Na Facebooku sa šíri tvrdenie, že medzi úplne neočkovanými amišskými deťmi nebol za posledných 330 rokov zdokumentovaný autizmus. Príspevok sa opiera o dokument z roku 2010, ktorý sledoval deti v dvoch amišských komunitách iba počas rokov 2008 až 2009. Štúdia zaznamenala sedem prípadov autizmu medzi 1 899 deťmi, pričom verejne prístupný abstrakt neuvádza ich očkovací status. Autizmus bol v amišských komunitách opakovane zdokumentovaný. Odborná obec sa zhoduje, že očkovanie nespôsobuje autizmus. 

Podľa virálneho príspevku za 330 rokov nebol publikovaný žiadny prípad autizmu u úplne neočkovaného amišského dieťaťa. Odkazuje pritom na výskum, v rámci ktorého bolo vyšetrených 1 899 amišských detí, u siedmich bola potvrdená porucha autistického spektra. „Publikovaný abstrakt“ tohto výskumu vraj neuvádza žiadny potvrdený prípad autizmu u úplne neočkovaného dieťaťa. Zdieľaný obrázok k príspevku uvádza ako zdroj dokument 7336, prezentovaný v roku 2010 na konferencii International Meeting for Autism Research (IMFAR). Pôvodne infografiku zdieľal americký prezident Donald Trump a následne sa začala šíriť aj v slovenskom online priestore.

V spodnej časti grafiky sa zároveň ako kontext uvádza, že autizmus bol medzi amišskými deťmi zdokumentovaný, no údajne neexistuje publikovaný prípad, ktorý by súčasne potvrdzoval diagnózu autizmu a úplnú absenciu očkovania.

Amišské komunity majú nižšiu mieru očkovania, nie však nulovú

Amiši sú konzervatívne anabaptistické kresťanské komunity, ktoré žijú prevažne v Spojených štátoch a v rôznej miere zachovávajú tradičný spôsob života. Takzvaní Amiši starého poriadku (Old Order Amish) sú tradičnejšou vetvou Amišov, ktorá sa od nového poriadku (New Order Amish) líši najmä odmietavejším postojom k sociálnym zmenám a technologickým inováciám.

Viaceré štúdie poukazujú na nižšiu mieru očkovania v amišských komunitách. Štúdia z Pensylvánie publikovaná v roku 2001 napríklad skúmala dve amišské komunity po výskyte hemofilových infekcií. Proti týmto nákazám spôsobeným baktériou Haemophilus influenzae bolo zaočkovaných 28 percent detí do päť rokov v jednej a sedem percent v druhej amišskej komunite, zatiaľ čo v porovnávanej neamišskej skupine to bolo 95 percent. Na Slovensku je toto očkovanie povinné a je súčasťou hexavakcíny, ktorou sa deti očkujú počas prvého roka života.

Výskum publikovaný v časopise Pediatrics v roku 2011 skúmal postoje k očkovaniu medzi rodičmi v Holmes County v Ohiu, kde žije jedna z najväčších amišských komunít. Z 359 rodičov, ktorí odpovedali na dotazník, 68 percent uviedlo, že všetky ich deti dostali aspoň jednu vakcínu a ďalších 17 percent, že bola zaočkovaná aspoň časť ich detí. Štrnásť percent respondentov uviedlo, že žiadne z ich detí nebolo očkované.

Tá istá komunita bola opätovne skúmaná v roku 2020. Spomedzi 391 respondentov tentoraz až 59 percent uviedlo, že svoje deti neočkujú.

Štúdia nepreukázala absenciu autizmu medzi neočkovanými Amišmi

Príspevok sa v priloženom obrázku odvoláva na dokument s názvom „Prevalence Rates of Autism Spectrum Disorders Among the Old Order Amish“, ktorý bol v roku 2010 prezentovaný na konferencii IMFAR.

Autori skúmali výskyt porúch autistického spektra medzi deťmi z komunít Old Order Amish v Holmes County v Ohiu a Elkhart-Lagrange County v Indiane v rokoch 2008 až 2009. Nepokrýva teda „330 rokov“ histórie Amišov, ako uvádza príspevok. 

Výskumníci skríningovo vyšetrili 1 899 amišských detí. Dvadsaťpäť z nich malo pozitívny výsledok aspoň v jednom zo skríningových nástrojov a 14 detí následne absolvovalo podrobnejšie vyšetrenie. U siedmich detí bola na základe štandardizovaných diagnostických nástrojov a klinického posúdenia potvrdená porucha autistického spektra. 

V rámci zberu údajov sa výskumníci pýtali aj na očkovaciu anamnézu detí. Publikovaný abstrakt však neuvádza očkovací status siedmich detí, u ktorých bol autizmus potvrdený. Plný text výskumu nie je verejne sprístupnený.

