Na Facebooku sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že konzumácia aspartámu už v malom množstve spôsobuje viacero zdravotných porúch a ochorení. Príspevok tiež tvrdí, že EÚ sa štúdiom bezpečnosti tejto látky nezaoberá a že aspartám je v Japonsku zakázaný. V skutočnosti sa doposiaľ nepreukázal priamy vplyv aspartámu na nervový systém človeka a spôsobovanie chorôb. Napriek tomu, že WHO kategorizovala aspartám ako možný karcinogén a v EÚ sa v súčasnosti prehodnocuje bezpečnosť jeho užívania, v primeraných dávkach je naďalej považovaný za bezpečný na konzumáciu. V Japonsku je aspartám bežne používaný ako sladidlo.  

Príspevok na Facebooku tvrdí, že „umelé sladidlo aspartám je v skutočnosti mozgová droga“. Uvádza, že „už v malých dávkach obsiahnutých v jednej žuvačke“ spôsobuje rôzne poruchy, ako napríklad znížené videnie, postupnú stratu zraku, bolesti hlavy, epileptické záchvaty, ťažké depresie, sklerózu multiplex, mozgové nádory, Parkinsonovu či Alzhaimerovu chorobu a „u narodených detí vrodené vady a mentálnu retardáciu”. 

Na záver autor dopĺňa, že „zatiaľ nie je známe, že by v ktorejkoľvek európskej krajine prebehli kontrolné pokusy týkajúce sa toxicity aspartámu. EÚ najskôr v slepej dôvere a s politicko-ekonomických záujmov prevzali vysoko sporný rezultát americkej FDA. V Japonsku je aspartám označený ako jed a je zakázaný.“

Príspevok pochádza z blogu jasan.sk, zverejneného 2. júla 2024. Blog na úvodnej stránke uvádza, že prináša „užitočné informácie k zachovaniu zdravia“. Autor blogu ani zdroje jeho tvrdení nie sú známe. Príspevok má na Facebooku za tri týždne vyše 1 800 zdieľaní. 

Aspartám je považovaný za bezpečný v primeraných dávkach

Aspartám je nízkokalorické umelé sladidlo, ktoré je približne 200-krát sladšie ako cukor. V súčasnosti sa aspartám konzumuje prostredníctvom studených nápojov, diétnej sódy, nízkokalorických sladkých výrobkov či sladkostí bez cukru. Na etikete musí byť označený buď ako „aspartám“ alebo pod kódom E 951. 

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) hodnotil bezpečnosť aspartámu naposledy v roku 2013. V súčasnosti vedci z EFSA opäť prehodnocujú bezpečnosť príbuzných potravinárskych prídavných látok – soli aspartám-acesulfám (E 962) a neotámu (E 961). Soľ aspartám-acesulfám je zmes dvoch sladidiel, aspartámu (E 951) a acesulfámu K (E 950), zatiaľ čo neotám je látka chemicky príbuzná aspartámu. EFSA v novom hodnotení plánuje zohľadniť všetky nové štúdie týkajúce sa aspartámu publikované po hodnotení v roku 2013. 

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) a Spoločný výbor expertov pre potravinárske prídavné látky (JECFA) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 14. júla 2023 zverejnili hodnotenie bezpečnosti aspartámu. IARC ho na základe obmedzených dôkazov klasifikovala do skupiny 2B ako látku, ktorá pre ľudí môže byť potenciálne karcinogénna. Do rovnakej skupiny IARC radí napríklad „výpary z benzínových motorov“ alebo „pracovnú expozíciu ako kaderník alebo holič“. 

Do kategórie 2A s vyššou mierou istoty, že látka môže spôsobiť rakovinu (než v kategórii 2B), radí IASC napríklad „emisie z vysokoteplotného vyprážania, DDT (insekticíd), konzumáciu červeného mäsa“ či nočnú prácu. Najvyššie riziko v skupine 1 predstavuje „fajčenie tabaku, slnečné žiarenie, konzumácia alkoholických nápojov, ionizujúce žiarenie“.  

