Príspevok na Facebooku tvrdí, že mäso bolo za socializmu kvalitnejšie a dnešné „vodnaté mäso“ sa s ním nedá porovnať. Odborníci aj historické dáta však ukazujú pravý opak: potraviny v 80. rokoch často obsahovali ťažké kovy či chemikálie a časť mäsa pochádzala zo zvierat, ktoré by dnes neprešli kontrolou. Súčasné mäso je v skutočnosti bezpečnejšie, prísnejšie kontrolované a podlieha európskym štandardom. Obrázok mäsiarstva bol vytvorený za pomoci umelej inteligencie.

Na Facebooku sa šíri príspevok s tvrdením: „Takto sa zásobovali mieste mäsny na dedinách v zlatom socializme. Kvalitné mäso bolo samozrejmosťou. Porovnajte to vodnaté mäso, ktoré je v obchodoch dnes.“ K príspevku je pripojený obrázok, ktorý pôsobí ako fotografia obchodu z obdobia ČSSR. Od 24. novembra 2025 ho zdieľalo 300 ľudí.

Zdroj: Facebook

Odborníci upozorňujú, že v minulosti mäšo nebolo bezpečnejšie 

Tvrdenia o tom, že „kedysi bolo mäso kvalitnejšie“, odborníci dlhodobo spochybňujú. Podľa Ladislava Steinhausera, uznávaného českého odborníka na kvalitu mäsa, ktorý celý život pracuje v mäsopriemysle a zakladal výskumný ústav pre kvalitu a bezpečnosť potravín, je predstava o lepšom mäse zo socializmu v skutočnosti mýtus. 

Nostalgia za „kvalitnými potravinami z čias socializmu“ je na Slovensku výrazná. Podľa prieskumu agentúry Focus z roku 2023 si až 71 percent ľudí myslí, že potraviny za socializmu boli bezpečnejšie a zdravšie než dnes.

Steinhauser v rozhovore pre SME hovorí jednoznačne: „V celej histórii ľudstva sme nemali bezpečnejšie potraviny. Nikdy.“ Podľa neho dnes existuje neporovnateľne lepšia kontrola chovov, hygieny, logistiky aj samotného spracovania mäsa. Zvieratá majú kvalitnejšie krmivo, stabilnejšie podmienky a prísnejší veterinárny dohľad.

Naopak, na mäsopriemysel v čase socializmu spomína kriticky: „Zhruba 13 až 15 percent zvierat, ktoré prichádzali do socialistického mäsopriemyslu, museli po prehliadke veterinárnou službou sanitne usmrtiť. Tie zvieratá neboli zdravé.“ Mäso z takýchto zvierat sa síce nesmelo predávať čerstvé, no často končilo v mäsových výrobkoch, ktoré by dnes podľa odborníka boli nepredajné.

„Je otázna zdravotná bezpečnosť, aká bola garantovaná v tých časoch, pretože normy boli určite voľnejšie,“ upozorňuje tiež Boris Halaj z portálu mäsodomov.sk. Niektoré výrobky boli dostupné len „pre vyvolených“, dopĺňa Halaj.

Výskumy za socializmu potvrdili kontamináciu mäsa ťažkými kovmi

Navyše, „domáce mäso“ z dôb socializmu podľa Steinhausera neraz vznikalo v podmienkach, ktoré by dnes neprešli žiadnou kontrolou. Na rozdiel od často skresľujúcej nostalgie odborník tvrdí, že dnešné mäso je vyššej kvality aj bezpečnosti. Moderné technológie umožňujú lepšie porážanie bez stresu, čo priamo ovplyvňuje kvalitu mäsa. Podľa neho ide predovšetkým o spomienkovú nostalgiu, nie o realitu.

To podľa Radovana Potočára z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika potvrdzujú aj archívne dokumenty a bulletiny potravinárskeho výskumu. „Potravinárska výroba polotovarov a hotových jedál nedokázala sa ešte vyrovnať s niektorými elementárnymi požiadavkami  hygienicko-zdravotnými, ako je neprípustne vysoký obsah ťažkých kovov – menovite medi a cínu, neprípustne vysoký obsah piesku a podobne,“ upozorňovali J. Kurz a A. Kurzová už v roku 1965 (.pdf, s. 24). Paprikové pochúťky z Dunajskej Stredy mali podľa analýz osemnásobne vyšší obsah medi, než povoľovala norma. Podobné zistenia sa týkali aj paradajkových pretlakov či špenátových výrobkov určených pre deti.

Situácia sa nezlepšila ani v 80. rokoch. Výskumy opakovane potvrdzovali vysoké množstvá ťažkých kovov v syroch, hydine aj bravčovom mäse. „Nadlimitné obsahy toxických chemických prvkov sa vyskytovali predovšetkým v hovädzom a bravčovom mäse, vo vnútornostiach, v hydinovom mäse, mäsových výrobkoch z jatočných zvierat, surovom kravskom mäse, mliečnych výrobkoch a škrupinových vajciach. Z 2 349 vyšetrených vzoriek uvedeneho sortimentu potravín 32,3 % bolo nadlimitných,“ uviedli Slaková, Kováč a Szokolay v roku 1988 (.pdf, 176). 

Kontaminované potraviny sa naďalej predávali 

Nedostatky sa netýkali len domácich výrobkov. Československo v 80. rokoch exportovalo šunku do západných krajín, keď USA v roku 1984 vrátili veľkú zásielku pre masívnu kontamináciu polychlórovanými bifenylmi (PCB) – priemyselnými chemikáliami, ktoré sa v tele hromadia a poškodzujú nervový systém, imunitu aj vývoj detí. Lekár Miroslav Šuta v rozhovore pre Český rozhlas priblížil, že ako ukázalo následné vyšetrovanie, PCB boli v Československu masovo používané v náteroch kravínov, prasiat a hydinární, v zásobníkoch krmiva aj v poľnohospodárskej technike.

