Obrázok na Facebooku nepravdivo nadhodnocuje počet obetí náletov NATO na Juhosláviu v roku 1999. Bombardovanie jednotiek NATO malo podľa Human Rights Watch za následok asi 500 obetí, srbské úrady hovoria o 1200 až 4000 ľudských životoch. 140-tisíc obetí je celkový počet obetí vojenských konfliktov po rozpade bývalej Juhoslávie v 90. rokoch. Korčok povedal, že rozhodnutie povolit prelety nad Slovenskom bolo správne, neznamená to, že schvaľuje 140-tisíc obetí vojen v Juhoslávii.

Na Facebooku sa šíri obrázok muža s vážne zraneným dieťaťom v náručí na pozadí trosiek budovy, s nápisom „Juhoslávia: 140 000 obetí” a citátom prezidentského kandidáta Ivana Korčoka zo 7. februára 2024: „Bolo to správne rozhodnutie.” 

Obete vojen v Juhoslávii

Po páde Sovietskeho zväzu došlo k rozpadu Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky, od ktorej sa postupne osamostatnili Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo a napokon v roku 2006 Čierna Hora. Odtrhnutie Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Kosova sprevádzali vojenské konflikty.

Celkový počet obetí konfliktov pri rozpade Juhoslávie odhaduje International Center for Transitional Justice na 140-tisíc, čo je číslo, ktoré sa objavuje na spornom obrázku. Vojna v Chorvátsku viedla v rokoch 1991 - 1995 k asi 20-tisícom obetí, vojna v Bosne a Hercegovine medzi 1992 a 1995 k asi 95-tisícom, z čoho tvorilo 38-tisíc civilistov (.pdf, s. 113). Toto číslo zahŕňa aj masaker v Srebrenici, kde armáda Republiky Srbskej zabila viac ako 8000 bosniackych mužov, a zahŕňa aj takmer 14-tisíc obetí obliehania Sarajeva (.pdf, s. 165). Republika Srbska je separatistickou entitou v Bosne, ktorá sa chcela odtrhnúť od Bosny a Hercegoviny potom, čo Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie. 

Operácia NATO na území dnešného Srbska

Operácia NATO, počas ktorej spojenecké vojská bombardovali ciele na území dnešného Srbska, mala podľa rôznych zdrojov za následok 500 až 4000 obetí. Jej cieľom bolo zabrániť etnickým čistkám na kosovských Albáncoch, príkladom ktorých bol masaker 45 civilistov v Račaku, ale aj ukončiť vojnu v Kosove trvajúcu v rokoch 1998 a 1999.

Celkový počet obetí tohto konfliktu je podľa Fondu pre humanitárne právo viac ako 13-tisíc, z toho bolo 10-tisíc civilných obetí. Viac ako 850-tisíc kosovských Albáncov bolo vysídlených. Po zlyhaní mierových rokovaní v Rambouillet, počas ktorých medzinárodné spoločenstvo navrhovalo umiestnenie 30-tisícovej mierovej misie NATO, ktorá by zabránila ďalším bojom, sa NATO rozhodlo pre vzdušnú vojenskú akciu. Operácia Spojenecká sila (Allied Force) prebiehala od 24. marca do 10. júna 1999, Severoatlantická aliancia počas nej spôsobila poškodenie infraštruktúry vrátane hospodárskych objektov, škôl, nemocníc a kultúrnych pamiatok. Rozhodnutie o bombardovaní padlo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Slovenská vláda dala súhlas na prelet lietadiel Aliancie cez naše územie. Povolenie na prelet dali aj Česko a Maďarsko, ktoré sa 12. marca 1999 spolu s Poľskom stali členmi NATO.

Bombardovanie bolo ukončené podpise zmluvy v Kumanove, kde sa Miloševič zaviazal stiahnuť juhoslovanské vojská z územia Kosova. Na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vznikla Misia OSN v Kosove, ktorá ho spravovala až do vyhlásenia jeho nezávislosti v roku 2008. Počas akcie NATO sa srbské represie v Kosove zintenzívnili. Do marca 1999 odhaduje správa Human Rights Watch následky bojov na 1500 až 2000 obetí, okrem toho bolo 200-tisíc Albáncov v Kosove vnútorne presídlených, 70-tisíc utieklo za hranice do okolitých krajín a 100-tisíc žiadalo o azyl v západnej Európe. Koncom marca začali srbské a juhoslovanské jednotky v Kosove systematickú násilnú kampaň, počas ktorej muselo svoje domovy opustiť 80 percent civilného obyvateľstva. 

Srbský prezident Slobodan Miloševič bol za činy počas konfliktov v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a v Kosove obvinený pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu zo zločinov proti ľudskosti, z genocídy a porušovania Ženevských konvencií a neskôr aj z porušenia pravidiel vedenia vojny. Súd v Haagu s ním sa začal v roku 2002, proces bol ukončený Miloševičovou smrťou v roku 2006. Tribunál odsúdil za zločiny proti ľudskosti v Kosove na 22 rokov väzenia vicepremiéra Nikolu Šainovića, armádneho generála Nebojšu Pavkovića a šéfa polície Sretena Lukića.

