Príspevok na Facebooku tvrdí, že kravské mlieko bude na školách na príkaz EÚ nahradené švábim mliekom. V skutočnosti však tzv. švábie mlieko nie je v EÚ schválené a neexistuje žiadna iniciatíva únie, ktorá by presadzovala jeho konzumáciu alebo nahradenia kravského mlieka. 

Na sociálnych sieťach sa šíri príspevok, podľa ktorého vraj začali propagovať švábie mlieko ako novú superpotravinu. EÚ chce údajne kravské mlieko na školách nahradiť švábím mliekom, na základe „školského programu zelená agenda” z dielne Bruselu z roku 2021. Tvrdí aj, že v Španielsku už začali stavať najväčšiu farmu na hmyz. 

Konzumácia švába v EÚ nie je povolená

Európsky parlament a Rada EÚ sa koncom roka 2015 dohodli na nariadení o tzv. nových potravinách. Toto nariadenia sa týka rozmanitých potravín, ako je hmyz, riasy, nové rastlinné bielkoviny alebo potraviny z tretích krajín, ktoré sa tradične v EÚ nekonzumujú. 

Pred uvedením takéhoto nového potravinového výrobku na trh EÚ sa vyžaduje povolenie a výrobok zároveň musí prejsť schválením Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý overí, či nová potravina nepredstavuje bezpečnostné riziko pre ľudské zdravie. EÚ si od nariadenia sľubuje, že prispeje k plneniu cieľov stratégie Green Deal a Farm to Fork, ktoré predstavujú hlavné iniciatívy európskeho spoločenstva v boji proti klimatickej kríze.

V rámci tohto nariadenia bola v krajinách EÚ schválená aj konzumácia niektorých konkrétnych druhov hmyzu. Komisia už povolila uviesť na trh sušené larvy, mrazené, sušené a práškové formy lariev Tenebrio molitor (múčiar obyčajný), mrazené, sušené a práškové formy druhu Locusta migratoria (koník sťahovavý), sušené a práškové formy druhu Acheta domesticus (svrček domový), mrazené, pastové, sušené a práškové formy larvy Alphitobius diaperinus (potemník stajňový). Takéto potraviny však musia byť pre spotrebiteľov podľa nariadenia bezpečné a riadne označené, aby nedošlo k ich zavádzaniu. Šváby a ani produkty z nich na konzumáciu však v súčasnosti v EÚ povolené nie sú.

Švábie mlieko nie je dostupnou alternatívou

Výživnosťou tzv. švábieho mlieka sa zaoberali viaceré vedecké štúdie. Keďže samička švába tichomorského (lat. Diploptera punctata) je živorodá, tvorí sa jej „mlieko” vo forme proteínových kryštálov, ktoré má nutrične zaujímavé výživové hodnoty. Laboratórny výskum na univerzite v Terame z roku 2018 ukázal, že takéto mlieko je viac ako trikrát výživnejšie než kravské mlieko či ľudské materské mlieko. Výsledky viacerých štúdii ukazujú, že tieto kryštály sú výživným a dobrým zdrojom proteínov, sacharidov a tukov. 

V súčasnosti je ale nereálne švábie mlieko produkovať vo veľkom. Spoluautor jednej zo štúdie o švábom mlieku Leonard Chavas odhaduje, že na výrobu 100 gramov takéhoto mlieka by bolo potrebné zabiť viac ako 1000 švábov. Švábie mlieko teda nie je v súčasnosti ľahko produkovateľné a je nepravdepodobné, že bude v blízkej budúcnosti cenovo dostupné vzhľadom na komplikácie spojené s jeho výrobou. 

Táto potravina je zatiaľ aj nedostatočne preskúmaná a je nepravdepodobné, že by sa stala komerčne dostupnou. Okrem toho v súčasnosti neexistuje žiadny relevantný výskum, ktorý by preukázal, že švábové mlieko je pre ľudí bezpečné na konzumáciu. 

Neexistuje program EÚ, ktorý by chcel nahradiť kravské mlieko švábím

Status ďalej tvrdí, že  EÚ už v roku 2021 schválila používanie švábieho mlieka v školskom programe zelená agenda z dielne Bruselu. Podľa dostupných informácii však takýto školský program neexistuje. Toto tvrdenie pravdepodobne vzniklo spojením viacerých čiastkových a nepravdivých informácií dohromady. 

EÚ napríklad financuje Školský program, ktorého cieľom je zvýšiť konzumáciu zdravých potravín u žiakov. Program sa však týka ovocia, zeleniny a štandardných mliečnych výrobkov (.pdf, s. 4), potraviny zo švábov ani iného hmyzu nie sú súčasťou programu.

Jednou z kľúčových iniciatív Európskej komisie je Európska zelená dohoda (European Green Deal), ktorá predstavuje plán Komisie na zelenú transformáciu hospodárstva EÚ v záujme udržateľnej budúcnosti. Európska zelená dohoda je balík politických iniciatív, ktorého účelom je nasmerovať EÚ na cestu zelenej transformácie s konečným cieľom dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.  

