Factcheckujeme Facebook I.

V novembri a decembri 2021 sme sa opäť pustili do overovania výrokov politikov na Facebooku či v rozhovoroch. Pozrieme sa postupne na predstaviteľov desiatich politických strán s najvyššími preferenciami. Za podporu pilotného overovania ďakujeme Férovej nadácii O2, viac o našej spolupráci sa dočítate na stránke Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý nás zastrešuje. Nech sa páči, takto sme overili prvú sériu:


Ako sa ma cítiť ktorýkoľvek občan, ak si predstaví, že štát v ponímaní Lipšica a Matoviča mu môže kedykoľvek na základe vymyslených dôvodov vstúpiť do najhlbšieho súkromia? Toto nerobila ani ŠTB v čase svojej najväčšej slávy.
Robert Fico, Smer – SD
27. október 2021

Výrok hodnotíme ako zavádzanie.


Robert Fico porovnáva neporovnateľné a vytvára zdanie, že v súčasnosti sa dejú praktiky horšie, ako používala historicky ŠtB. Doteraz však žiadna relevantá autorita nepotvrdila, že by mali byť nahrávky z chaty pri Leviciach nezákonné resp. stojace na vymyslených dôvodoch. Najmä však: nie je namieste porovnávať odpočúvanie ŠtB v totalitnom štáte, ktoré nepodliehalo schváleniu súdom, s odpočúvaním v riadnom trestnoprávnom procese demokratického štátu, kde súdy sú reálnou poistkou.

Odpočúvanie na chate pri Leviciach

Odpočúvanie na chate pri Leviciach, o ktorom Fico hovorí, bolo nariadené Okresným súdom v Nitre z dôvodu podozrenia na pytliactvo v tejto lokalite v súlade s § 114 Trestného poriadku. Žiaden súd doposiaľ nerozhodol o nezákonnosti týchto nahrávok ani nepovedal, že by dôvod na odpočúvanie bol vymyslený. Pre takéto tvrdenie teda nateraz neexistuje faktický základ.

Odpočúvanie ŠtB v 50. rokoch 

V porovnaní s tým operatívne zložky Štátnej bezpečnosti (ŠtB) využívali odpočúvaciu techniku a rozhodnutiu odpočúvať nemuselo predchádzať povolenie súdom tak, ako je to potrebné v súčasnosti. Svedčí o tom aj Směrnice pro odposlechy telefonů pocházející z 26. 9. 1949

Tato směrnice s platností od 1. 10. 1949 stanovila, že telefonní odposlechy se provádí po dobu 14 dní s možností jejich dalšího prodloužení. V mimořádných případech se na základě schválení velitele skupiny odposlech instaloval ihned, v ostatních případech nejpozději do měsíce,“ uvádza diplomantka Masarykovej univerzity v jej záverečnej práci. 

„V listopadu 1950 byla vydána směrnice pro krajská velitelství StB, podle níž odposlechy telefonů schvaloval krajský velitel StB nebo jeho zástupce. V následujících letech byla pravomoc krajského velitele omezena na osoby, které svým významem nepřesahovaly příslušný kraj. Pro odposlech ostatních osob (cizinci, rezidenti, agenti cizích rozvědek apod.) byl nutný souhlas velitele StB (nadřazeného krajským velitelstvím StB i sektorům StB). V podstatě totéž platilo i pro velitele sektorů StB,“ pokračuje študentka vo svojom výskume. 

ŠtB sa neobmedzovala len na odposluch telefónov, ale aj na odposluch priestorový či odposluch diaľkopisov a rádií.

Ukážkovým prípadom človeka odpočúvaného ŠtB bol Václav Havel, disident a neskorší prezident ČSSR, ČSFR i ČR. Jeho „rozpracovanie“ začalo už v roku 1965 – akcia Tomis III. Následovala obhliadka jeho bytu v roku 1966, na základe ktorej sa rozhodlo o umiestnení príslušných mikrofónov. O 8 dní pribudol ďalší mikrofón a neskôr sa príslušníci ŠtB do bytu aj vlúpali aby zistili akú komunikáciu vedie Havel pomocou listov. Počas dvoch rokov trvajúceho odpočúvania boli získané záznamy s dĺžkou 7548 hodín.

