Factcheckujeme Facebook II.

Tento týždeň opäť prinášame sériu overených výrokov z facebookových stránok slovenských politikov. Deje sa tak vďaka podpore Férovej nadácie O2, o ktorej sa dočítate na stránke Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Dalšie overené výroky nájdete v predchádzajúcom dieli.


Pred 20 rokmi na reformu VÚC Gemerčania a Novohradčania už raz doplatili. Musia niekoľko hodín cestovať do krajského mesta. Teraz budú musieť na súdne pojednávania cestovať ešte ďalej, až do Žiliny.

Krisztián Forró, Aliancia
Status na facebookovej fanpage
2. november 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Krisztián Forró naráža na reformu verejnej správy z roku 2001, pre ktorú bola východiskovým dokumentom Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy (pdf). Prijatím zákona vzniklo osem vyšších územno-správnych celkov; samosprávnych krajov.

Viktor Nižňanský, splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy, vypracoval plán rozdelenia SR na 12 samosprávnych krajov (pdf, s. 57). Tento počítal práve s vytvorením Gemersko-novohradského kraja. Návrh opierajúci sa o tento plán najprv vláda schválila, no vzápätí bol pozmeňujúcim návrhom počet samosprávnych krajov znížený na osem, uvádza SME.

Nižňanský v rozhovore pre TASR uviedol, že takéto rozdelenie je „najhoršie, aké môže byť“ a nereflektuje historické skutočnosti. Problematickými  sú odľahlosť tejto oblasti od centra samosprávneho kraja a zlá časová dostupnosť prostriedkami verejnej a osobnej cestnej prepravy, ako vyplýva z programového dokumentu Ministerstva dopravy a výstavby SR (pdf, s. 10).

Tretí návrh súdnej mapy hovorí o zväčšení obvodov krajských súdov. Ako Kolíková ozrejmuje v rozhovore pre Denník N, navrhuje ponechať súčasných osem krajských súdov a zaviesť pre ne tri obvody (pdf). Ďalej uvádza: „V rámci odvolacej úrovne umožním, že pokiaľ ide o trestnú agendu, tak bude možné založiť územnú pôsobnosť. Budú si môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja. Ale je tam pravidlo, že musia vytvoriť najmenej tri senáty, medzi ktorými sa náhodne pridelia spisy.“

To znamená, že v netrestnej (rodinnoprávnej, civilnej a správnej) agende si súdy nebudú môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja, teda v netrestných veciach budú na Slovensku tri odvolacie obvody. Oblasť Gemeru a Novohradska bude spadať do odvolacieho obvodu Krajského súdu Žilina. 

V návrhu súdnej mapy ministerstvo spravodlivosti vyhodnocuje dopady súdnej reformy na časovú dostupnosť sídiel krajských súdov pre verejnosť. Podľa predpokladov uvedených v návrhu budú mať uvedené oblasti najhoršiu časovú dostupnosť na Slovensku (pdf, s. 25–27).

Cieľom zväčšenia súdnych obvodov je, aby sa mohli sudcovia v každom obvode dostatočne špecializovať na jednotlivé agendy, čím sa zrýchlia súdne konania a zvýši sa ich odbornosť.

Na základe uvedeného výrok hodnotíme ako pravdivý.


„My tú chorobu nespochybňujeme… Ale spochybňujeme nezmyselnosť mnohých opatrení.“
Milan Uhrík, Hnutie Republika
Rozhovor pre TASR
4. november 2021

 

 

Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Predstavitelia strany Republika síce nespochybňujú existenciu ochorenia Covid – 19, zľahčujú však jeho závažnosť, popierajú informácie spojené s prevenciou šírenia nákazy a šíria dezinformácie, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Poslanci hnutia Republika  boli opakovane na pôde parlamentu bez rúšok a respirátorov, na čo ich upozornil i predseda parlamentu Boris Kollár. Týmto krokom nerešpektujú hygienické opatrenia stanovené Úradom verejného zdravotníctva. Poslanec Milan Mazurek napríklad odmieta nosenie rúška, pretože podľa neho jeho nosenie ničí zdravie ľudí. 

Na začiatku pandémie v apríli 2020 predseda strany Milan Uhrík písal, že nový koronavírus je evidentne zákernejší, ako chrípka, bral však do úvahy aj možnosť, že pandémia nie je skutočná. V auguste 2020 zdieľal rozhovor Igora Bukovského a Vladimíra Maleca, ktorý tvrdil, že koronavírus je “banálna záležitosť”. 4. septembra 2020 písal, že covid-19 nespochybňuje, ale treba pred ním chrániť rizikovú populáciu, pre ktorú je nebezpečné aj nachladnutie alebo chrípka. 16. septembra na svojej facebookovej stránke uviedol, že panika okolo koronavírusu je blbosť.” 

