Viacero príspevkov na sociálnych sieťach tvrdí, že bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika odsúdili bez dôkazov, alebo len na základe klamlivých výpovedí tzv. kajúcnikov. Bývalého špeciálneho prokurátora uznal vinným Špecializovaný trestný súd (ŠTS) aj Najvyšší súd (NS) SR, dôvodnosť stíhania nespochybnil ani Ústavný súd či viaceré senáty Najvyššieho súdu. Dôvody na zrušenie obvinenia nezistil ani generálny prokurátor Maroš Žilinka. Verdikt súdov sa neopieral len o výpoveď spolupracujúcich obvinených ale aj o výpovede ďalších svedkov, vrátane Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy. 

Viacero príspevkov na sociálnych sieťach spochybňuje právoplatný rozsudok nad bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Príspevok portálu Bádateľ tvrdí, že bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika súd odsúdil na základe klamlivej výpovede svedka Zemana. Ďalší príspevok hovorí o tom, že Kováčik bol súdený a odsúdený bez reálnych dôkazov a napriek dôkazom o jeho nevine, ktoré nesmel súdu odprezentovať. Iný príspevok zas žiada, aby súd revidoval svoj rozsudok, ktorý údajne stojí na „faktoch z vody“.

Za čo bol Kováčik odsúdený

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol odsúdený za to, že prevzal 50-tisíc eur ako odmenu výmenou za to, že z pozície špeciálneho prokurátora zabezpečil u podriadenej prokurátorky, aby nepodala sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu. Vďaka tomu bol mafiánsky boss skupiny takáčovcov Ľubomír Kudlička prepustený z väzby na slobodu.

Odovzdanie úplatku sa podľa súdu udialo v bratislavskej kaviarni koncom júla 2017 na stretnutí s vtedajším šéfom daňových kriminalistov Ľudovítom Makóom. Ten na schôdzke posunul Kováčikovi v obálke popod svoju bundu 50-tisíc eur (.pdf, s. 63).

Mafiánskeho bosa Kudličku, v prospech ktorého Kováčik intervenoval, v novembri 2020 odsúdil Špecializovaný trestný súd na 25 rokov odňatia slobody za objednávku vraždy Romana Krajčiho v roku 2006. V apríli 2021 Najvyšší súd zamietol odvolanie Kudličku a rozsudok nadobudol právoplatnosť. Kudlička bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy formou spolupáchateľstva. 

Práve v období, keď Kováčik podľa súdu zobral od mafie 50-tisíc eur, spravil v banke neštandardne veľký vklad hotovosti. Na svoj účet vložil 204-tisíc eur. Väčší obnos hotovosti mal pri sebe aj keď ho policajti zadržali v októbri 2020. Priamo pri sebe mal takmer 5 300 eur, ďalších desaťtisíc eur mu našli v služobnom aute. Počas prehliadky v jeho dome bol nájdený ďalší vysoký obnos hotovosti. 

Najvyšší súd Kováčika uznal vinným aj z toho, že Ľudovítovi Makóovi odovzdal fotokópie časti vyšetrovacieho spisu NAKA vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy, vrátane dvoch utajovaných písomností vydaných sudcom Špecializovaného trestného súdu, čím sa dopustil vyzradenia utajovanej skutočnosti (.pdf, s. 1-2).

Špecializovaný trestný súd navyše uznal Kováčika vinného aj v dvoch ďalších bodoch a odsúdil ho za spoluprácu so zločineckou skupinou a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa sudkyne (ŠTS) odovzdal časti spisového materiálu, čím zneužil svoje vtedajšie postavenie špeciálneho prokurátora (.pdf, s. 2-6). Viac utajovaných dokumentov z vyšetrovaní u Kováčika zaistili aj v deň jeho zadržania. Pôvodný rozsudok ŠTS Najvyšší súd neskôr zrušil.

Kováčika prepustili na základe dovolania ministra

Právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika v stredu 7. augusta 2024 prepustili z výkonu trestu na základe dovolania ministra spravodlivosti Borisa Suska. Ten zároveň rozhodol o prerušení výkonu rozsudku najvyššieho súdu.