Pre Václava Havla a jeho okolie to nebol koniec a po období „odmäku – Pražskej jari” sa počas normalizácie opäť veci vrátili do starých koľají.

Odpočúvanými však neboli iba občania. Zaujímavým prípadom je napríklad spis Šumperk, podľa ktorého mali byť odpočúvaní španielski diplomati v Prahe (akcia mala prebiehať so sovietskou pomocou).

Obdobím „najväčšej slávy ŠtB“ by sme dnes mohli popísať 50. roky. Tzv. budovateľské roky boli naplnené strachom a udavačstvom. Prebiehali monsterprocesy s vykonštruovanými obvinenými, ktorí mali svojim konaním ohroziť mladú ľudovo-demokratickú republiku a spolupracovať s imperialistickým západom na neúspechu komunizmu v ČSR. Medzi najznámejšie odstrašujúce príklady patrí proces s tzv. vedením protištátneho spikleneckého centra (Rudolf. Slánský a spol.), proces so skupinou Milady Horákovej, prípad Oatis, či pre Slovensko dôležité – proces so slovenskými buržoáznymi nacionalistami či proces s Viliamom Žingorom a spol., či proces s vedením Demokratickej strany.

Nasledovalo obdobie 60. rokov – obdobie Pražskej jari, keď sa pozície ŠtB oslabili a došlo k veľkej revízii viacerých procesov.

Po príchode „bratských vojsk” v auguste ´68 opäť dochádza k posilňovaniu pozície ŠtB. Odpočúvacie zariadenia montovali všade – do telefónov, popolníkov, váh či kníh. Kamery neboli výnimkou a samozrejmosťou bola aj podrobná fotodokumentácia. Agenti sa neštítili invazívnych úkonov a často vnikali do bytov a domov bez vedomia ich vlastníkov. Obdobie normalizácie môžeme práve pre tieto techniky a trúfalosť nazvať akousi „renesanciou ŠtB”.

Pre ilustráciu – v roku 1949 (apríl až december) bolo ŠtB zachytených 36 174 hovorov pomocou odposluchu a v roku 1950 (január až september) dokonca 48 829 hovorov.

Zobral som si úver z banky (to je to, čo Fico & spol. ani netušia, čo je), založil som dva byty, ktoré vlastním roky rokúce.
Richard Sulík, SaS
Status na facebookovej fanpage
26. 10. 2021

 

 

 

 

 

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa svojho majetkového priznania za rok 2020 (podané k 30. aprílu 2021) vlastní Richard Sulík tri byty v Bratislave, dom v Zlatých Moravciach a auto značky BMW z roku 2014. Dva byty v Starom Meste sú podľa katastrálneho portálu založené ako záruka na úver v banke. 

Pred voľbami v roku 2020 vyplnil aj rozšírené majetkové priznanie pre Transparency International Slovensko (TIS), kde uviedol hodnotu bytov, aj auta – kúpil ho za 55 000 eur, odhadovaná hodnota 30. 10. 2019 bola 30  eur. Pred voľbami dal TIS k dispozícii aj daňové priznania za roky 2016, 2017 a 2018, urobil tak ako jeden z troch volebných lídrov 13 strán, ktoré TIS monitorovala.

V majetkových priznaniach za roky 2019 a 2020 figuruje aj položka OBCHODNÝ PODIEL V SPOLOČNOSTI, podiel: ⅓, respektíve PODIEL VO FIRME, podiel: ⅓, o ktorej Sulík tvrdí, že zodpovedá medializovanému ranču v Austrálii. 

Plus 7 dní informuje o tom, že podľa inzerátu, na ktorý Sulík pravdepodobne reagoval, mal hodnotu 1 milión 250 tisíc dolárov (približne 800 tisíc eur). Ranč vlastní firma Indigo floats and trailers Pty Ltd, ktorú spolu so Sulíkom vlastnia Lucia Galovičová a David William Dobson.


