčšina občanov. Naopak vzťahy s Ruskom sú dlhodobo napäté aj kvôli Podnestersku, separatistickému regiónu na východe krajiny, ktorý vo februári 2024 požiadal o ruskú pomoc.

Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, podľa ktorého žiada Moldavská republika pripojenie k Ruskej federácii. „Moldavsko žiada o pripojenie k Rusku!!! Dobré ránko, Uršula,“ píše sa v príspevku. Status je pravdepodobne smerovaný na Ursulu von der Leyen, šéfku Európskej komisie.

Odštiepenecký región požiadal Rusko o pomoc

Na juhovýchode Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou sa nachádza samozvaná Podnesterská republika, ktorú ovládajú proruskí separatisti. Koncom februára 2024 zasadol v odštiepeneckom regióne po prvý raz od roku 2006 parlament, tzv. Najvyššia rada. Ten v regióne zasadá veľmi zriedkavo, celkovo od roku 1990, kedy bola podnesterská republika vyhlásená, zasadal len sedemkrát. 

Výsledkom zasadnutia bolo, že moldavský separatistický región Podnestersko požiadal Rusko o „ochranu". V rezolúcii sa uvádza, že predstavitelia tohto regiónu žiadajú ruskú Radu federácie a Štátnu Dumu o zavedenie opatrení na ochranu Podnesterska pred „zvyšujúcim sa tlakom Moldavska“.

Kremeľ v reakcii uviedol, že ochrana jeho „krajanov“ je prioritou. Zvolanie parlamentu spočiatku vyvolalo obavy, že Moskva by mohla presadzovať svoj dlhodobý plán na destabilizáciu čoraz prozápadnejšej moldavskej vlády.

Zasadnutia parlamentu Podnesterska sú zriedkavé, ale riešia sa na nich zásadné otázky. Na zasadnutí poslancov v roku 1990 sa rozhodlo o vzniku Podnesterska, čo o dva roky neskôr vyvolalo vojnu medzi Moskvou podporovanými separatistami a novovzniknutou moldavskou republikou.

Predchádzajúce stretnutie parlamentu sa uskutočnilo v roku 2006 a bolo na ňom schválené referendum o pripojení k Rusku. Keď podnesterskí politici nečakane oznámili nové stretnutie, analytici sa obávali, že by to mohlo viesť k novým výzvam na zjednotenie s Ruskom. Moldavská prezidentka Maia Sanduová začiatkom roka uviedla, že očakáva, že Rusko sa pokúsi o destabilizáciu situácie v jej krajine na jar 2024. 

Moldavské úrady odsúdili zvolanie parlamentu ako pokus o podnietenie „hystérie“. „V tomto regióne našej krajiny nehrozí žiadne nebezpečenstvo eskalácie a destabilizácie situácie,“ napísal na Telegrame hovorca premiéra Daniel Vodă. Moldavský úrad pre reintegráciu vo vyhlásení pre CNN uviedol, že „odmieta propagandistické vyhlásenia Tiraspolu a pripomína, že podnesterský región ťaží z politík mieru, bezpečnosti a hospodárskej integrácie s EÚ, ktoré sú výhodné pre všetkých občanov“.   

Podnestersko

Samozvaná Podnesterská republika, ktorú ovládajú proruskí separatisti, sa nachádza na juhovýchode Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou. Oficiálne ju neuznáva žiadna krajina vrátane Ruska. Jedinými entitami, ktoré tento región považujú za samostatné územie, sú Abcházsko a Južné Osetsko - ďalšie dva odtrhnuté regióny bez medzinárodného uznania.

Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo počas rozpadu Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov. V marci 1992 vypukla krátka vojna medzi separatistami a prozápadnou moldavskou vládou, ktorá si vyžiadala stovky mŕtvych. Separatistom pomohli vyhrať vojnu aj jednotky bývalej sovietskej armády, ktoré sa pridali na ich stranu.

Rusko vtedy na obhajobu intervencie v prospech separatistov použilo podobný naratív, ako pri agresii voči Ukrajine. Dôvodom zásahu Moskvy mala byť ochrana Rusov pred „moldavským nacionalizmom a fašizmom“. Podobne Rusko označilo ukrajinský Euromajdan za fašistický prevrat a nepodloženým naratívom o denacifikácii ospravedlňovalo aj inváziu na Ukrajinu vo februári 2022.

