V celej Európe sa podľa príspevkov zdieľaných na Facebooku konajú masové demonštrácie na podporu Ruska s účasťou státisícov ľudí. Príspevok je doplnený viacerými fotografiami, ktoré to majú dokazovať. Fotografie v príspevku sú však staršie, pochádzajú z proruských demonštrácii z roku 2022, ktoré sa konali po začiatku vojny na Ukrajine, v niektorých nemeckých mestách a v srbskom Belehrade. Účasť na týchto zhromaždeniach však nebola vyššia ako tisíc ľudí. Jedna z fotografií dokonca pochádza z protestu v Moskve z roku 2019, kde protestovalo asi 20 000 ľudí proti miestnym úradom, ktoré odmietli zaregistrovať opozičných kandidátov do komunálnych volieb.   

Na Facebooku sa šíri príspevok zo 7. marca 2025, podľa ktorého sa v Európe konajú proruské zhromaždenia „biblických“ rozmerov. Státisíce Európanov vraj vyšli do ulíc na podporu Ruska, proti „protiruskej propagande v európskom parlamente“, „proti klamstvám, že Rusko chce zaútočiť na Európu“ a „proti zbrojeniu v EU, keď ľudia nemajú čo jesť a kde bývať“. K príspevku je priložených niekoľko fotografii, ktoré to majú dokazovať. Príspevok zdieľalo viac ako 1,7-tisíc ľudí.

Tie isté fotografie s popisom, že pochádzajú z proruských protestov, šírila aj facebooková stránka Slovakiainfo Pravdivé informácie, ako upozornil fact-checkingový projekt Hoaxy a podvody. Facebook neskôr túto stránku na zmazal.

Fotografie z príspevku sú staršie, jedna dokonca z Ruska

K príspevku sú priložené tri fotografie, ktoré údajne zobrazujú masové proruské protesty v Európe. Dve z troch fotografií skutočne pochádzajú z proruských protestov, jedna z Nemecka a druhá zo Srbska. Obe sú však z roku 2022, keď sa po začiatku plnoformátovej invázie Ruska na Ukrajinu skutočne konali aj protesty na podporu Ruska. 

Prvá fotografia, ktorej autorom je Thomas Lohnes pre Getty Images, pochádza z Nemecka, kde sa v apríli 2022 konali protesty, ktoré mali podľa organizátorov poukázať na diskrimináciu Rusov v Nemecku, ktorá sa začala po vypuknutí vojny na Ukrajine. Ako informuje Deutsche Welle, mnohí pozorovatelia však poukazovali na to, že protesty sú len maskovanými prejavmi podpory vojny. 

Protesty sa konali vo viacerých mestách, kde sa však stretli len stovky ľudí. Podľa agentúry Reuters sa protestov v Hanoveri zúčastnilo asi 600 ľudí. V 400 autách s nemeckými a ruskými vlajkami prešli centrom mesta, kde ich podľa agentúry Reuters čakalo asi 3500 podporovateľov Ukrajiny. Protesty sa však zaobišli bez incidentov. 

V rovnaký deň sa zhromaždenie konalo aj vo Frankfurte, kde sa zišlo asi 800 proruských demonštrantov, ktorí pochodovali mestom, potom čo polícia nepovolila autoprotest. Reuters upozornila, že podľa vládnych štatistík z konca roka 2020 žilo v Nemecku 235 000 ruských občanov.

Screenshot stránky DW.com

Druhá fotografia pochádza z protestu v srbskom Belehrade, ktorý sa konal 3. marca 2022, odfotil ju Marko Drobnjakovic pre agentúru DPA. Približne tisíc demonštrantov pochodovalo centrom Belehradu len niekoľko dní po spustení plnej invázie Ruska na Ukrajinu, protestujúci chválili ruského prezidenta Vladimíra Putina a skandovali heslá proti NATO.  

Screenshot stránky Spiegel.de

Tretia fotografia pochádza z protestu, ktorý sa konal 20. júla 2019 v Moskve, záber odfotila agentúra Reuters. Podľa BBC proti miestnym úradom protestovalo viac ako 20 000 ľudí, polícia informovala o 12 000 protestujúcich. Protest sa konal v reakcii na konanie miestnej volebnej komisie, ktorá zakázala kandidovať asi 30 významným nezávislým kandidátom, ktorí sú kritikmi Kremľa, v komunálnych voľbách do Moskovskej dumy. Kandidáti mali totiž vyzbierať 5000 podpisov od obyvateľov mesta, niektoré podpisy, ktoré títo kandidáti odovzdali komisia označila za falošné alebo patriace mŕtvym ľuďom. Kandidáti takéto obvinenia odmietli. Protestu sa zúčastnil aj opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý na Twitteri napísal, že išlo o najväčšiu demonštráciu, na akej sa od roku 2012 zúčastnil.

Screenshot stránky Independent.co.uk

Protesty v Európe

Po začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára 2022 sa po Európe aj po svete konali desaťtisícové protesty na podporu Ukrajiny. 

Protesty na podporu Ukrajiny sa konali aj v roku 2025, zväčša ako pripomienka tretieho výročia udalostí z 24. februára 2022. Tisíce ľudí sa zišli v uliciach Prahy, Paríža a Bruselu. V Paríži účastníci rozvinuli 262-metrovú vlajku v snahe vyjadriť solidaritu s Ukrajincami. Český prezident Petr Pavel sa v Prahe prihovoril účastníkom zhromaždenia a zdôraznil podporu Českej republiky Ukrajine a Rusko označil za agresora. 

Masové protesty sa v prvých mesiacoch roka 2025 konajú vo viacerých európskych krajinách. V Srbsku pokračujú protesty proti vláde prezidenta Alexandra Vučiča, ktoré vypukli v reakcii na zrútenie betónového prístreška na železničnej stanici v Novom Sade, kde v novembri 2024 zahynulo 15 ľudí, čo protestujúci pripisujú korupcii v štátnej správe. Desaťtisíce ľudí protestovali 15. marca 2025 proti vláde aj v Maďarsku. V Rumunsku sa v marci 2025 konali protesty desiatok tisíc ľudí proti rozhodnutiu ústavného súdu, ktorý anuloval výsledky prvého kola minuloročných prezidentských volieb a neskôr zakázal Calinovi Georgescovi kandidovať v opätovných voľbách. Tisícky protestujúcich sa v Bukurešti neskôr stretli aj na demonštrácii na podporu Európskej únie. V Ríme pochodovali v 15. marca 2025 desiatky tisíc ľudí na proeurópskom zhromaždení.

Informácie o proruských protestoch konajúcich sa v Európe v roku 2025 sme nenašli v dôveryhodných médiách na Slovensku ani v zahraničí. 

Záver

Na Facebooku sa šíria tvrdenia, že po Európe vyšli na podporu Ruska do ulíc státisíce ľudí. Na fotografiách v príspevku, ktoré toto tvrdenie majú dokazovať, sú však staršie fotografie. Niektoré skutočne z proruských protestov z roku 2022 v Nemecku alebo Srbsku, protestovali tam však stovky alebo tisíc ľudí. Tretia fotografia pochádza z protestu z roku 2019 v Moskve, kde sa zišlo asi 20 000 ľudí, ktorí protestovali proti miestnej volebnej komisii, ktorá zakázala kandidovať kandidátom kritickým ku Kremľu. Príspevok preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivý.


Zdroj fotografie: AFP