Počtom pozitívnych už dobiehame Rumunsko a čoskoro Lotyšsko … dve krajiny, ktorým už skolabovali nemocnice.
Igor Matovič, OĽaNO

28. 10. 2021

 

 

 

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V počte denných nových prípadov sme nastúpili na trend ako v Rumunsku a v Lotyšsku. V týchto krajinách je zdravotníctvo vo veľmi zlom stave, ako ukazujú články z domácich aj zahraničných médii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Od publikovania výroku Igora Matoviča už Slovensko v počte nových denných prípadov COVID-19 prekonalo Rumunsko a 7-dňový trend ukazuje, že sa skutočne blížime k Lotyšsku. V grafe nižšie možno vidieť dáta, ktoré sú pre väčšiu prehľadnosť metodicky upravené relatívne k populácií daných krajín. Na vyznačenej časti z 28. októbra vidno, že Slovensko už v počte nových prípadov prekonalo Rumunsko. K danému dňu ešte nedosahujeme podobné čísla ako Lotyšsko. 

V nasledujúcich dňoch, ktoré sme zaradili pre upresnenie kontextu výroku, však vidno trend, kde sa slovenské čísla približujú lotyšským. Časť výroku o počtoch pozitívnych prípadov preto hodnotíme ako pravdivú. (Our World in Data)

BBC informuje, že v Rumunsku je nedostatok lôžok, pričom nemocnice sú preplnené a pacienti musia čakať na prijatie vonku. 50 kritických prípadov museli previezť do nemocníc v Poľsku a Maďarsku v dôsledku ochromeného zdravotníckeho systému.

V Lotyšsku je situácia podobná. Po zrušení plánovaných operácií z polovice októbra prišiel trojtýždňový lockdown celej krajiny, čo však stavu nemocníc dostatočne nepomohlo, pretože od 8. novembra je v Lotyšsku vyhlásený stav núdze na tri mesiace. Do nemocníc sú okrem Covid-19 pozitívnych ľudí prijímaní pacienti len so život ohrozujúcimi diagnózami. Zároveň je počet hospitalizovaných s Covid-19 najvyšší za celé trvanie pandémie. Preto môžeme považovať aj túto časť výroku za pravdivú.


Na aktuálnej schôdzi sme predložili návrh odvodovej úľavy, ktorý by pomohol mladým brigádnikom či seniorom a seniorkám. Priniesli sme tiež návrh zákona o reťazových materských, ktorým sme navrhli odstrániť súčasné znevýhodnenia vo vymeriavaní materskej ženám, ktoré otehotneli počas rodičovskej dovolenky. Na dnešnú schôdzu sme preto priniesli vylepšenia aj pre inštitúcie, tentokrát z oblasti kultúry, konkr. pre Múzeum SNP. Áno, tušíte správne, ani jeden z vymenovaných návrhov nebol prijatý.”

Irena Biháriová, Progresívne Slovensko
Status na facebookovej fanpage
26. 10. 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Progresívne Slovensko podáva do parlamentu návrhy zákonov prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška – bývalého člena strany Za ľudí. Výrok hovorí o návrhoch zákonov predložených 1. októbra, o ktorých parlament rokoval 26. októbra 2021. Ani jeden z týchto návrhov nebol úspešný.

Návrh zákona o sociálnom poistení mal zmeniť sumu oslobodenú od odvodov pri práci na dohodu z 200 € na 0,65-násobok priemernej mzdy. Zároveň upravoval kritériá pre príjmy žiakov a študentov pre pomoc v hmotnej núdzi.

Cieľom návrhu zákona o reťazových materských bolo upraviť výpočet výšky tehotenského, prípadne materského žien, ktoré už tieto príspevky poberajú vzhľadom na predchádzajúce tehotenstvo a súčasné materstvo tak, aby ostal rovnaký ako predchádzajúci. Návrh upravuje výpočet pre podnikateľky a zamestnankyne verejného a súkromného sektora.