Strana sa dlhodobo vyznačuje nesúhlasom s vládnymi opatrenia spojenými s pandémiou. Podpredseda hnutia  Republika Milan Mazurek v čase, keď bol členom strany ĽSNS,  vyzýval prostredníctvom  sociálnych sietí ľudí, aby sa zúčastnili protivládneho protestu, ktorý sa konal 17. novembra 2020 a ktorý  bol namierený aj proti  prijatým opatreniam  spojeným s pandémiou. Robil tak i napriek tomu, že v tom čase bol na Slovensku núdzový stav, kedy bolo zakázané zhromažďovanie. Z tohto dôvodu je v súčasnosti obvinený z prečinu podnecovania. 1. septembra 2021 mimoparlamentná strana rovnako zorganizovala protest, ktorého cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s vládou ako a s pandemickými opatreniami. Ďalší protest sa uskutočnil 17. novembra 2021. 

Milan Uhrík zároveň nepriamo spochybňuje protipandemické opatrenia prostredníctvom verejného osočovania vedcov a lekárov. Uhríkovi v októbri 2021 súd nariadil, aby vymazal zo sociálnej siete Facebook nepravdivé vyjadrenia namierené na vedca Pavla Čekana. Čekan je na verejnosti známy ako podporovateľ protipandemických opatrení. Trestné oznámenie podal aj lekár Peter Sabaka, ktorý žaluje členov strany Republika Uhríka a  Mazureka za osočovanie.

Nákazu dlhodobo spochybňoval predseda strany ĽSNS, ktorej súčasťou boli aj zakladatelia strany Republika. Proti tvrdeniam predsedu nevystúpili.


„Máme v strane množstvo lekárov, ktorí s chorými prichádzali do kontaktu v nemocniciach.“
Milan Uhrík, Hnutie Republika
Rozhovor pre TASR
4. november 2021

 

 

Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Medzi členov strany Republika patrí poslanec NR SR MUDr. Miroslav Urban, lekár Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorá počas pandémie slúžila na hospitalizáciu pacientov s nákazou Covid – 19 a ktorý aj podľa svojich vlastných slov bol v kontakte s týmito osobami (4:03). 

Na základe verejne dostupných informácií nie je možné potvrdiť, že strana Republika má väčšie množstvo členov, ktorí sú lekármi a prišli do kontaktu s pacientmi s ochorením Covid – 19. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.


Ste prvá vláda, čo používa hrubú policajnú silu v novodobých dejinách proti občanom.
Andrej Danko, SNS
Status na facebookovej fanpage
5. november 2021

 

 

Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Výrok reaguje na policajný zákrok voči výtržníkom v Piešťanoch. Títo si aj po vyzvaní odmietli zakryť dýchacie cesty, čím porušili vyhlášku (pdf) Úradu verejného zdravotníctva z 1. októbra 2021. Odmietli opustiť priestory obchodu, legitimovať sa a nechať sa predviesť na policajnú stanicu, až došlo ku fyzickému konfliktu. Ministri obrany, vnútra, predseda pre obranu a bezpečnosť a premiér zákrok plne podporujú. Pohoršenie vyvolal u členov strán opozície.

V novodobých dejinách sa neprimerané vládne použitie policajnej sily proti obyvateľom objavilo počas razie rómskej osady v Moldave nad Bodvou v roku 2013. Pod zámienkou pátrania po hľadaných osobách vyše 60 policajtov so psami zdemolovalo príbytky a zbilo ich obyvateľov. Prvého septembra 2020 tento zákrok odsúdil Európsky súd pre ľudské práva. Pochybenia polície sa týkali neľudského zaobchádzania a absencie preverenia rasových motivov. 

Zákrok sa udial počas jednofarebnej vlády Smeru – SD, ktorého predstavitelia sa postavili na stranu policajtov. 

Vo februári 2012 sa uskutočnili tzv. protesty proti Gorile. Pred budovou parlamentu policajti použili vodné delo, aj keď bolo pod nulou, aby protestujúcim neumožnila priblížiť sa bližšie k parlamentu či zaútočiť na policajtov. Nikto z demonštrantov nebol zranený, troch policajtov hospitalizovali. Počas tohto obdobia bol ministrom vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH), ktorý toto konanie polície hodnotil pozitívne ako zvládnutie situácie.

Vzhľadom na túto skutočnosť hodnotíme výrok ako nepravdivý.


Ministra zdravotníctva som opakovane vyzýval, aby odmeňovanie zdravotníkov riešil, pretože o lekárov a sestry bojujú všetky krajiny v Európe. Minister však neurobil nič.
Richard Raši, Hlas – SD
Status na facebookovej fanpage
5. november 2021

 

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Richard Raši už v minulosti vyzýval, aby ministerstvo zdravotníctva odmenilo zdravotníkov, nielen na covidových oddeleniach. V auguste 2020 upozorňoval na nárast platov zdravotníkov vo zahraničí:  „Kdekoľvek si na akýchkoľvek pracovných portáloch nájdete ponuky do rozličných nemocníc alebo súkromných kliník v celej Európe, naozaj sú to platy, ktoré sú výrazne vyššie ako u nás.” 

