Maroš Šefčovič

http://ec.europa.eu/slovensko/news/maros_sefcovic_sk.htm

Člen strany: Bez príslušnosti (Nestraníci)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič

Keď sa pani Čaputová stala koncipientkou tak vtedy boli veľmi jasné pravidlá a (…) tie pravidla platia nezmenené už od toho obdobia. Tie pravidlá hovorili, že keď ste koncipientom nemôžete mať žiadnu inú súbežnú  činnosť a ona pár dní potom, čo sa stala koncipientkou a začala pracovať ako koncipientka v advokátskej kancelárii, ktorá si myslím bola trochu vzdialenejšia z Pezinka, tak si požiadala o živnosť (…) a túto skutočnosť neoznámila Slovenskej advokátskej komory.

Šefčovič má pravdu v tom, že Čaputová mala aktívnu živnosť a v rovnakom období vykonávala koncipientsku prax, čo neoznámila Slovenskej advokátskej komore. Pravidlá zlučiteľnosti koncipientskej praxe sa od daného obdobia (2005) menili, v roku 2013 sa pridalo ustanovenie o tom, že o zlučiteľnosti rozhoduje komora. Ustanovenie Zákona o advokácii nevylučujú možnosť inej súbežnej činnosti za určitých podmienok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

 

Podľa stanoviska Slovenskej advokátskej komory Čaputová vykonávala koncipientsku prax medzi rokmi 2005 až 2010 takto: „Od 15.08.2005 do 31.08.2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, (1 rok 11 mesiacov 7 dní). Od 1.9.2007 do 31.1.2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej, (1 rok 5 mesiacov) a od 14.03.2009 do 31.1.2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o. (10 mesiacov a 18 dní).“ Živnosť Zuzany Čaputovej vznikla podľa výpisu zo živnostenského registra 22.8.2005, teda len pár dní po začatí koncipientskej praxe. Zákonom stanovené pravidlá, ktoré riešia súbežnú činnosť s výkonom koncipientskej praxe sa zmenili v roku 2013.

 

V súčasnosti Zákon č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) hovorí:

„(1)  Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto

  1. d)  je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.

 

Tu však nachádzame rozdiel so znením tohto zákona v období, kedy začala svoju koncipientsku prax vykonávať Čaputová. V rokoch 2005 až 2010 bolo znenie tohto zákona v §62 ods. 1 písm. d) nasledovné:

„(1) Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto

  1. d)  je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, ak svojím rozsahom nemôže ohroziť výkon praxe advokátskeho koncipienta a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta.“

 

Rozdiel je v tom, že podľa súčasného stavu rozhoduje o prípadných sporoch Slovenská advokátska komora, ktorá si na to zriadila v roku 2013 Komisiu pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Dovtedy nebolo jasné, kto by mal posudzovať, či sú iné aktivity koncipienta v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta. Čiže nie je pravdou, že by sa pravidlá zaoberajúce sa koncipientskou praxou a inou súbežnou činnosťou nemenili.

Denník N uverejnil článok, kde advokát Peter Kubina tvrdí, že „mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová. Kubina dodáva, že dnes už zákon obmedzuje len pracovný pomer alebo iný pracovný vzťah, živnosť nie.“ K situácii sa v tomto článku vyjadrila aj advokátka Eva Kováčechová: „Pani Čaputová vykonávala prax koncipientky v mojej kancelárii od augusta 2005 do augusta 2007. Vedela som, že má aktívnu živosť, podľa mojich informácií však nevykonávala činnosť, ktorá by bola nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta.“

…pána Sulíka, pretože on je jediný človek, ktorý s ním (s Marianom Kočnerom, pozn.) chodil na raňajky. Dohadoval s ním to, kto bude budúcim prokurátorom  a je samozrejme politickým podporovateľom pani Čaputovej…

Časť o stretnutí Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom je pravdivá, ide o kauzu Sasanka, ktorá sa týkala zverejneného videa zo stretnutia podnikateľa Mariána Kočnera a predsedu strany SaS Richarda Sulíka. Sulík s Kočnerom sa mali údajne rozprávať aj o voľbe generálneho prokurátora. Dobroslava Trnku opätovne do funkcie vtedy navrhla strana SMER-SD, nakoniec nebol zvolený o jeden hlas. Aj keď Sulík stretnutia a komunikáciu s Kočnerom priznal, s Mariánom Kočnerom sa osobne poznali aj mnohí iní bývalí i aktívni politici a podľa zverejneného obsahu nahrávky medzi Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom sa mal o voľbe generálneho prokurátora jednať s Kočnerom aj Trnka. Naznačovanie spojenia protikandidátky s Kočnerom, obvineným z rôznych trestných činov, cez politika strany SaS, ktorá vyslovila Šefčovičovej protikandidátke podporu, je zavádzajúce. Maroša Šefčoviča podporuje, a to na rozdiel od SaS aj finančne, strana SMER-SD, pričom aj viacerí jej členovia boli Kočnerom označení minimálne ako ľudia, s ktorými si potykal a automaticky to nemusí znamenať aj Šefčovičovo napojenie na Kočnera. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.

 

Nahrávky, ktorých obsah bol zverejnený v januári 2019 Denníkom N, zachytávajú komunikáciu Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom,bývalým generálnym prokurátorom.Nahrávka ukazuje na podozrenia z korumpovania Trnku Kočnerom, ale aj poslancov Národnej rady pri jeho voľbe.”

 

Medzi politikmi spájanými s osobou Mariána Kočnera sú Boris Kollár, Monika Beňová, Martin Glváč, Robert Fico, Robert Kaliňák, Richard Sulík, či Igor Matovič. Súčasná vládna koalícia často čelila kritike opozičných poslancov, že za ich vlády polícia a prokuratúra nevenovali kauzám Mariána Kočnera dostatočnú pozornosť.

 

Článok Hospodárskych novín opisuje napríklad vzťah Kočnera s Glváčom ich vyjadreniami nasledovne:

"Minister obrany Martin Glváč zo Smeru je môj kamarát," povedal vtedy Kočner, neskôr otočil, že to bol vtip. Bývalý šéf poslaneckého klubu Smeru Glváč sa s Kočnerom však naozaj poznal a pozná. Minimálne z horského strediska Donovaly, kde patria Kočnerovi apartmány a hotel a Glváč si tam tiež apartmán kupoval. "Za dobrého kamaráta by som Kočnera neoznačil. Ako minister obrany som dostal previerky najvyšších stupňov, kde aj tieto vzťahy boli riešené," obhajuje sa dnes Glváč.

 

Podobne HN opisujú aj vzťah Kočnera s Kaliňákom, Počiatkom, Sulíkom a Flašíkovou-Beňovou: “...pred osemnástimi rokmi sa na dovolenke zoznámil s Robertom Kaliňákom, ministrom vnútra vo všetkých vládach Roberta Fica a Jánom Počiatkom, ministrom dopravy. Pri mori si potykali, hoci nešlo o spoločnú dovolenku a všetko vraj bola náhoda. A práve exminister financií a dopravy Ján Počiatek v roku 2006 Kočnera predstavil svojmu vtedajšiemu poradcovi Richardovi Sulíkovi. Exminister Kaliňák v minulosti priznal, že aj on bol Kočnerovým "druhotným" kontaktom. Zoznámil ich Fedor Flašík, manžel bývalej kandidátky na bratislavskú županku Moniky Flašíkovej Beňovej. Obaja mali ku Kočnerovi veľmi blízko. "Naše deti sa odmalička poznajú, bol priateľom môjho prvého manžela a sme veľmi dobrí známi," vysvetľovala denníku SME Beňová, neskoršia europoslankyňa Smeru.”

 

Plus7 dní uvádza Kočnerov výpočet mien politikov, s ktorými si potykal: „Droba, Sulík, Krajcer, Miškov, Kollár, Mikloš, Krištúfková, Mika…

 

Denník N uvádza Kočnerove známosti medzi politikmi a ich reakcie nasledovne:
Martin Glváč Denníku N odpísal, sa s Kočnerom stretával predovšetkým na spoločenských akciách, prípadne na Donovaloch, no ani tam už niekoľko rokov nie je jeho susedom.

Ján Počiatek mobil nedvíhal, aj on sa však s Kočnerom pozná. Richard Sulík, ktorý sa nechal Kočnerom nachytať a podnikateľa navštívil v roku 2010, keď bol predsedom parlamentu, tvrdí, že ho s ním zoznámil práve Počiatek, ktorému ešte ako ministrovi financií robil poradcu.

„Počiatek ma poprosil, aby som sa s Kočnerom stretol. Odmietol som to, avšak o pár dní ma s touto prosbou oslovil opäť. Zjavne mu na tom záležalo, tak som súhlasil,“ opisoval neskôr Sulík po prevalení kauzy Sasanka. Kočner má hotel neďaleko Počiatkovej a Bašternákovej chaty.