Návrh zákona o múzeách a galériách upravuje Múzeu SNP jeho status na neziskovú organizáciu a zaraďuje ho do správy nielen Ministerstva kultúry, ale aj Ministerstva obrany SR.

Vzhľadom na obsah návrhov zákonov a výsledky hlasovaní hodnotíme výrok ako pravdivý. 


Posledný náš návrh, o ktorom sa dnes hlasovalo, by vytvoril nárok na 2 dni voľna pre ženy, ktoré prežili spontánny potrat či narodenie mŕtveho plodu. Voľno by sa vzťahovalo aj na ich partnerskú, či inak blízku osobu. Ani tento zákon poslanci a poslankyne, už týždne sa oháňajúci slovami o pomoci tehotným ženám, neprijali. Zákon, ktorý by ženám doprial čas na nabratie síl či spracovanie traumy, hlasovalo nakoniec len 12 z nich. Samotná Anna Záborská sa hlasovania prezieravo zdržala.”

Irena Biháriová, Progresívne Slovensko
Status na facebookovej fanpage
26. 10. 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Návrh úpravy Zákonníka práce z dielne Progresívneho Slovenska, ktorý predložil poslanec Tomáš Valášek, by umožňoval ženám a jednému z ich najbližších pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni v prípade, že by žena spontánne potratila alebo sa jej narodilo mŕtve dieťa.  Za posunutie tohto návrhu do druhého čítania hlasovalo 12 poslancov. Anna Záborská sa zdržala hlasovania. 

Vzhľadom na obsah návrhov zákonov a výsledky hlasovaní hodnotíme výrok ako pravdivý. 


28. OKTÓBRA 1918 POLOŽILI ZÁKLADY SLOBODNÉHO SLOVENSKA
Dnes si pripomíname 103 rokov od vzniku Československej republiky. Je to už tak dávno, že nám pri tom môže uniknúť dôležitý fakt: vďaka tejto republike sme dnes samostatný štát a nie súčasť Maďarska. Lebo bolo viacero okamihov, kedy nám to hrozilo.
Prvým takým momentom bolo oslobodenie územia od maďarskej vojenskej prítomnosti na Slovensku. Ak ste si to predstavovali tak, že 28. októbra 1918 sa tieto vojská zdvihli a odišli – nebolo to tak. Ozbrojené konflikty s maďarskými jednotkami trvali až do januára 1919.
Ale ani potom nebol pokoj. V marci 1919 vznikla Maďarská republika rád, ktorej cieľom bolo aj obnovenie tzv. Veľkého Maďarska. Opäť došlo k ozbrojeným konfliktom a bojom aj na území Slovenska.
Milan Krajniak, Sme rodina
28. 10. 2021

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V roku 1918 vznikla deklaráciou Československého národného výboru Československá republika, ktorej formácia je historikmi označovaná za základný zdroj slovenskej štátnosti. V nasledujúcich rokoch podliehalo slovenské územie snahám maďarských vlád o jeho pričlenenie k 

Maďarsku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Prijatím Washingtonskej deklarácie a vyhlásením samostatnej Československej republiky (ČSR) v Prahe v roku 1918 vzniká po rozpade Rakúsko-Uhorska unitárny štát. Ústavná listina ČSR z roku 1920 ho stanovuje ako: „jednotný a nedeliteľný celok“, pre ktorý je spoločný československý národ štátotvorným. Slovensko sa k myšlienke spoločného štátu prihlásilo Martinskou deklaráciou. (pdf)

V prvej republike spočiatku administratívne členenie na Slovensku pozostávalo zo žúp, priamo podliehajúcich Ministerstvu vnútra ČSR. Od roku 1928 Slovensko figurovalo ako vyšší územnosprávny celok — tzv. Slovenská krajina (resp. Země Slovenská).

