Ing. Eugen Jurzyca

bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, vedie protikrízový tím SDKÚ-DS

* 08.02.1958

Vzdelanie:
Eugen Jurzyca vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, absolvoval polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993) a študoval na Open University v Bratislave (1991-1992).
Okrem toho participoval na viacerých kurzoch a školeniach organizovaných v rámci programov medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Svetovej banky a OECD, ako aj inými subjektmi (1998 Executive Management Training Program, Yokohama, Japonsko, 1991 EC Commission (DG 4, DG 3), 1993 The Antitrust Division of the U.S. Department of Justice, The U.S. Federal Trade Commission a pod.).

Životopis:
Pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Je členom KEA a Strategickej rady PAS.
Nepravidelne prednáša na rôznych univerzitách.

V minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, na Protimonopolnom úrade SR, bol členom Bankovej rady NBS (december 2000 – december 2001), členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky.
Bol neplateným členom poradných orgánov rôznych inštitúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera, ministra financií SR Ivana Mikloša, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radičovej, ministerstva práce riadeného Petrom Magvašim a hospodárskej rady Vlády SR.
V roku 1999 mu bolo udelené štipendium rozhodnutím nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, profesora Ronalda Coasea.
V roku 2005 prevzal od prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie, rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Zdroj: osobnosti.sk

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca

To, čo sa urobilo v roku 2012, bolo to, že sa zafixovala tá dĺžka dožitia v dôchodku, to sa zafixovalo, podľa strednej dĺžky dožitia, sa mení ten odchod do dôchodku..

Výrok hovorí o zákone č. 252/2012 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. §65a tohoto zákona hovorí, ako sa mení dôchodkový vek: "Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol." Zafixovanie odchodu do dôchodku na základe strednej dĺžky života bolo prijaté ešte v roku 2012, avšak ako to uvádza aj novela zákona účinné je od 1. januára 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

§65a ďalej hovorí:
"(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.“
Podľa Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z apríla 2018 dlh na konci roku 2067 dosiahne za predpokladu nezmenených politík 131,6 % HDP." (.pdf s. 22) Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Na tlačovej konferencii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 26. apríla informovala jej členka Anetta Čaplánová, že pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044.

"Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 percenta HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040,...poznamenala Čaplánová. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 percentuálneho bodu," uviedla.
Daňovo-odvodové zaťaženie práce podľa štatistík OECD za rok 2017 bolo na Slovensku na úrovni 41,6 %. Podľa štatistik sa Slovensko zaraďuje k jednej zo 14 krajín s daňovým zaťažením nad 40 %. Podľa článku Hospodárskych novín z 11. augusta 2017 "Slováci z platov odovzdávajú štátu čoraz viac. Štát si berie z celkových nákladov práce - superhrubej mzdy - 41,5 percenta. OECD radí Slovensko medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, priemer členských štátov je na úrovni 36 percent." Celkovo sa v porovnávaní 35 krajín umiestnilo Slovensko na 12. mieste. Hoci je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku vysoké, stále nepatrí medzi najvyššie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.


Bývalý premiér Robert Fico predkladá na júnové rokovanie vlády SR návrh na ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Vyčíslenie nákladov na takúto zmenu sa rôznilo. Kým Fico na tlačovej konferencii zo 4. mája 2018 hovoril o nákladoch vo výške 70 miliárd eur (od 09:00), na konferencii z 24. mája 2018 Fico hovoril už o 80 miliardách eur (od 10:00). Keďže podľa novšej informácie sú predpokladané náklady dôchodkového stropu vyčíslené na 80 miliárd eur, hodnotíme výrok ako pravdivý.



v roku 2013 bolo podpísané memorandum, na základe ktorého vláda poskytla niektoré výhody U.S. Steel za podmienky, že nebude hromadne prepúšťať a teda že ostane na trhu.

Memorandum o porozumení (.pdf) bolo uzavreté medzi Slovenskou republikou a United States Steel Corporation a do platnosti vstúpilo 26. marca 2013. Obe strany sa týmto memorandom zaviazali navzájom si poskytovať určité výhody, respektíve dodržiavať podmienky zmluvy, medzi ktorými boli zahrnuté aj výhody pre oceliarsku spoločnosť od vlády SR a podmienky, za ktorých by spoločnosť nemala hromadne prepúšťať zamestnancov (.pdf,s.6). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Medzi výhody, ktoré mala Slovenská republika poskytnúť U.S. Steel patrí napríklad novelizácia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov, sľub SR nemeniť poplatky za zneškodňovanie odpadov na skládkach odpadu v rokoch 2013 a 2014, sľub zvažovať podporu projektov spoločnosti, atď. (.pdf,s.2.)

U.S. Steel sa taktiež zaviazala memorandom dodržiavať určité podmienky, medzi ktoré patrí napríklad stretávanie sa zástupcov U.S. Steel a Slovenskej republiky trikrát ročne za účelom preskúmania návrhov SR ohľadom hospodárskeho rastu Slovenska, spôsobov zlepšenia podnikateľských podmienok a tiež ohľadom informovania o podmienkach v oceliarskom priemysle. Ďalšie stimuly sa týkali zamestnanosti. U.S. Steel a jej dcérske spoločnosti sa zaviazali zdržať sa hromadného prepúšťania do 31. decembra 2014 za predpokladu, že ,,nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky alebo podstatným nepriaznivým zmenám (vrátanie prípadov vyššej moci) voči sučasným podmienkam na trhu s oceľou,"  do 31. decembra 2017 sa USSK a jej dcérske spoločnosti zdržia hromadného prepúšťania, pričom ,,budú využívať iba prirodzený úbytok pracovných síl, aby bolo možné pri výkone podnikateľskej činnosti dosiahnuť efektívnejšiu úroveň zamestnanosti v porovnaní s existujúcou úrovňou," avšak napríklad za podmienky, že bude existovať Kolektívna zmluva týkajúca sa dotknutých zamestnancov, nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky. alebo podstatným nepriaznivým zmenám, ktoré by sa dotkli trhu s oceľou, atď. (.pdf,s.5.)

K 1. aprílu 2016 a k 1. máju 2016 došlo v oceliarni k zrušeniu 29 pracovných miest, čo ale podľa Ministra práce Jána Richtera a podľa informácií Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ale v prípade U.S. Steel neznamená hromadné prepúšťanie. O hromadnom prepúšťaní môžme hovoriť vtedy, ak spoločnosť, ktorá zamestnáva najmenej 300 zamestnancov začína s prepúšťaním najmenej 30 zamestnancov.  

V poslednom čase sa, taktiež šíria správy o možnom odchode U.S. Steel zo Slovenska a predaji košickej oceliarne čínskym investorom. Američania sa pritom zaviazali nepredať U.S. Steel Košice do roku 2018. Za prípadné porušenie dohody hrozia Američanom bližšie nešpecifikované pokuty.