Viacero príspevkov na sociálnych sieťach dezinterpretuje slová bývalého eurokomisára Thierryho Bretona. Ten údajne otvorene priznal, že za zrušením volieb v Rumunsku je Európska únia a že podobný scenár bol pripravený aj v prípade nemeckých volieb. V skutočnosti však Breton v rozhovore nehovoril o voľbách, ale o dodržiavaní zákona o digitálnych službách a konaní proti sociálnej sieti TikTok, ktoré Európska komisia začala v Rumunsku.

Sporne príspevky majú rôzny text, zhodujú sa však v tom, že Breton hovoril o zrušení nemeckých volieb.

„Bývalý francúzsky eurokomisár Thierry Breton sa v podstate otvorene priznal, že Západ ukradol rumunské voľby a je pripravený to zopakovať aj v Nemecku, ak to bude považovať za potrebné,“ píše sa v jednom z príspevkov.

Aj ďalšie príspevky obviňujú Bretona zo zasahovania do volieb: „Bývalý komisár EÚ Thierry Breton fantazíruje o možnom zrušení nadchádzajúcich volieb v Nemecku,“ tvrdí ďalší príspevok z polovice februára. 

„Bývalý európsky komisár pre vnútorný trh a služby Thierry Breton v januári v rozhovore pre francúzske médiá privítal rozhodnutie rumunského ústavného súdu a naznačil, že "v prípade potreby budeme musieť urobiť [to isté] v Nemecku,“ konštatuje tretí príspevok. Ďalšie príspevky s podobným obsahom sú tu a tu.

Príspevky sa šírili najmä v polovici januára 2025 po rozhovore Bretona vo francúzskom rádiu. V slovenskom verejnom diskurze je však tento naratív stále prítomný. V televíznej diskusii 23. februára toto tvrdenie zopakoval minister obrany Robert Kaliňák.

„Teraz dokonca sa vyjadril komisár európskej, že keď by dopadli voľby zle v Nemecku, že by vyhral AfD, tiež že by to zrušili,“ povedal Kaliňák v diskusnej relácii O 5 minút 12 (v čase od 55:44).

Príspevky zároveň naznačujú, že voľby v Rumunsku boli zrušené svojvoľne len preto, že ich víťaz Európskej únii nevyhovoval. Podobný výrok pritom vyslovil Robert Fico v januári 2025.

„Svet sa neuveriteľne mení. Pozrite sa, čo sa deje v Nemecku, čo sa deje v Rakúsku. To sú naši významní obchodní partneri. Pozrite sa na voľby, ktoré prebiehajú dnes v Chorvátsku, prezidentské voľby. Ako dopadlo prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku. Vyhral ten, čo nemal vyhrať, tak boli zrušené (v čase od 0:44),“ povedal Fico v televízii TA3.

Breton nehovoril o voľbách

Príspevky odkazujú na Bretonov výrok: „Musíme si zachovať chladnú hlavu. Dokázali sme to v Rumunsku a samozrejme to budeme musieť urobiť, ak to bude potrebné, aj v Nemecku.“ Bývalý eurokomisár tento výrok skutočne povedal v rozhovore pre francúzske rádio, kontext sa však významne líšil.

V rozhovore pre RMC sa moderátorka Bretona pýtala, či by mohla byť sociálna sieť Elona Muska X v Európskej únii zakázaná. Breton reagoval, že si Musk ako osoba môže robiť, čo chce, ale jeho sociálna sieť podlieha európskym reguláciám, ktoré musí dodržiavať. Odkazoval konkrétne na Akt o digitálnych službách (DSA). Následne zdôraznil, že Európska únia je pripravená prijať opatrenia, aby Musk dodržiaval zákony.

„Počkajme a uvidíme, čo sa stane. Zachovajme chladnú hlavu a presadzujme naše zákony v Európe, keď hrozí, že budú obídené, a keď ich neuplatnenie môže viesť k zásahom. Urobili sme to v Rumunsku a, samozrejme, budeme to musieť urobiť aj v Nemecku, ak to bude potrebné,“ dodal.

Breton teda voľby vôbec nespomenul, z kontextu celého rozhovoru však vyplýva, že niekdajší eurokomisár hovoril o uplatňovaní DSA v Rumunsku a prípadne v Nemecku.

Bývalý eurokomisár odkazoval na skutočnosť, že Európska komisia začala na základe DSA koncom roka 2024 konanie proti čínskej sieti TikTok. Podľa vyhlásenia zo 17. decembra má Komisia podozrenie, že TikTok mohol porušiť DSA, pretože neprijal dostatočné opatrenia, aby zabránil rizikám pre zákonnosť prezidentských volieb v Rumunsku 24. novembra.

„Rozhodnutie o začatí vyšetrovania zohľadňuje informácie získané z odtajnených spravodajských správ rumunských orgánov, ako aj zo správ tretích strán. Vyšetrovanie tiež vychádza z analýzy správ o posúdení rizík, ktoré spoločnosť TikTok predložila v rokoch 2023 a 2024, z odpovedí na žiadosti Komisie o informácie a z interných dokumentov poskytnutých spoločnosťou TikTok,“ uvádza sa vo vyhlásení Komisie. 

O tom, že sa Bretonové slová šíria v nepravdivom kontexte, informovalo ešte v polovici januára Nemecko-rakúske observatórium digitálnych médií (GADMO). To dodáva, že Európska komisia nemá právomoc zrušiť výsledok volieb, môže tak urobiť len nemecký Spolkový ústavný súd.