Odhadovaný počet civilných obetí náletov NATO sa podľa Human Rights Watch pohybuje medzi s 489 a 528. Publikácia ministerstva zahraničia bývalej Juhoslávie „Biela kniha: Zločiny NATO v Juhoslávii” z roku 2000 hovorí o približne 495 civilných obetiach. Tieto odhady považuje za dôveryhodné správa Medzinárodného tribunálu pre Juhosláviu. Kosovská kniha mŕtvych Fondu pre humanitárne právo dokumentuje 754 obetí bombardovania, z toho 300 príslušníkov ozbrojených síl a 454 civilistov. Srbské úrady uvádzajú počet obetí od 1200 do 4000. Balkan Insight upozorňuje, že neexistuje oficiálny počet či zoznam civilných obetí a odhady predstaviteľov Srbska neboli potvrdené a podložené.

Fotografia v pozadí sporného obrázku v skutočnosti pochádza z Gazy z mesta Rafah, nie z Juhoslávie. Jej autorom je Ibrahim Abu Mustafa a zverejnila ju agentúra Reuters 17. októbra 2023. Na spornom obrázku je označená ako „ilustračné foto”.

Postoj Ivana Korčoka

V roku 1999 Ivan Korčok nastúpil ako zástupca vedúceho Misie SR pri NATO v Bruseli, predtým bol 1. tajomníkom Veľvyslanectva SR vo Švajčiarsku. V rozhovore pre Aktuality.sk 7. februára 2024 na otázku na povolenie preletu lietadiel NATO cez slovenské územie povedal:

„Vtedy som to vnímal a stále vnímam ako nevyhnutný krok na zastavenie toho, čo sa dialo v Kosove. A treba zdôrazniť, že to prišlo až po dlhých, dlhých, dlhých kolách rokovaní, počas ktorých sa snažili prezidenta Miloševiča presvedčiť, že to je neakceptovateľné. Až to prišlo do momentu, keď sa Aliancia rozhodla vykonať vojenskú operáciu, aby boli zastavané etnické čistky.”

Na nasledujúcu otázku redaktora, či do rozhodnutia vstupovala aj snaha ukázať západným krajinám zmenu kurzu, odpovedal: 

„Bolo to aj pragmatické rozhodnutie. A bolo to aj správne rozhodnutie. A to z dvoch dôvodov. Ten prvý a pravý boli etnické čistky zo strany belehradského režimu. A ten druhý je, že áno, chceli sme sa stať súčasťou NATO.”

Kampaň Voľte s rozumom

Obrázok sa objavil ako súčasť niekoľkých bannerov kampane Voľte s rozumom. Webstránka www.voltesrozumom.sk, ktorú propaguje, obsahuje niekoľko videí s obsahom proti Ivanovi Korčokovi. Na stránke nie je uvedené, kto je jej autorom a v registri SK-NIC nie je možné nájsť majiteľa domény, keďže je registrovaná na fyzickú osobu.

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na antikampaň na sociálnych sieťach so štyrmi videami z tejto stránky. Podľa Knižnice reklám spoločnosti Meta za ňu zaplatilo občianske združenie Voľte s rozumom, a to približne 6-tisíc eur. Kampaň zasiahla milión používateľov. Nadácia tvrdí, že kampaň platená tretími stranami je porušením zákona a podala podnet na ministerstvo vnútra. 

Štatutárom občianskeho združenia Voľte s rozumom je podľa Registru mimovládnych neziskových organizácii Juraj Draxler, ktorý bol v minulosti ministrom školstva, nominovaný stranou Smer-SD. Členom prípravného výboru bol Norbert Molnár, podľa webu zive.sk človek blízky Petrovi Pellegrinimu.

Obrázok zdieľala aj stránka Matovičov cirkus, a tiež bývalý poslanec György Gyimesi, ktorý k nemu napísal: „Okrem Iraku Ivan Korčok schvaľoval aj zabíjanie civilistov v bývalej Juhoslávii. Čo si má človek pomyslieť, keď prípadný najvyšší veliteľ ozbrojených síl vyhlási, že zabiť 140 000 ľudí JE SPRÁVNE ROZHODNUTIE?”

Na ďalšom zdieľanom príspevku sa vyskytuje tento obrázok ako súčasť koláže viacerých obrázkov, ktoré ale správne uvádzajú počet obetí vojny v Gaze aj v Iraku, ako aj Korčokove výroky. Tento príspevok označujeme ako čiastočne nepravdivý. 

Záver

Obrázok zdieľaný na Facebooku navodzuje dojem, že kandidát na prezidenta Ivan Korčok schvaľuje 140-tisíc obetí bombardovania v Juhoslávii. Tento počet je však celkový počet obetí vojen v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch, nie počet obetí bombardovania NATO v roku 1999. Korčok označil za správne rozhodnutie slovenskej vlády povoliť prelet lietadlám NATO, neschvaľuje 140-tisíc obetí juhoslovanských vojen. Obrázok preto v spolupráci s Facebookom označujeme ako nepravdivý.

Zdroj fotografie: Pedro, CC BY-ND 2.0