Klasifikácia istoty rizika rakoviny. Zdroj: WHO.

Odborníci z JECFA, výboru WHO a FAO potvrdili, že aspartám je bezpečný pri bežnom dennom príjme, teda do 40 mg na kilogram telesnej hmotnosti, čo zodpovedá viac ako deviatim plechovkám diétnych nápojov denne pre dospelého človeka.

Demagog.sk požiadal o vyjadrenie biochemika Romana Sandora z Akademie věd Českej republiky, podľa ktorého z 200 mg aspartámu v jednej kole metabolicky vznikná 20 mg metanolu. „Takéto množstvo obsahujú niektoré džúsy a ovocie, je to prirodzený fermentačný produkt. Ked sa bavíme o toxicite metanolu, tak sa bavíme o jednotkách až desiatkach gramov, takže rozdiel 2-3 rady,“ uvádza Sandor. 

Kyselina asparágová je navyše podľa odborníka prirodzená aminokyselina, z ktorej sa skladajú proteíny. „Aspartát nie je neurotoxický, lebo interaguje slabo. Jeho derivát methyl-aspartát je dôležitý neurotransmiter a má neuroprotektívny efekt. Až vo veľkom množstve je to ten spomínaný excitotoxín, ale to je na míle vzdialené tomu, čo vznikne z aspartátu,“ tvrdí. 

Štúdie nepotvrdili negatívny vplyv aspartámu na ľudské zdravie

Hoci existujú určité obavy ohľadom možného negatívneho vplyvu aspartámu na ľudský organizmus, súčasné dôkazy nie sú dostatočné. Odborníci aj napriek potenciálne negatívnym vplyvom uvádzajú, že „podľa súčasných poznatkov výhody používania aspartamu prevažujú nad možnými vedľajšími účinkami“.

Medzi výhody aspartámu patrí jeho sladká chuť, nízky obsah kalórií a to, že nezvyšuje hladinu glukózy v krvi. Na dosiahnutie sladkej chuti je potrebné len minimálne množstvo aspartámu, takže jeho kalorický prínos je zanedbateľný. Na rozdiel od bežného cukru má sladkosť aspartámu dlhšie trvanie, čo je dôvod, prečo sa často kombinuje s inými umelými sladidlami, aby sa dosiahla chuť podobná cukru. Aspartám tiež neobsahuje žiadne sacharidy, takže nemá vplyv na hladinu cukru v krvi.

Štúdia publikovaná v auguste 2023 skúmala vplyv dlhodobej konzumácie aspartámu na myšiach, pričom sa zamerala na jeho možné dedičné účinky na kognitívne funkcie. Myši boli denne vystavené dávkam aspartámu počas 16 týždňov, ktoré zodpovedali 7-15 % maximálnej dennej dávky odporúčanej FDA pre ľudí, čo je ekvivalent 2-4 malých plechoviek diétnych nápojov denne. Výsledky ukázali, že u samcov myší, ktoré konzumovali aspartám, došlo k významnému zhoršeniu priestorového učenia a pamäti. Navyše sa tieto kognitívne deficity preniesli aj na potomstvo, čo naznačuje, že negatívne účinky aspartámu na kognitívne funkcie u myší sú dedičné. Štúdia uvádza, že konzumácia aspartámu „môže mať nepriaznivý vplyv na kognitívne funkcie v budúcich generáciách“, avšak nepotvrdzuje priamy negatívny a dedičný vplyv aspartámu na kognitívne funkcie u ľudí.