Ako ukazuje portál Politico, odliv zdravotníkov zo Slovenska do iných krajín Európy je dlhodobý problém. Z približne 15 000 lekárov, ktorí ordinovali na Slovensku v roku 2004, sa za obdobie 12 rokov hlásilo do zahraničia 3 800 doktorov. Najčastejšími krajinami mali byť podľa štatistík Európskej komisie Česko, Nemecko a Veľká Británia. 

Na odchode zdravotníckeho personálu do zahraničia sa podpísala aj pandémia. Od začiatku roka do augusta opustilo zdravotnícky systém viac ako 1000 zdravotných sestier. Sestry majú dávať prednosť pozíciám v Česku, v Maďarsku, či v Poľsku. 

Nedostatok lekárov a zdravotníkov bol je v Európe problém už pred pandémiou. Počet zdravotných sestier od začiatku pandémie klesá aj v Nemecku, lekári im chýbali čoraz viac už v minulosti. Rakúsko v roku 2021 zjednodušilo prístup na pracovný trh zahraničným zdravotným sestrám. Francúzsko v októbri 2020 zvyšovalo financovanie pre verejné nemocnice, aby zabránilo nedostatku zdravotníckeho personálu

Súčasný minister zdravotníctva komunikuje so zdravotníckymi zväzmi (pdf, s. 5). Podľa hovorkyne MZ SR chystá ministerstvo valorizáciu platov zdravotníkov. 14. októbra ohlásil Lengvarský zvýšenie platov zdravotníkov a zadanie analýzy platov zdravotníkov v okolitých štátoch, na základe ktorej plánuje rokovať s premiérom a ministrom financií, analýza však zatiaľ zverejnená nebola. Podľa bývalého šéfa Inštitútu zdravotníckej politiky Martina Smatanu však rozpočte na rok 2022 nie sú alokované zdroje na skokové navýšenie miezd zdravotníkov.


 „Úrad vlády aj ministerstvo spravodlivosti totiž dementovali vyjadrenia B. Kollára. Tvrdil, že nevadí, keď neschvália svoje reformy, na ktoré mali byť použité financie z Plánu obnovy. Obe inštitúcie povedali na plné ústa to, čo sme od minulého roka kritizovali. Ak nenaplnia všetky reformy, nebudú môcť čerpať žiadne financie.“
Juraj Blanár, Smer – SD
Status na facebookovej fanpage
7. november 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ministerka spravodlivosti reagovala na slová Borisa Kollára, ktoré zazneli v diskusnej relácii o 5 minút 12 7. novembra 2021. Tam tvrdil, že peniaze z Plánu obnovy sa dajú realokovať. Mária Kolíková nesúhlasí – financie z Plánu obnovy nie je možné použiť inak, ako je v ňom napísané. Ak by celá reforma nebola realizovaná, podľa Ministerstva spravodlivosti by to znamenalo celkové ohrozenie čerpania zdrojov z tohto plánu. Tvrdenie Borisa Kollára vyvrátil aj Úrad vlády, ktorý vo svojom stanovisku vysvetľuje, že Slovensko sa v Pláne zaviazalo ku konkrétnym dátumom pri plnení jednotlivých reforiem a cieľov. Nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu. Nesplnenie jednej reformy tak môže mať za následok ohrozenie financií pre iné dôležité opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť.”

Smer – SD  mal k Plánu obnovy výhrady ešte minulého roku, keď bol ešte len vo fáze zostavovania. Kritizovali proces, akým bol pripravený a tiež oblasti, ktorým sa venuje. Konkrétne ohľadom neschopnosti splnenia jednotlivých reforiem sa vyjadril v apríli Robert Fico. Podľa neho je napr. plán (s. 25) postaviť novú sieť nemocníc časovo nesplniteľný. Tvrdil, že efektívne čerpanie pridelených zdrojov bude závisieť od vlády.

Tvrdenie tak môžeme označiť ako pravdivé.


„Všade okolo nás, v Poľsku, v Čechách, majú národné parky správu územia, kde sídlia.”
Ján Budaj, OĽaNO
Rozhovor pre TASR
29. októbra, 2021

 

 

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V obidvoch krajinách, ktoré Ján Budaj spomína, funguje princíp, že o jednotlivé národné parky a ich územie sa starajú ich lokálne správy, výrok je preto pravdivý.

V Česku pôsobí Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky. Táto agentúra (mimo vojenské obvody) vykonáva štátnu správu v ochrane prírody a krajiny na úrovni poverených obecných úradov a krajských úradov.

Správa národných parkov a území vykonáva podobnú činnosť. Na území veľkoplošných zvlášť chránených území je starostlivosť zverená ich správam, inak ich vykonáva Agentura. Svoju činnosť vykonávajú na základe prenesenej (pdf, s. 65) pôsobnosti výkonu štátnej správy, nie sú správnymi úradmi.

Poľská ochrana národných parkov tiež spočíva v lokálnej správe (pdf, s. 23). Každý národný park má vlastnú správu (RDOŚ) spolupracujúcu s miestnymi komunitami. Na ich výkon dohliada Generálne riaditeľstvo pre ochranu životného prostredia (GDOŚ). Zastrešujúcim orgánom je poľské Ministerstvo živnotného prostredia.