Kováčik bude mať prerušený výkonu trestu odňatia slobody do rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ak Najvyšší súd dovolaniu vyhovie, Kováčik zostane na slobode. Ak nie, vráti sa do väzenia. 

Dovolanie Suska má formálnu oporu v Trestnom poriadku. Ak minister spravodlivosti podá dovolanie, môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia dovolacieho súdu. Prepustenie právoplatného obvineného z výkonu trestu je však veľmi zriedkavé. 

Krátko po prepustení spravil Kováčik rozhovor so známou tvárou dezinformačnej scény Miriam Šramovou, v ktorom okrem iného hovoril, že ľudí, ktorí ho stíhali, by mali obviniť zo zosnovania zločineckej skupiny. Šramovej rozhovory sú populárne najmä medzi slovenskými dezinfowebmi, ktoré ich na svojich stránkach prezdieľavajú. V minulosti pracovala v denníku eREPORT, jej rozhovory preberali napríklad aj Hlavné správy či Infovojna. Šramová je oficiálne asistentkou poslanca SNS Ivana Ševčíka.

Dôkazy proti Kováčikovi

Verdikt súdov v prípade Kováčika sa neopieral len o výpovede spolupracujúcich obvinených (tzv. kajúcnikov), ale aj o výpovede ďalších svedkov, znalecké dokazovanie a listinné dôkazy. 

Svedkov súd rozdelil do troch skupín. Prvou boli spolupracujúci obvinení ako Ľudovít Makó, zosnulý bývalý príslušník SIS František Böhm alebo bývalý člen skupiny takáčovcov Matej Zeman. Druhou skupinou boli bývalí kolegovia Kováčika z Úradu špeciálnej prokuratúry a treťou skupinou boli takzvaní „ostatní svedkovia“.

Člen mafiánskej skupiny takáčovcov Matej Zeman na súde vypovedal, ako Kudličkovi vybavoval prepustenie na slobodu cez Kováčikovho kamaráta Viliama Ružičku. Zeman sa údajne nakontaktoval na Makóa ako spojku Kováčika cez niekdajšieho siskára Böhma. Ružička na súde pripustil, že Kováčika pozná, ale poprel, že by s ním riešil prepustenie Kudličku.

Je faktom, že svedok Zeman figuroval v kauze podozrení z manipulácií výpovedí, jeho obvinenie z krivej výpovede sa však netýkalo Kováčikovho prípadu. 

Ďalším spolupracujúcim svedkom, ktorý Kováčika usvedčil, bol bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Ten vypovedal, že bývalý špeciálny prokurátor prevzal peniaze v kaviarni v lete 2017 za pomoc pri vybavovaní prepustenia mafiánskeho bosa z väzby. Kováčik stretnutia na káve s Makóom súdu priznal, no úplatok poprel. „V obálke, ktorá bola stočená, som mu cez moju bundu posunul 50-tisíce eur, ktoré si vložil do tašky cez plece hnedej farby, ktorú stále nosieval,“ opísal situáciu Makó.

Výpoveď Ľudovíta Makóa na súde potvrdil aj bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov. Norbert Paksi. Ten sa sám priznal, že bral úplatky a z polície vynášal takáčovcom.

Makóovu výpoveď potvrdila aj výpoveď nebohého príslušníka SIS Františka Böhma, ktorý sa po zadržaní v roku 2020 priznal k príslušnosti skupine takáčovcov. V novembri 2020 vypovedal, ako ho oslovil takáčovec Zeman, či by nevedel vybaviť oslobodenie Kudličku. Jeho úlohou bolo kontaktovať Makóa a požiadať ho, aby pôsobil na Kováčika. Vypovedal, že prevzal peniaze od člena skupiny Zemana a priniesol ich Makóovi. Keďže Böhm vo februári 2021 spáchal samovraždu, súd len čítal jeho predchádzajúcu výpoveď.

