SNS hovorí len časť pravdy. Nehovorí, že sankcie na ruskú ropu a rozhodnutie štátov EÚ znížiť závislosť na ruskom plyne sú dôsledkom invázie Ruska na Ukrajinu.

Majú o.i. zabrániť tomu, aby sme pomáhali Rusku, teda agresorovi, financovať dobyvačnú vojnu. Ale tiež majú zabrániť tomu, aby Rusko aj naďalej využívalo ropu a plyn voči štátom EÚ ako zbraň, čo zdôrazňuje Európska rada.

SNS tiež nehovorí, že ceny elektriny a plynu neovplyvnila len ruská invázia na Ukrajinu, ale – ako upozorňuje ÚRSO – už predtým pandémia.

Nehovorí ani to, že Slovensko má dnes spomedzi krajín EÚ šiestu najlacnejšiu elektrinu.

A nesprávna je aj argumentácia, ktorá ako dôvod možných vysokých cien plynu a elektriny uvádza uvalenie sankcií na ruský plyn. EÚ a jej členské štáty síce od začiatku ruskej agresie na Ukrajine uvalili jedenásť balíkov sankcií, ani jeden však nezahŕňa zákaz importu ruského plynu do Európy.

Naopak, po začiatku agresie samotné Rusko zastavilo dodávky plynu do mnohých európskych krajín, vrátane Nemecka, Bulharska či Poľska. Obmedzené dodávky a snaha EÚ zbaviť sa závislosti na ruskom plyne viedli k zníženiu dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ z viac ako 50 % v roku 2021 na 12,9 % v novembri 2022.

EÚ uvalila sankcie na dovoz ruskej ropy. V šiestom balíku sa lídri členských štátov zhodli na zastavení dodávok ropy z Ruska po mori, pričom ponechali možnosť dovážať ropu cez ropovody do krajín ako Slovensko, ktoré boli výrazne závislé na ruských dodávkach bez možnosti sa rýchlo preorientovať na iný typ ropy. V rámci EÚ sa v roku 2022 vyrobilo z ropy iba 1,6 % elektriny.

Pre kontext: ÚRSO koncom júla zverejnil odhad cien elektriny a plynu pre rok 2024. Podľa odhadov by cena elektriny v budúcom roku mohla vzrásť v priemere o 81 % oproti dnes platným cenám. Cena plynu by mohla vzrásť až o 110 % oproti dnešným cenám. 

ÚRSO však upozorňuje, že takéto zvýšenie je možné len v prípade, ak štát nezavedie mimoriadne opatrenia tak, ako je tomu v tomto roku (zastropovanie cien energií, finančné kompenzácie).