Moldavsko muselo v júli 1992 pristúpiť na prímerie a stratu kontroly nad východnou časťou republiky. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu – región má vlastnú menu, bezpečnostné zložky aj pas. Autonómia však separatistom nestačila a ďalej trvajú na nezávislosti. Konflikt tak stále nie je definitívne uzavretý a v súčasnosti sa považuje za zamrznutý. Odvtedy „nezávislosť“ Podnesterska garantuje prítomnosť ruských síl, v súčasnosti dohromady okolo 1 500 ruských vojakov. 

Väčšina z odhadovaných 465-tisíc obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo. Rusko podporuje tento región ekonomicky a politicky, vrátane bezplatných dodávok plynu. 

Moldavsko je na ceste do EÚ

Odtrhnutý región Podnesterska sa od Moldavska zásadne líši aj geopolitickou orientáciou. Podnestersko udržuje blízke vzťahy s Ruskom, zatiaľčo Moldavsko, ktoré hraničí s Ukrajinou, sa uchádza o vstup do Európskej únie.

Od svojho vzniku sa Moldavsko snažilo vyvažovať vzťahy medzi Ruskom, od ktorého dostáva lacné suroviny aj ekonomickú pomoc, a Európskou úniou, ktorá krajine sľubuje integráciu do jej štruktúr.

Moldavská vláda je v súčasnosti otvorene prozápadná a snaží sa ruskej vlády dištancovať, v dôsledku čoho čelí ekonomickým ťažkostiam spôsobených prerušením dodávok plynu. Krajina je politicky rozdelená a pretrvávajú obavy z ruského pokusu o prevrat. Napriek tomu 56 % moldavskej populácie podporuje členstvo v EÚ. Moldavská vláda sa chce stať západnejšou a zbaviť sa závislosti od ruského zemného plynu.  

Po ruskej invázii na Ukrajinu požiadalo Moldavsko o vstup do EÚ a štatút kandidátskej krajiny mu bol udelený v júni 2022. V decembri 2023 Brusel oznámil, že otvorí prístupové rokovania pre Moldavsko aj Ukrajinu. Prezidentka Maia Sanduová v decembri 2023 oznámila plán uskutočniť koncom roku 2024 ústavné referendum o členstve v EÚ. Moldavská vláda chce, aby sa krajina stala súčasťou EÚ do roku 2030.

Referendum o vstupe krajiny do EÚ sa uskutoční 20. októbra 2024 spolu s prezidentskými voľbami. V Podnestersku nebudú volebné miestnosti, avšak jeho obyvatelia budú mať možnosť cestovať do iných častí Moldavska a voliť. 

Podľa Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) bola podpora vstupu do EÚ v septembri 2023 na úrovni 63 %, prieskum Inštitútu pre európske politiky a reformy (IPRE)  ukázal v júni 2023 podporu na úrovni 59 %. 

Zatiaľčo sa krajina snaží orientovať smerom na západ, vzťahy s Ruskom sa postupne vyhrocujú. Moldavskí predstavitelia opakovane obviňujú Rusko z vedenia „hybridnej vojny“ proti krajine. Podľa nich Rusko financuje protivládne protesty, zasahuje do miestnych volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane s cieľom zvrhnúť vládu a vykoľajiť Moldavsko z jeho cesty k plnému členstvu v EÚ. Rusko tieto obvinenia popiera.

V marci 2024 vyšla správa moldavskej spravodajskej a bezpečnostnej služby, ktorá varovala pred „bezprecedentným“ ruským zasahovaním a uviedla, že zhromaždila údaje naznačujúce, že Moskva plánuje spustiť rozsiahle hybridné útoky proti moldavskej vláde u počas rokov 2024 a 2025, aby sa pokúsila priviesť bývalú sovietsku republiku späť pod vplyv Moskvy. „Vieme, že Kremeľ sa chystá investovať veľa energie a finančných zdrojov prostredníctvom svojich zástupcov, aby dosiahol svoje,“ povedal moldavský vicepremiér Popsoi.

Záver

Moldavsko nepožiadalo o pripojenie sa k Ruskej federácii. Krajina je na ceste stať sa členom Európskej únie a toto rozhodnutie podporuje aj väčšina jej obyvateľov. Na východe Moldavska sa nachádza odštiepenecký proruský región Podnestersko, ktorý koncom februára vydal vyhlásenie smerom k Rusku. Podnestersko je však podľa medzinárodného práva súčasťou Moldavska, ktoré tento krok odsúdilo. Separatistický región navyše nepožiadal o pripojenie k Rusku, len o ruskú ochranu. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.