Argument, že proti Kováčikovi svedčí jeden „kajúcnik“, Najvyšší súd explicitne odmietol. Podľa súdu „svedecké výpovede spolupracujúcich osôb nie sú osamotenými dôkazmi, ale sú podporené a dopĺňané ďalšími súvisiacimi dôkazmi“. Odvolací súd taktiež preveril všetky benefity spolupracujúcich obvinených a žiadne protizákonné výhody nezistil. Predseda senátu Štift zdôraznil, že spolupracujúci obvinení vypovedajú nielen proti Kováčikovi, ale svojimi výpoveďami „kriminalizujú samých seba, keď zároveň uvádzajú skutočnosti o svojej trestnej činnosti“. (.pdf, s. 62).

Dôveryhodnosť kľúčových výpovedí spolupracujúcich obvinení potvrdili aj výpovede prokurátorov ÚŠP. Kľúčovou bola výpoveď exprokurátorky Godžovej, ktorú vtedajší špeciálny prokurátor inštruoval, aby v prípade prepustenia obvineného Kudličku nepodala sťažnosť. Bývalá prokurátorka na súde potvrdila, že dostala pokyn od Kováčika týkajúci sa väzby šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Voči rozhodnutiu o prepustení preto nepodala sťažnosť. Podľa rozsudku Godžová uviedla, že v prípade, že by také usmernenie od Kováčika nedostala, tak by sťažnosť podala (.pdf, s. 65).

„Doktor Kováčik mi zatelefonoval a povedal, že túto vec dobre pozná a pozná priebeh konania, pretože o tom hovorili s dozorujúcim prokurátorom. Povedal, že nie je potrebné podávať sťažnosť voči rozhodnutiu," uviedla Godžová na súde. Aj dozorový prokurátor Michal Stanislav bol podľa nej zaskočený, že sťažnosť nepodala. 

Prokurátor Michal Stanislav pôvodne dozoroval kauzu takáčovcov, no keď sa rozhodovalo o Kudličkovom prepustení, bol na dovolenke. S rozhodnutím zastupujúcej kolegyne Godžovej nepodať sťažnosť nesúhlasil, naopak, očakával, že sa bude snažiť Kudličku udržať vo väzbe.

Kováčika usvedčili aj viaceré listinné dôkazy. Dôkazom proti bývalému špeciálnemu prokurátorovi bol aj úradný záznam, ktorý prokurátorka Godžová spísala v lete 2017. V ňom uviedla, že mala pohovor s Kováčikom o tejto trestnej veci a ako nadriadený ju poučil, že prípad pozná a nemusí proti rozhodnutiu podať sťažnosť.

V neprospech Kováčika svedčila aj analýza Generálnej prokuratúry, ktorá označila prepustenie Kudličku za nezákonné.

„Musel mať na takom spôsobe rozhodnutia nejaký svoj individuálny, osobný záujem, pretože žiadny iný dôvod jeho konania nie je logický a rozumne vysvetliteľný,“ zhodnotil motiváciu Kováčika súd (.pdf, s. 68).

Ako dôkaz bol na pojednávaní predložený aj list, ktorý Kováčik napísal vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi. Kováčik v liste tvrdil, že aj dozorujúci prokurátor tejto kauzy okolo Kudličku by postupoval rovnako ako jeho kolegyňa, že vec viackrát osobne preberali a napokon, že išlo o rozhodnutie sudcu prepustiť vtedy zadržaného Kudličku na kauciu. Prvostupňový súd konštatoval, že Kováčik generálnemu prokurátorovi klamal (.pdf, s. 72).

Ďalším listinným dôkazom bol list, ktorým sa vtedajší generálny prokurátor Čižnár obrátil na ministerstvo spravodlivosti. Z listu vyplýva, že Generálna prokuratúra považovala prepustenie bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby za nezákonné. 