Rozhodnutie zrušiť voľby v Rumunsku nebolo svojvoľné

Prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku sa konalo 24. novembra 2024. Podľa výsledkov exit pollu patrili medzi favoritov volieb premiér Marcel Ciolacu zo Sociálnodemokratickej strany, stredopravá kandidátka za stranu Zachráňme Rumunsko Elena Lasconi a krajne pravicový kandidát Călin Georgescu.

V prvom kole napokon prekvapivo zvíťazil Georgescu, no Ústavný súd v Rumunsku voľby krátko po vyhlásení výsledkov anuloval. Dôvodom pre neuznanie volieb bolo zneužívanie sociálnych sietí a netransparentné financovanie kampane. Podľa portálu Politico, ktorý sa odvolával na odtajnené informácie tajných služieb, získal proruský kandidát na kampaň od sponzorov 1 milión eur, z ktorých malo 360-tisíc skončiť v TikToku.

Rozhodnutie súdu prišlo po odtajnení dokumentov spravodajských služieb, ktoré naznačovali, že Georgescu využil na ovplyvnenie výsledkov hlasovania masovú operáciu, ktorá bola riadená zo zahraničia.

Podľa rumunskej tajnej služby mala za kampaňou stáť spoločnosť zaoberajúca sa digitálnym marketingom, ktorá mala mať veľa skúseností s obchádzaním pravidiel používania TikToku. 

Odtajnené dokumenty o nezrovnalostiach vo financovaní kampane zverejnil súčasný prezident Rumunska Klaus Iohannis. Vyplýva z nich, že Călin Georgescu neuviedol žiadne výdavky na kampaň, no rumunská tajná služba zistila, že získal od dvoch podnikateľov vyše jeden milión eur, ktoré použil na kampaň na sociálnych sieťach, najmä na TikToku, Telegrame a Discorde. 

Kampaň okrem porušovania rumunských zákonov kopírovala taktiku pozorovateľnú na pred voľbami Ukrajine. Zo zasahovania do rumunských volieb je podozrievané Rusko. 

Georgescu sa následne obrátil na domáce súdy aj na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). 

Najvyšší kasačný a odvolací súd Rumunska v polovici januára 2025 jeho odvolanie vo veci týkajúcej sa anulovania prezidentských volieb zamietol ako neopodstatnené. Rozhodnutie je konečné a teda sa proti nemu nemožno odvolať. Súd rozhodol, že Ústredná volebná komisia len vykonávala rozhodnutie ústavného súdu zo 6. decembra. Súd tiež rozhodol, že zrušením prezidentských volieb neboli porušené ústavné práva rumunských občanov. Predtým žalobu odmietol odvolací súd v Bukurešti. 

Aj ESĽP 6. marca 2025 zamietol žalobu Georgesca, podľa ktorej Rumunsko rozhodnutím ústavného súdu porušilo jeho práva.

Už predtým 21. januára ESĽP zamietol jeho žiadosť o vydanie bezodkladného rozhodnutia, aké súd vydáva, keď sťažovateľom hrozí nenapraviteľná ujma. 

Politická situácia v Rumunsku je po rozhodnutí ústavného súdu veľmi dynamická. Napriek údajnému zasahovaniu do volieb zo zahraničia si podľa prieskumu väčšina Rumunov stále myslí, že zrušenie volieb bolo zlým rozhodnutím.

Súčasný rumunský prezident Klaus Iohannis 10. februára oznámil svoju rezignáciu na post prezidenta v súvislosti s rastúcou nespokojnosťou obyvateľstva. 

Keď ústavný súd zrušil prvé kolo prezidentských volieb, rozhodol, že Iohannis môže zostať vo funkcii, kým nebude zvolený jeho nástupca. Mnohí odborníci však toto rozhodnutie spochybnili a uviedli, že rumunská ústava neobsahuje jasné ustanovenia o predĺžení prezidentského mandátu na viac ako päť rokov.

Iohannis však napokon k 12. februáru 2025 z funkcie prezidenta odstúpil.

Dohru má celá sitúacia aj pre Georgesca. Koncom februára bol zadržaný políciou pre podozrenie z trestného konania. Prokurátori uviedli, že jedno z obvinení sa týkalo pokusu o „podnecovanie k akciám proti ústavnému poriadku“. Vyšetrovaný je aj za podávanie „nepravdivých vyhlásení“ a za založenie organizácie s „fašistickými, rasistickými alebo xenofóbnymi znakmi“, ako aj za založenie antisemitskej organizácie.

Po zadržaní Georgesca požiadala rumunská prokuratúra aj o zatknutie 21 s ním spojených osôb. Počas razií na viacerých adresách prokurátori zaistili zásoby zbraní vrátane granátometov, ako aj vysoké obnosy ukrytej hotovosti.

9. marca 2025 rumunská volebná komisia odmietla kandidatúru Calina Georgesca v prezidentských voľbách kvôli nerešpektovaniu volebných pravidiel. Toto rozhodnutie vyvolalo v Bukurešti protesty, agentúra AP uvádza, že sa ich zúčastnili stovky protestujúcich, hádzali predmety na policajtov, prevrátili vozidlo a zapálili krík. Polícia proti nim použila slzný plyn.

Záver

Bývalý eurokomisár Thierry Breton v rozhovore pre francúzsku rádio stanicu hovoril o vynucovaní Aktu o digitálnych službách, nie o voľbách v Nemecku. Z kontextu vyplýva, že jeho slová odkazovali na konanie Europskej komisie proti čínskej sieti TikTok v Rumunsku. Komisia v skutočnosti nemá žiadne nástroje, ktorými by vedela zasiahnuť do volieb v Rumunsku, alebo v Nemecku. Príspevky sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili pre chýbajúci kontext.

 

Zdroj fotografie: EP, CC-BY-4.0: © European Union 2019