DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií
BIO-EKO-EÚ

BIO-EKO-EÚ

Veronika Frankovská 29.01.2022 novinky

BIO-EKO-EÚ

Šetrenie životného prostredia, elektrické autá, bezodpadový životný štýl, zatepľovanie budov. Témy aktuálne nielen pre osobný život každého z nás, ale aj pre štát či Európsku úniu. Bio eko životný štýl je rozhodne v kurze, každý sa snaží byť dobrý k sebe a šetrný k svojmu prostrediu, no čo pre udržateľný život ľudí na Zemi robí Európska únia? A čo naše stredoeurópske štáty?

Aj naši europoslanci hlasovali nedávno (v januári 2018) o konkrétnych zmenách a záväzkoch, ktoré by sme mali ako štáty dodržať, pokiaľ chceme pomôcť udržať našu existenciu na tejto planéte. Schvaľovali smernicu, ktorá nám určuje záväzok podielu obnoviteľných zdrojoch na energii, ktorú produkujeme a ďalšiu smernicu, ktorá upravuje energetickú účinnosť. V týchto smerniciach sa stanovili celoeurópske limity, pričom vlastné národné ciele, ktoré chce každý štát dosiahnuť, aby prispel k splneniu týchto celoeurópskych, si majú štáty stanoviť sami v rámci určitej tolerancie.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov na energii, ktorý má byť dosiahnutý do roku 2030, presadzované boli tri rôzne hodnoty — Európsky parlament ako celok je najambicióznejší — odhlasoval 35% podiel, Komisia navrhovala 30 % a členské štáty (väčšina vrátane Slovenska) skôr presadzujú nižšie číslo — 27 %. Viaceré členské štáty a takisto aj niektorí naši europoslanci (ako napríklad Miroslav Mikolášik zo SMER-u či Branislav Škripek z OĽaNO) argumentovali pre 27 % tým, že 35 % podiel by bol pre členské štáty príliš nákladný až neúnosný. Až niekoľko týždňov po hlasovaní v Európskom parlamente prišla so svojou štúdiou Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA), ktorá vo svojej štúdii dokazuje, že ekonomicky únosnou hranicou pre podiel obnoviteľných zdrojov energií do roku 2030 by bolo 34 %.

V EP sa odhlasoval aj čiastkový cieľ — podiel obnoviteľných energií v doprave by mal predstavovať 12 %, pričom sa má postupne zvyšovať podiel pokročilejších biopalív. Podľa správy IRENA má Slovensko väčší potenciál, čo sa obnoviteľných zdrojov týka, práve v doprave, taktiež v priemysle a v budovách, v elektroenergetike je to ale už omnoho menej ako väčšina ostatných krajín EÚ. Aby bolo využívanie obnoviteľných zdrojov v doprave jednoduchšie, europoslanci odhlasovali aj postupné zvyšovanie počtu nabíjacích staníc pre elektrovozidlá.

Náš premiér Fico či minister hospodárstva Žiga kládli dôraz najmä na to, aby mali členské štáty pri výbere svojho energetického mixu voľnú ruku — teda aby plnili ciele percentuálne ciele, ale svojim vybraným spôsobom. Ako argumentoval minister Žiga, pre štáty akými sú Česko či Slovensko, je kľúčovou jadrová energia kvôli bezpečnosti dodávok a redukcii emisií, nebolo by teda vhodné, aby pre každý štát boli podmienky nadiktované rovnako bez ohľadu na lokálne špecifiká. Cieľ 35 % obnoviteľných zdrojov energie má byť nakoniec podľa hlasovania Európskeho parlamentu záväzný len pre Úniu ako celok, členské štáty by mali v budúcom roku predstaviť svoje vlastné národné ciele, ktorými chcú prispieť k naplneniu európskeho ciela.

Rovnaký percentuálny cieľ — 35 % do roku 2030- by mal platiť aj pre ďalší ukazovateľ, energetickú efektívnosť, ktorá v sebe kombinuje zníženie spotreby energií a odstránenie jej plytvania. Znížiť by sa mala teda celková spotreba energie, čo má priaznivo vplývať na znižovanie emisií skleníkových plynov, udržateľnosť dodávok energií a zlepšenie ich bezpečnosti, zníženie cien dodávok a tým aj na zvýšenie konkurencieschopnosti celej EÚ. Podobne ako v prípade obnoviteľných zdrojov, aj pri tomto cieli majú štáty predstaviť vlastné národné ciele.

Práve pri smernici o energetickej efektívnosti boli významnými menami dvaja europoslanci z krajín V4. Prvý z nich, Poliak Adam Gierek bol pôvodným predkladateľom tejto smernice. Neskôr bola táto úloha presunutá na českého europoslanca Miroslava Poche. Ich názory na to, čo znamená energetická efektívnosť a ako by mala byť dosiahnutá, sa líšia. Uskutočnili sme rozhovory s oboma pánmi, Gierek vysvetľoval, že podľa neho je lepšie a udržateľnejšie zlepšovať energetickú efektívnosť už pri produkcii energie — najmenšie straty sú podľa neho zaznamenané pri kombinovanej produkcii tepla a energie zároveň. Najväčšia efektívnosť by teda bola, keby sa vyrobí rovnaké množstvo energie ako dorazí ku spotrebiteľovi. Poche v rozhovore zas spomína len zlepšovanie efektívnosti formou znižovania spotreby energie u koncových spotrebiteľov. Aktuálna podoba smernice odráža skôr Pocheho pohľad.

Lenka Galetová a Barbora Belovická
Analýza je výstupom projektu, ktorý podporil Visegrad Fund a na ktorého tvorbe sa podieľa za Českú republiku KohoVolit.eu, za Maďarsko Atlatszo.hu Közhasznú Nonprofit Kft a poľské Stowarzyszenie 61 (Projekt MamPrawoWiedzec.pl).

 

success
error