 

Kočner si tyká aj s Ficom a istý čas boli priamymi susedmi v komplexe Bonaparte, kde si bývalý premiér stále prenajíma byt od Kočnerovho partnera v podnikaní Ladislava Bašternáka.„S pánom Ficom som si potykal asi pred ôsmimi rokmi, keď po založení Smeru mali jeho členovia pracovné stretnutie v Športhoteli na Donovaloch, ktorého som spolumajiteľom. Tam sme si potykali. Odvtedy sme sa osobne stretli asi päťkrát,“ hovoril Kočner v rozhovore pre Plus 7 dní, keď v roku 2006 kandidoval za primátora Bratislavy.”

 

Denník N ďalej uvádza aj kontakty s Kollárom, Krištúfkovou a Matovičom:

O dlhodobých kontaktoch Kočnera s Borisom Kollárom nie je pochýb a obaja sa k nim priznávajú. Tykajú si a zrejme až do majetkových sporov na Donovaloch boli ich vzťahy dobré.

Kočner sa po vstupe Kollára do politiky taktiež pokúsil o jeho diskreditáciu, keď opisoval, ako sa zle správal k svojej vtedajšej družke Petre Krištúfkovej, ktorú sám s Kollárom zoznámil.

Marián Kočner sa stretol aj s Igorom Matovičom, hoci podľa neho išlo o jedinú schôdzku.”

Čo sa týka podpory Richarda Sulíka voči prezidentským kandidátom, Richard Sulík a strana SaS na začiatku kampane podporovala Roberta Mistríka, po jeho odstúpení vyjadril podporu Zuzane Čaputovej.

…zákon to vtedy (v rokoch 2005 až 2010, kedy Čaputová vykonávala koncipientsku prax, pozn.) prikazoval (oznámiť, súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi, pozn.), akurát vtedy ešte nebola komisia, ktorá by to bola skúmala.

Vzhľadom na to, že v Zákone o advokácii sa nespomína povinnosť koncipientov oznamovať súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.

 

V Zákone č. 586/2003 nie je uvedená nutnosť oznámiť súbežnú činnosť pri koncipientskej praxi. Zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov môže byť podľa zákona č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) ten, kto „(...)je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou alebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“

 

To znamená, že zákon síce nepovoľuje istý druh súbežnej činnosti s výkonom koncipientskej praxe, avšak jednoznačne neudeľuje povinnosť koncipientovi informovať Slovenskú advokátsku komoru o tejto činnosti. Je dôležité poznamenať, že v období, kedy vykonávala koncipientsku prax Čaputová, nebola v SAK zriadená Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Tá bola zriadená až v roku 2013, kedy bola taktiež do vyššie citovanej časti zákona pridaná veta „o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta rozhoduje komora.“ Dovtedy nebolo jasné, kto by mal posudzovať, či sú iné aktivity koncipienta v rozpore s povahou a etickými princípmi výkonu praxe advokátskeho koncipienta.

Denník N uverejnil článok, kde právnik Peter Kubina tvrdí, že „mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová. Kubina dodáva, že dnes už zákon obmedzuje len pracovný pomer alebo iný pracovný vzťah, živnosť nie.“

…v tom čestnom prehlásení takéto niečo (že mala nejakú súbežnú činnosť Čaputová) neuviedla (…).

Podľa dostupných zdrojov nie je možné nájsť oficiálne čestné vyhlásenie Zuzany Čaputovej k jej koncipientske prípadne advokátskejj praxi, výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.

V čase, kedy Zuzana Čaputová vykonávala koncipientskú prax, neexistovala povinnosť oznámiť advokátskej komore založenie živnosti. “Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola,” uvádza vo svojom stanovisku aj Slovenská advokátska komora. Komisia bola zriadená až v roku 2013, zmenou zákona č. 586/2003 Z.z.. Právnik Peter Kubina pre Denník N: „Povinnosť advokáta alebo koncipienta oznámiť komore založenie živnosti v roku 2005 neexistovala. Od 1. januára 2013 existuje povinnosť oznámiť komore pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, a komora posúdi a rozhodne, či je tento pomer zlučiteľný s advokáciou a jej etickými princípmi.” Čestné prehlásenie sa priamo v znení zákona ani v Advokátskom poriadku nespomína.

Slovenská advokátska komora jasne povedala, že ak by takúto skutočnosť uviedla, tak by (…) jej bola jasne oznámila, že buď si zruší živnosť…

V stanovisku Slovenskej advokátskej komory sa uvádza nasledovné: “Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola. Je však pravdou, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou.” Komora teda uviedla, ako by rozhodla pri dnes platnej právnej úprave, avšak netvrdí, že by to tak bolo v danom čase, kedy Čaputová vykonávala koncipietskú prax, tak ako to vyplýva zo Šefčovičovho výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.