Ing. Eugen Jurzyca

bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, vedie protikrízový tím SDKÚ-DS

* 08.02.1958

Vzdelanie:
Eugen Jurzyca vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave, absolvoval polročnú stáž na Georgetown University v USA (1993) a študoval na Open University v Bratislave (1991-1992).
Okrem toho participoval na viacerých kurzoch a školeniach organizovaných v rámci programov medzinárodných inštitúcií, ako napríklad Svetovej banky a OECD, ako aj inými subjektmi (1998 Executive Management Training Program, Yokohama, Japonsko, 1991 EC Commission (DG 4, DG 3), 1993 The Antitrust Division of the U.S. Department of Justice, The U.S. Federal Trade Commission a pod.).

Životopis:
Pracuje v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Je členom KEA a Strategickej rady PAS.
Nepravidelne prednáša na rôznych univerzitách.

V minulosti pracoval v Centre pre hospodársky rozvoj, na Protimonopolnom úrade SR, bol členom Bankovej rady NBS (december 2000 – december 2001), členom Rady Nadácie otvorenej spoločnosti, konzultantom OECD a Svetovej banky.
Bol neplateným členom poradných orgánov rôznych inštitúcií, napríklad prezidenta SR Rudolfa Schustera, ministra financií SR Ivana Mikloša, ministerky práce a sociálnych vecí Ivety Radičovej, ministerstva práce riadeného Petrom Magvašim a hospodárskej rady Vlády SR.
V roku 1999 mu bolo udelené štipendium rozhodnutím nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, profesora Ronalda Coasea.
V roku 2005 prevzal od prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie, rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Zdroj: osobnosti.sk

Člen strany: Sloboda a Solidarita (SaS)


Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eugen Jurzyca

Eugen Jurzyca

… nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že dnes už musíme šetriť 0,3 % HDP, ak chceme v budúcnosti takýto sľub splniť (dôchodkový strop 65 rokov, pozn.) …

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2017 vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť sa udržateľnosť verejných financií na Slovensku napriek sľubne vyvíjajúcej sa ekonomike v minulom roku zhoršila. Rada ďalej zhodnotila, že ak chce vláda dosiahnuť stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií, bude nutné dosiahnuť do roku 2021 štrukturálny prebytok v rozpätí od 0,3 percenta do 0,4 percenta HDP (.pdf, s. 3). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Švédsko má tzv. “oranžovú obálku”, každý rok občan dostane informáciu, aký dôchodok bude mať a tam sa mu potom aj, alebo aký sa predpokladá,..

Eugen Jurzyca v tomto výroku hovorí, ako funguje informovanie občanov o dôchodku vo Švédsku. Raz ročne býva občanom Švédska odoslaná tzv. oranžová obálka, ktorá ich oboznamuje o výške dôchodku, respektíve jeho predpokladanej výške. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Od roku 1999 funguje vo Švédsku systém nazvaný Oranžová obálka, ktorého cieľom je poskytnúť občanom kvalitné informácie o získaných daňových právach. Oranžová obálka v sebe nesie informácie, ako napríklad stav dôchodkového účtu alebo výšku budúceho dôchodku. Taktiež zhrňuje informácie, ako dôchodkový systém funguje a upozorňuje občanov na dôležité skutočnosti týkajúce sa dôchodkových práv (.pdf, s. 20). Táto oranžová obálka je posielaná občanom raz ročne. 

…ako sa menil počet ľudí, ktorí sa, nad 60 rokov dostávajú do nezamestnanosti, za ostatné dva roky a práveže ten počet rástol pomalšie než v roku 2016, 2015, 2014…

Výrok porovnáva počet osôb evidovaných na ÚPSVaR starších ako 60 rokov v rokoch 2014, 2015, 2016 a 2017. V decembri 2014 bolo na ÚPSVaR evidovaných 6019 osôb starších ako 60 rokov. (.zip, tab. 15) V decembri 2015 to bolo 7 532 občanov starších ako 60 rokov (.zip., tab. 15) a v decembri 2016 bolo evidovaných 7 857 občanov nad 60 rokov. (.zip, tab.15) Medzi rokmi 2014 a 2015 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 1 513, čo predstavuje nárast o 25 % a medzi rokmi 2015 a 2016 vzrástol počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov o 325, čo predstavuje nárast o 4 %. V decembri 2017 bolo na ÚPSVaR evidovaných 7 724 osôb starších ako 60 rokov. (.zip, tab. 15) V porovnaní s decembrom 2016 sa jedná o pokles o 133 osôb, čo predstavuje 1,7 %. Nakoľko počet evidovaných osôb starších ako 60 rokov rástol rýchlejšie medzi rokmi 2014, 2015, 2016 ako medzi rokmi 2016 a 2017, kedy bol dokonca zaznamenaný pokles v počte evidovaných, výrok hodnotíme ako pravdivý.




Opatrenie č. 269/2016 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 19. septembra 2016 o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 predĺžilo vek odchodu do dôchodku z hranice 62 rokov na 62 rokov a 76 dní. K ďalšiemu zvyšovaniu došlo aj od 1. januára 2018, kedy sa dôchodkový vek posunul na 62 rokov a 139 dní, teda sa zvýšil presne o 63 dní, ako to tvrdí aj Jurzyca. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

…tá kvalita života naozaj je nízka, to tu mali kolegovia pravdu, ale dáta, naposledy som videl 2010-2015, došlo k zlepšeniu u nás..

Výrok odkazuje na kvalitu života na Slovensku. Jurzyca spomína štatistiku z rokov 2010-2015, ale Európsky prieskum kvality života, na ktorý pravdepodobne odkazuje, porovnáva kvalitu života pre roky 2011 a 2016. Z výsledkov tohto prieskumu z roku 2016 vyplýva, že Slováci sa cítia viac šťastní a spokojní so životom ako v roku 2011. V roku 2011 hodnotili svoje šťastie na stupnici od 1 do 10 na čísle 6,9 a v roku 2016 na čísle 7,1. Rovnako sa podľa obyvateľov Slovenska zlepšila aj úroveň kvality verejných služieb, ktorú v roku 2011 hodnotili číslom 4,9 a v roku 2016 číslom 5,6. Naopak, v Českej republike sa občania vyjadrili, že v roku 2011 sa cítili šťastnejší a spokojnejší so životom (7,1 bodov) ako v roku 2016 (6,8 bodov). Maďarsko zaznamenalo len veľmi malý nárast spokojnosti s kvalitou života a pocitom šťastia, zo 6,9 bodov (v roku 2011) na 7 bodov (v roku 2016) a Poliaci vyjadrili väčšiu spokojnosť so životom a jeho kvalitou v roku 2016 (7,5 bodov) ako v roku 2011 (7,3 bodov). Podľa meraní neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života v 128 krajinách, sa Slovensko v roku 2017 umiestnilo na 30. mieste, pričom v porovnaní s rokom 2016 si polepšilo o jedno miesto. Česká republika sa umiestnila na 22. mieste, Poľsko na 32. mieste a Maďarsko na 37. mieste. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.