V decembri 2018 Národná rada SR nerokovala o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. Táto novela každorocne zmrazovala platy poslancov, ministrov ci prezidenta na úrovni roka 2011. V dôsledku toho sa platy ústavných cinitelov v roku 2019 rozmrazia a budú sa vypocítavat tak, ako to bolo pred rokom 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Zdroj: Pravda.sk 

Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú uvedené v § 2 zákona c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledovne:

(1)    Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (dalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podla odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (dalej len „plat poslanca“), zacínajúc dnom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V závislosti od casu výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat pocas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca najmenej pät mesiacov a menej ako pät rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspon pät rokov; toto ustanovenie sa nevztahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu zacal vykonávat inú funkciu ústavného cinitela Slovenskej republiky podla § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo zacal vykonávat funkciu podla osobitného predpisu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podla druhej vety len raz pocas toho istého volebného obdobia.

Zákonom c. 500/2010 Z. z. úcinným od 1. januára 2011 sa novelizoval zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. K § 2 sa vložil ods. 2:

(2) Zníženie podla odseku 1 sa rovná

a)         0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava,1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,

b)         0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,

c)         0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.

V roku 2018 na októbrovej schôdzi navrhlo zmrazenie platov opozicné hnutie OLaNO. Poslanci uviedli, že „hlavným úcelom návrhu zákona je snaha predíst výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných cinitelov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur, formou ich 'zmrazenia'." Žiadna z vládnych strán však návrh nepodporila a proti hlasovala aj opozicná SaS. 

Novelu zákona pre rok 2017 napadol generálny prokurátor Jaromír Cižnár s tým, že dané úsporné opatrenia sa prijímajú v case ekonomickej krízy a podobná právna úprava je zásahom do ústavne garantovaného princípu právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky mu dal za pravdu a zmrazenie platov oznacil za neústavné.