Rozsudok potvrdili viaceré súdy

Kováčika odsúdili najprv Špecializovaný trestný súd a následne aj Najvyšší súd. O jeho prípade ešte viackrát rozhodoval aj Najvyšší súd a Ústavný súd, ani jeden z nich však nespochybnil dôvodnosť samotného trestného stíhania. 

Kováčika pôvodne ŠTS odsúdil za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, za zločin prijímania úplatku, za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a za prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Kováčik sa proti rozsudku sa odvolal.

Najvyšší súd sa rozhodol pôvodný rozsudok ŠTS zrušiť, lebo v ňom podľa sudcu najvyššieho súdu boli chyby. Jednou z nich bolo, že na hlavnom pojednávaní neprečítala sudkyňa Kováčikovu výpoveď z prípravného konania, keď odmietol vypovedať priamo na súde.

Najvyšší súd však potvrdil vinu Kováčika ako aj činy, ktoré mu ŠTS dával za vinu, upravil však výšku trestu a právnu kvalifikáciu. V prípade zločineckej skupiny Najvyšší súd predchádzajúci rozsudok zrušil. Oslobodenie spod obžaloby pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny zdôvodnil súd tým, že neboli naplnené všetky znaky trestného činu, hoci samotný skutok sa aspoň sčasti stal. 

NS SR sa nestotožnil ani s obžalobou pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, keďže podľa súdu čin nebol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, ale "išlo o porušenie služobných povinností prokurátora." V ostatných bodoch sa súd stotožnil s rozsudkom ŠTS a podľa rozhodnutia nemal pochybnosti o tom, že sa skutok stal. 

Najvyšší súd odsúdil Kováčika na osemročný nepodmienečný trest s minimálnym stupňom stráženia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. 

O dôvodnosti trestného stíhania ešte pred vynesením rozsudku opakovane rozhodovali senáty Najvyššieho súdu. Potom, čo o vzatí do väzby 26. októbra 2020 rozhodol Špecializovaný trestný súd, podal Kováčik voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť. Túto sťažnosť Najvyšší súd zamietol 10. novembra 2020, keďže senát zistil u obvineného dôvodnosť existencie kolúznej a preventívnej väzby. ​

Ústavný súd 22. júna 2021 zrušil uznesenie NS SR, ktorým potvrdil väzbu pre Dušana Kováčika. Súd tak vyhovel Kováčikovi v námietke, že sudca Juraj Kliment bol zaujatý. O väzbe tak mal opätovne rozhodnúť Najvyšší súd.

Senát Najvyššieho súdu, tentoraz už v inom zložení, v júli 2021 opätovne sťažnosť bývalého špeciálneho prokurátora voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu zamietol ako nedôvodnú. 

V marci 2022 NS SR nahradil Kováčikovi väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, písomným sľubom a elektronickým monitorovacím zariadením.

Dôvody na zrušenie obvinenia bývalého špeciálneho prokurátora nezistil ani generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý nevyhovel Kováčikovmu návrhu. Podľa Žilinku zistené skutočnosti v trestnom konaní dostatočne podporovali záver o dôvodnosti trestného stíhania.

Záver

Bývalého špeciálneho prokurátora uznal vinným Špecializovaný trestný súd ako aj Najvyšší súd, ktorý ho odsúdil na 8 rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Dôvodnosť stíhania Dušana Kováčika nespochybnil ani Ústavný súd či viaceré senáty Najvyššieho súdu. Dôvody na zrušenie obvinenia nezistil ani generálny prokurátor Maroš Žilinka, podľa ktorého bolo trestné stíhanie Kováčika dôvodné. Verdikt súdov sa neopieral len o výpovede spolupracujúcich obvinených, ale aj o výpovede ďalších svedkov, vrátane Kováčikových bývalých kolegov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy. Podľa súdu boli  svedecké výpovede spolupracujúcich osôb podporené a dopĺňané ďalšími súvisiacimi dôkazmi. Tvrdenie, že Kováčika odsúdili len na základe lží spolupracujúcich obvinených, je preto zavádzajúce. 

Zdroj fotografie: TASR, CC BY-SA 4.0