Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil. A tiež, prípad mu neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo. Štefan Harabin však opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.  Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval.  Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB.  Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou.  ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu.  Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta.  Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze.  „Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN.  „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN.