Slová majú váhu. Ak druhých neustále ponižujeme, môže to poškodiť ich mozog a zdravie. Ako to vieme?
Výskumníci vedia zmerať, čo sa s nami deje, keď v pokoji niečo počúvame – napríklad príbehy o autonehode. V mozgu sa vtedy „rozsvietia“ neuróny zodpovedné za pohyb, riadenie tepu či dýchanie, hoci iba ležíme a nič nerobíme.
Rovnaké oblasti mozgu, aké majú na starosť vnímanie jazyka, totiž riadia aj naše vnútorné orgány, vysvetľuje neurovedkyňa Lisa Feldman Barrett v knihe Sedem a pol kapitoly o mozgu.
Tieto mozgové regióny nám vedia „vysypať“ do krvi glukózu, dvihnúť krvný tlak alebo „vyliať“ na čelo kropaje potu.
Ak nás niekto uráža alebo zastrašuje sem-tam, zvyčajne to vieme to zvládnuť. No ak sme slovnej agresii vystavení príliš často, môže to vyvolať chronický stres a poškodiť architektúru nášho mozgu.
Dlhodobý stres nás robí náchylnejšími na ochorenia, odčerpáva energiu a zhoršuje metabolizmus, čo môže okrem iného prispievať k nadváhe. Deti, ktoré sú vystavené verbálnym útokom, zažívajú v dospelosti častejšie úzkosti, depresie a hnev.
„Každý z nás môže byť človekom, ktorý viac vkladá ako berie z (mentálneho) rozpočtu iných ľudí, alebo môže byť tým, kto z nich odsáva zdravie a pohodu,“ píše Feldman Barrett.
Už slovami teda ovplyvňujeme mozgy a telá ostatných, takže by sme mali prikladať váhu tomu, čo a ako povieme.