Tomuto členeniu predchádzalo prijatie zákona o zriadení župných a okresných úradov v ČSR, ktorý bol novelizovaný zákonom o organizácii politickej správy, nahradzujúc župy krajinskými správnymi obvodmi. (pdf, pdf)

Po vyhlásení nezávislosti v októbri 1918 začali vojská československej armády obsadzovať územie, ktoré vtedy patrilo pod novovyhlásenú Maďarskú demokratickú republiku (MDR), ako následníka Uhorského kráľovstva. 13. novembra vstupuje do platnosti Belehradské prímerie medzi zástupcami vojenskej misie Dohody a MDR. Ako píše Miroslav Michela: „17. paragraf tejto vojenskej konvencie obsahoval klauzulu o tom, že veľmoci nebudú zasahovať do vnútornej správy krajiny, čo maďarská strana vysvetľovala v tom zmysle, že územie Slovenska/Hornej zeme malo ostať pod kontrolou Károlyiho vlády.“ (.pdf, s. 21)

Francúzske zastúpenie sa koncom novembra ohradilo proti takejto interpretácii 17. paragrafu. Štáty Dohody potvrdili československé územné požiadavky.

Plukovník Ferdinand Vix oznámil Maďarsku, že československá armáda bola uznaná za súčasť vojsk Dohody (s. 31), vďaka čomu jej prináleží právo obsadenia všetkých území patriacich ČSR; maďarským vojskám bola uložená povinnosť sa stiahnuť z československých území. Slovenskú časť územia obsadili jednotky koncom januára 1919. K menším ozbrojeným stretom dochádzalo naďalej.

Tzv. „Vixova nóta” bola jedným z dôvodov, prečo Károlyiho vláda podala demisiu v prospech socialistov. Výsledkom tohto vývoja bolo vyhlásenie Maďarskej republiky rád (MRR). MRR (1919) si od okolitých štátov nárokovala stratené územia, pred rokom 1918 patriace jednotnému Uhorsku. Matej Hanula k zahraničnopolitickej orientácii MRR píše: „…chystala sa vyvážať komunistickú revolúciu formou vojenskej intervencie do okolitých krajín. Pod heslom proletárskej revolúcie zároveň skrývala svoj ďalší cieľ, ktorým bola obnova územnej integrity bývalých uhorských území.“ V máji až júni 1919 došlo medzi ČSR a MRR k ozbrojenému konfliktu, keď maďarská armáda začala zaberať územia južného a východného Slovenska. Vznikol tu aj krátkodobý štátny útvar Slovenská republika rád, ktorý bol satelitom MRR. Tlak medzinárodného spoločenstva a ofenzíva československých vojsk prinútili maďarské vojská z územia ČSR ustúpiť.

Hranice jednoznačne vymedzila až Trianonská mierová zmluva.


Čaká nás vysoká inflácia, čo priznal po mojom vystúpení aj minister hospodárstva R. Sulík. Čo ma však desí najviac, R. Sulík to chce “nechať najmä na trhové sily”.

Denisa Saková, Hlas – SD
Status na facebookovej fanpage
27. október 2021

 

Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Denisa Saková sa odvoláva na tvrdenie Richarda Sulíka, že zníženie spotreby a dopytu po plyne povedie aj k zníženiu cien. [26:38] Zavádzajúco vyvoláva dojem, že to je jediný spôsob, ktorým chce minister hospodárstva riešiť problém rastúcich cien v energetike.

Úrad pre reguláciu pripravil systémové opatrenie na zníženie poplatkov za elektrinu. V spolupráci s ministerstvom hospodárstva chce úrad znížiť výšku tarify za prevádzkovanie systému, teda zložky ceny energie, na ktorú má štát vplyv.

Po vystúpení poslankyne Sakovej v pléne NR SR Richard Sulík potvrdil, že inflácia bude vysoká: „My sa tu len potom čudujeme, minule mi to pán Kamenický vyčítal, teda v nedeľu, že 6,5-percentná inflácia bude. No jasné, že bude. Áno, lebo sme (ECB, pozn.) vytlačili takú hromadu peňazí.” [4:26:05]