Kontext v príspevku tiež tvrdí, že neexistuje publikovaný prípad autizmu u úplne neočkovaného amišského dieťaťa. Nedohľadali sme však výskum, ktorý by sa túto otázku systematicky snažil zodpovedať alebo porovnával výskyt autizmu podľa očkovacieho statusu amišských detí.

Odborníci potvrdzujú výskyt autizmu aj medzi Amišmi

Odborníci pre AFP upozorňujú, že samotná existencia autizmu v týchto komunitách nie je sporná. Epidemiológ Braxton Mitchell z University of Maryland, ktorého tím s Amišmi pracuje viac než 30 rokov, pre AFP uviedol, že autizmus sa medzi Amišmi vyskytuje, no nie je známe, ako často a aký je jeho výskyt v porovnaní s neamišskou populáciou. 

Alycia Halladay z Autism Science Foundation pre AFP uviedla, že v amišských komunitách autizmus rozhodne existuje. Existenciu autizmu medzi Amišmi potvrdzuje aj odborná literatúra, na ktorú Halladay odkázala. V roku 2009 bola napríklad publikovaná kazuistika amišského dievčaťa s autizmom.

Historik Steven Nolt z Elizabethtown College navyše AFP povedal, že aj samotní amišskí rodičia v komunitných publikáciách píšu o svojich deťoch s autizmom.

Organizácia Public Health Communications Collaborative v roku 2023 upozornila, že tvrdenie o absencii autizmu medzi amišskými deťmi je dlhodobo šírený antivakcinačný mýtus. Organizácia uvádza, že autizmus bol v amišských komunitách zdokumentovaný a že hoci je ich zaočkovanosť nižšia než v širšej populácii, mnohé amišské deti dostávajú aspoň časť odporúčaných vakcín.

Portál Mastermind Behavior, ktorý poskytuje služby deťom s autizmom, uvádza, že výskum o autizme v amišských komunitách je síce obmedzený, no dostupné dáta nepotvrdzujú tvrdenie, že sa tam autizmus nevyskytuje. Zároveň upozorňuje, že jeho zachytená prevalencia môže byť ovplyvnená kultúrnymi rozdielmi, odlišným prístupom k zdravotnej starostlivosti a diagnostike či tým, ako rodičia opisujú správanie svojich detí.

Podľa portálu KFF sa tvrdenie, že nižšia prevalencia autizmu medzi Amišmi súvisí s ich nižšou zaočkovanosťou, výrazne rozšírilo po tlačovej konferencii Donalda Trumpa z 22. septembra 2025, na ktorej spomenul Amišov ako skupinu, ktorá údajne „neberie vakcíny ani tabletky“ a „prakticky nemá autizmus“. KFF uvádza, že zmienky o autizme medzi Amišmi a Kubáncami následne na platforme X za 30 dní vzrástli približne o 1 400 %, z necelých 12-tisíc na približne 160-tisíc príspevkov, repostov a komentárov.

Trump sa k téme vrátil aj v auguste 2026 počas sporu okolo rozsiahleho ohniska osýpok v Lancaster County v Pensylvánii, kde žije početná amišská komunita. Diskusia sa týkala aj nízkej zaočkovanosti proti MMR a úmrtí spájaných s osýpkami.

Mýtus o vakcínach a autizme siaha do 90. rokov

Tvrdenie, že očkovanie môže spôsobovať autizmus, nie je nové. Rozšírilo sa po publikovaní štúdie Andrewa Wakefielda v roku 1998, ktorá naznačovala súvislosť medzi MMR vakcínou a autizmom. Neskôr sa ukázalo, že práca mala závažné metodologické a etické nedostatky, a časopis Lancet ju v roku 2010 úplne stiahol. Prípadu Wakefieldovej štúdie sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.

Wakefieldovu hypotézu o spojení medzi očkovaním MMR vakcínou a autizmom opakovane vyvrátili mnohé vedecké štúdie. 

V súčasnosti panuje vedecký konsenzus, že MMR vakcína nezvyšuje riziko vývinu poruchy autistického spektra u detí. Počet detí s diagnostikovanou poruchou autistického spektra každoročne stúpa a vedci naďalej skúmajú dôvody tohto nárastu. V súčasnosti nie je jasné, či je nárast spôsobený lepšími formami diagnostiky a zvýšenou informovanosťou v spoločnosti, alebo ide o výsledok zmien v genetike a životnom prostredí človeka. 

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že u neočkovaných amišských detí nebol za 330 rokov publikovaný žiadny prípad autizmu. Odkazuje pritom na dokument z roku 2010, ktorý potvrdil sedem prípadov poruchy autistického spektra medzi 1 899 amišskými deťmi. Publikovaný abstrakt neuvádza očkovací status týchto detí a plná verzia výskumu nie je verejne dostupná. Autizmus bol medzi Amišmi opakovane zdokumentovaný. Odborné štúdie nepotvrdzujú súvislosť medzi očkovaním a autizmom.