Z náterov sa chemikálie pomaly uvoľňovali do krmiva, hromadili sa v tukových tkanivách zvierat a následne sa dostávali do mäsa, mlieka, syrov, vajec, dokonca aj do kojeneckej výživy, ktorá sa vyrábala zo sušeného kravského mlieka. Vyšetrovanie tak odhalilo, že kontaminovaná nebola len exportovaná šunka, ale prakticky celý potravinový reťazec živočíšneho pôvodu, ktorý denne konzumovali milióny ľudí.

Napriek závažnosti situácie sa podľa Šutu o kauze nedozvedela verejnosť, ale iba úzky okruh politikov a odborníkov. Jednotné roľnícke družstvá ďalej produkovali kontaminované potraviny a problém sa riešil v tichosti napríklad preškrabovaním náterov, riedením mlieka, skladovaním kontaminovaného tuku či dokonca usmrtením a zmrazením najviac zasiahnutych zvierat ako nebezpečného odpadu.

Podľa neskorších štúdií Svetovej zdravotníckej organizácie boli koncentrácie PCB v Československu jedny z najvyšších na svete. 

Problematické boli aj dovážané potraviny. Príkladom bolo hovädzie mäso zo Sovietskeho zväzu, ktoré v Čiernej nad Tisou prekladali zo širokorozchodnej trate na československé vagóny. Počas manipulácie mäso často čiastočne rozmŕzalo a následne opäť zamŕzalo, čím sa znehodnocovala jeho kvalita.

Výber potravín v socialistických obchodoch bol navyše výrazne slabší ako dnes a množstvo tovaru bolo nedostatkového. Niektoré potraviny boli predávané len sozónne a v malom množstve.

Bezpečnosť potravín je dnes prísne monitorovaná

Mäso na Slovensku podlieha prísnym európskym aj národným normám. Samotná kontrola mäsa prebieha v niekoľkých krokoch a je prísnejšia než v minulosti. Dnes na každom bitúnku úradný veterinárny lekár musí skontrolovať každé zviera ešte pred zabitím (ante mortem) – preveruje jeho zdravotný stav, označenie, pôvod aj to, či neexistuje riziko zoonóz alebo prítomnosti rezíduí liekov. Bez tejto prehliadky nesmie byť zviera zabité na ľudskú spotrebu.

Po zabití nasleduje post mortem kontrola, pri ktorej veterinár vizuálne a podľa potreby aj fyzicky a laboratórne vyšetruje telo a orgány. Sleduje prítomnosť chorôb, kontaminácie, mikrobiologické limity či zvyšky liečiv. Ak je mäso bez nedostatkov, dostane zdravotnú značku.

Ak sa zistí ochorenie alebo akékoľvek podozrenie, zviera sa izoluje, vyšetruje a až veterinár rozhodne, či môže byť mäso uvoľnené, čiastočne alebo úplne vyradené, alebo musí byť celé zviera zlikvidované ako vedľajší živočíšny produkt.

Každý kus mäsa, ktorý sa dostane na trh, musí prejsť týmito dvoma kontrolami – pred zabitím aj po zabití – a zodpovedá za ne štátna veterinárna služba. 

Bezpečnosť potravín v EÚ dnes strážia aj rýchle výstražné systémy. RASFF (Rapid Alert System for Food and Feed) je európsky systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá: ak ktorýkoľvek členský štát zistí, že potravina alebo krmivo predstavuje riziko, okamžite cez RASFF informuje ostatné krajiny a zároveň spúšťa opatrenia ako stiahnutie z trhu či varovanie spotrebiteľov. Všetky tieto hlásenia sú dostupné v online databáze, kde sa dajú filtrovať podľa krajiny, typu rizika či dátumu.

Obrázok vytvorila umelá inteligencia

K tvrdeniu o kvalitnejšom mäse za socializmu je priložený obrázok, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako historická fotografia z mäsiarstva. Zákazníci stoja chrbtom k mäsiarskemu pultu predajne, nad predavačkou visia mäsové produkty.

Na obrázku sú však viditeľné chyby, najmä nejasný fľak uprostred stropu a steny, neprirodzene pôsobí aj tvár predavačky. Za pultom chýba pokladňa a predovšetkým akékoľvek dvere, ktorými by predavačka do priestoru za pultom vedela vstúpiť.

Zdroj: Facebook

Detail stropu. Zdroj: Facebook

Detail tváre predavačky a predmetu pred ňou. Zdroj: Facebook

Ako pravdepodobne vytvorený umelou inteligenciou obrázok vyhodnotil aj nástroj na detekciu AI obsahu Hive Moderation:

Zdroj: Hive Moderation 

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že za socializmu bolo kvalitné mäso samozrejmosťou a porovnáva ho s kvalitou mäsa dnes. Moderné výskumy, archívne dokumenty aj praxe potravinárskej kontroly ukazujú, že mäso a potraviny sú dnes neporovnateľne bezpečnejšie než pred rokom 1989, keď potraviny bývali kontaminované ťažkými kovmi či chemikáliami. Dnešná potravinová bezpečnosť stojí na prísnych európskych štandardoch a transparentnej kontrole každého kusu mäsa. Priložený obrázok vytvorila umelá inteligencia, na čo poukazujú chyby na obrázku aj spätné vyhľadávanie obrázku pomocou Google Image Search. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom a obrázok ako pozmenený.