Súčasťou Zelenej dohody je aj stratégia „Z farmy na stôl”. Cieľom stratégie je pomôcť EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu tým, že sa súčasný potravinový systém EÚ viac priblíži k udržateľnému modelu. Jedna z oblastí stratégii sa týka výskumu zvýšenia dostupnosti proteínových alternatív, ako sú rastlinné, mikrobiálne, morské a hmyzie bielkoviny a mäsové náhrady (.pdf, s.16). V stratégii sa taktiež píše, že EÚ preskúma pravidlá na zníženie závislosti od kritických kŕmnych surovín podporovaním rastlinných bielkovín pestovaných v EÚ, ako aj alternatívnych kŕmnych surovín, ako je hmyz, morské krmivá a vedľajšie produkty z bio-hospodárstva (.pdf, s. 10). Poslanci Európskeho parlamentu ju schválili 19. októbra 2021. 

Továrne na hmyz 

V statuse sa spomína aj stavanie farmy pre hmyz v Španielsku. Takéto farmy sa nachádzajú vo viacerých európskych mestách, väčšinou však z hmyzu produkujú krmivá pre poľnohospodárske zvieratá. Spoločnosť Tebrio chce v španielskom meste Salamanca vybudovať najväčšiu hmyziu farmu na svete s rozlohou až 90 000 metrov štvorcových. Farma bude produkovať 100 000 ton proteínových produktov získaných z múčneho červa ročne. Prvá fáza projektu by mala byť dokončená v priebehu roka 2024. Nejedná sa však o hmyz určený pre ľudskú konzumáciu. Spoločnosť sa totiž zameriava na produkciu krmiva pre zvieratá, na čo má byť určená aj novovybudovaná farma.

Aj firma Bioflytech spustila v roku 2024 výrobu hmyzej múčky a hmyzieho oleja z lariev čierneho vojaka (Hermetia illucens) vo svojom novom zariadení v španielskej Galícii. Bioflytech má za cieľ predávať hmyzí proteín pre trhy s krmivami pre vodné zvieratá a domáce zvieratá, hmyzí tuk ako krmivo pre ošípané, ako aj pre farmaceutický a kozmetický priemysel a odpadové produkty predávať ako hnojivo.

Továrne na chov a spracovanie hmyzu sa nachádzajú aj v iných európskych mestách. V dánskom Hvirringu bola v decembri 2023 otvorená hmyzia farma s rozlohou 22 000 metrov štvorcových, na ktorej sa chovajú a spracovávajú larvy čierneho vojaka, ktoré sú následne spracovávané na hmyzie bielkoviny a hmyzí olej. 

Na čele tohto priemyslu sú Francúzsko a Holandsko. Francúzska spoločnosť Ÿnsect je najväčšou vertikálnou hmyzou farmou na svete, pestuje viac ako tri bilióny múčnych červov, ktoré slúžia ako krmivo pre zvieratá. V Holandsku firma Protix produkuje milióny kusov hmyzu na krmivo pre ryby a dobytok, pričom hmyz je kŕmený odpadom z potravinárskeho priemyslu. 

Prečo EÚ povoľuje konzumáciu hmyzu

Chov hmyzu sa v Európe presadzuje ako udržateľná alternatíva k tradičnej výrobe potravín. Konvenčné hospodárske zvieratá či krmivá pre nich produkujú veľké množstvo emisií a kladú veľké nároky na pôdu a životné prostredie. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa hmyz ako potravina javí ako dôležitá téma kvôli rastúcim nákladom na živočíšne bielkoviny, potravinovej neistote, environmentálnym tlakom, rastu populácie a rastúcemu dopytu po bielkovinách medzi strednými vrstvami. 

FAO uvádza, že hmyz je vysoko výživný a zdravý zdroj potravy s vysokým obsahom tuku, bielkovín, vitamínov, vlákniny a minerálov. Preto sú alternatívnym zdrojom bielkovín, ktorý uľahčuje posun smerom k zdravej a udržateľnej strave. Hmyz určený na konzumáciu musí byť podľa štandardov EÚ bezpečný a riadne označený. 

Používanie hmyzu ako alternatívneho zdroja bielkovín nie je novinkou a hmyz sa považuje za bežnú súčasť potravy až v 80 % krajinách po celom svete. Cvrčky sa konzumujú vo veľkej časti Afriky, Ázie ale aj Severnej a Južnej Ameriky. Múčiar obyčajný je bežnou súčasťou jedálnička v Ázii. Mravce sú konzumované napríklad v Indii, Thajsku, Austrálii či Mexiku a  v Číne sú súčasťou jedálnička napríklad kobylky, osy či ploštice.

Záver

Nie je pravdou, že Európska únia chce na školách nahradiť kravské mlieko mliekom zo švábov. Niekoľko štúdií ukázalo, že látka, ktorú švábi tvoria, je nutrične výživná, avšak bola by náročná na masovú výrobu a nie je schválená v EÚ. Farma v Španielsku, o ktorej príspevok hovorí, bude z hmyzu vyrábať produkty určené pre zvieratá, nie pre ľudí. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili za nepravdivý.