Prehľadová štúdia publikovaná v auguste 2017 skúmala bezpečnosť aspartámu s dôrazom na jeho vplyv na rôzne orgánové systémy. Prehľad analyzoval vedecké práce publikované medzi rokmi 2000 a 2016, pričom sa venoval konzumácii aspartámu v rámci odporúčanej aj vyššej dennej dávky. Výsledky analyzovaných štúdií sú podľa autorov Arbind Kumar Choudhary a Etheresia Pretoriusa rozporuplné. Uvádzajú, že štúdie na zvieratách a obmedzené údaje z ľudských štúdií naznačujú, že konzumácia aspartámu, či už v odporúčaných dávkach alebo vo väčších množstvách, „môže narušiť rovnováhu medzi oxidantmi a antioxidantmi, vyvolať oxidačný stres v bunkách a poškodiť ich membrány, čo môže ovplyvniť rôzne bunky a tkanivá, narušiť ich správne fungovanie a nakoniec viesť k celotelovému zápalu“. Z dôvodu narastajúcej konzumácie aspartámu autori odporúčajú opätovne prehodnotiť jeho bezpečnosť.

Prehľadová štúdia publikovaná vo februári 2017, ktorá skúmala súvislosť medzi neurofyziologickými symptómami a užívaním aspartámu, naznačuje, že aspartám by mohol mať negatívny vplyv na nervový systém a správanie. Avšak autori Arbind Kumar Choudhary a Yeong Yeh Lee upozorňujú na viacero obmedzení. Predovšetkým ide o nedostatočné údaje zo štúdií na ľuďoch, a to najmä kvôli nepostačujúcim konceptom štúdií a malým vzorkám. Výsledky zo štúdií na zvieratách, podľa autorov taktiež nemusia byť priamo aplikovateľné na ľudí, keďže zvieracie štúdie často využívajú iné spôsoby podávania dávok (napríklad injekciou) a oveľa vyššie dávky, než sú bežne konzumované u ľudí. Preto autori definitívne nepotvrdzujú, že aspartám má negatívny vplyv na ľudský nervový systém a správanie bez ďalšieho výskumu.

Zafar Tabassum, Ab Qayoom Naik a Vinoy Shrivastava z Barkatullah University v Indii v roku 2022 uviedli, že „vo svetle dostupných vedeckých výskumov je použitie tohto syntetického sladidla otázne a kontroverzné,“ pričom účelom ich práce je „rozšíriť povedomie o možných nepriaznivých následkoch nevedomej konzumácie aspartamu“ nakoľko sa zistilo, že aspartám sa uvádza na trh „bez akéhokoľvek upozornenia alebo špecifického limitu príjmu na etikete.“

V Japonsku je aspartám povolený

V Japonsku je používanie aspartámu regulované zákonom o potravinovej hygiene (Food Sanitation Act), ktorý spravuje Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí (MHLW). Tento zákon stanovuje, že potravinové prísady môžu byť použité iba v prípade, že sú oficiálne schválené ako bezpečné pre ľudské zdravie. Aspartám patrí do zoznamu takzvaných „designated additives“, teda prísad, ktoré boli na základe prísnych vedeckých hodnotení označené za bezpečné a povolené na použitie v potravinárstve. Na zozname je okrem aspartámu 475 látok medzi inými aj vanilín či kyselina listová.

V rámci tohto procesu MHLW konzultuje odborné posudky s Výborom pre bezpečnosť potravín (FSC) a neustále sleduje aktuálne úrovne denného príjmu povolených látok, vrátane aspartámu. Táto neustála kontrola zabezpečuje, že prísady, ako je aspartám, nepredstavujú zdravotné riziko pre spotrebiteľov. 

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že konzumácia aspartámu už v malom množstve spôsobuje vážne zdravotné komplikácie. Spochybňuje kontrolu bezpečnosti aspartámu na úrovni EÚ a tvrdí, že v Japonsku je táto látka označovaná ako jed a je zakázaná. Bezpečnosť aspartámu je na úrovni EÚ v súčasnosti prehodnocovaná. Na úrovni WHO bol aspartám v roku 2023 kategorizovaný ako možný karcinogén, avšak jeho konzumácia je v rámci normy hodnotená ako bezpečná. Štúdie zatiaľ nepreukázali priamy vplyv aspartámu na nervový systém a vznik chorôb kvôli nedostatočnému výskumu na ľudských organizmoch. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivý.