Filtre

…Vyšehradská štvorka hlasovala proti migračnému paktu, my sme tiež v parlamente a náš veľvyslanec sa zdrží hlasovania (…).

Česko, Poľsko a Maďarsko skutočne vyjadrili nesúhlas s migračným paktom a hlasovali proti jeho prijatiu, avšak Slovensko sa spolu s ďalšími 23 krajinami hlasovania ani nezúčastnilo, čo pravdepodobne Štefan Harabin myslel pod pojmom “veľvyslanec sa zdrží hlasovania”. Neúčasť slovenského zástupcu odhlasovala NR SR (docx. Uznesenie č. 1492). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…za mojej éry (keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu, pozn.) bola najvyššia dôveryhodnosť justície (…).

Štefan Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 2009-2014. Hodnotenie dôvery občanov v justíciu vykonáva viacero inštitúcii v rôznych časových intervaloch. Podľa prieskumu Eurobarometer (roky 2010, 2011, 2014, 2015, 2016 a 2017) bola najvyššia dôvera v slovenskú justíciu deklarovaná v roku 2011, práve počas predsedovania Štefana Harabina. Naopak, prieskum neziskovej organizácie VIA IURIS (roky 2013-2016) vyhodnotil, že dôvera v súdnictvo sa zvyšuje od roku 2015. Najvyšší súd SR v auguste 2017 vydal správu o prieskume Agentúry Focus a European Social Survey (roky 2004-2017), podľa ktorej bola najvyššia dôvera v justíciu dosiahnutá v roku 2017. Pre nejednoznačnosť prieskumov a keďže Harabin nešpecifikuje, na výsledky ktorého prieskumu sa odvoláva, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V roku 2009 viac ako polovica občanov považovala naše súdy za skorumpované. Svetové ekonomické fórum (The World Economic Forum), vo svojej správe o globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report) umiestnilo Slovensko na základe meraní pre roky 2008-2009 na 81. miesto zo 133 krajín vzhľadom na nezávislosť súdov (.pdf, s. 350), počas merania pre roky 2011-2012 sme sa prepadli na 115. miesto zo 144 krajín (.pdf, s. 393)a pre roky 2013-2014 až na 130. miesto (.pdf, s. 411), takisto zo 144 krajín. Podľa prieskumu agentúry Focus v júni 2012 67 % Slovákov prejavilo nedôveru v súdy. Nastali však aj mierne zlepšenia: ‚‚V porovnaní s výsledkami dôvery verejnosti v októbri 2011 mierne stúpla dôvera k Ústavnému súdu SR (z 37 percent na 43,) a iba o malú hodnotu, konkrétne dva percentuálne body sa zvýšila dôvera k Najvyššiemu súdu a k všeobecným súdom.” Pre porovnanie dokladáme aj výsledky rôznych prieskumov: Eurobarometer


VIA IURIS


Agentúra Focus

…pokiaľ som odchádzal, aj predtým som vykonával de facto tri funkcie. Teraz sú tri platy za to. Predsedu Súdnej rady, predsedu Najvyššieho súdu a istý čas aj podpredsedu Najvyššieho súdu, ktorá funkcia nebola obsadená.

Štefan Harabin v období 23. júna 2009 až 23. júna 2014 pôsobil vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR, avšak otáznou je funkcia podpredsedu Najvyššieho súdu SR. Tá bola síce v období od 31. mája 2010 až do 6. júna 2013 neobsadená, to by však podľa zákonnej úpravy rozsahu a charakteru právomoci danej funkcie znamenalo, že Štefan Harabin fungoval ako vlastný zástupca. Napriek pravdivosti výroku ohľadom platov jednotlivých funkcií, výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Harabin nevykonával tri funkcie ale dve v dobe, kedy bol post podpredsedu Najvyššieho súdu SR iba neobsadený.

Čo sa týka otázky platov, Štefan Harabin hovorí pravdu. Od 1. septembra 2014, kedy do účinnosti vošla nová verzia zákona č. 120/1993 Z. z. (platy spomínaných funkcií dokumentuje 6. a 9. časť), sa plat začal vyplácať aj predsedovi Súdnej rady. Táto zmena teda nastala až po Harabinovom odchode z postu predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR (23. jún 2014). V súčasnosti hovoríme konkrétne o základnom plate predsedu Súdnej rady SR vo výške 1,5-násobku mesačného platu poslanca NR SR (+ mesačný príplatok, na ktorom sa uznesie Súdna rada). V prípade predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR hovoríme o priemernom mesačnom plate vo výške mesačného platu poslanca, k čomu sa prirátavajú mesačné funkčné príplatky vo výške 331,94 € pre predsedu, respektíve 248,96 € pre podpredsedu.

Štefan Harabin od 23. júna 2009, po svojom zvolení Súdnou radou SR, pôsobil vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR. Podľa vtedy účinnej úpravy Ústavy SR sa podľa znenia čl. 141a automaticky stal zároveň aj predsedom Súdnej rady SR. Po 30. máji 2010, kedy Daniele Švecovej na poste podpredsedníčky NS SR uplynulo jej päťročné funkčné obdobie, bola jej nasledovníčka, Jarmila Urbancová, vymenovaná do funkcie prezidentom SR až 7. júna 2013 (zdroj). V období 31. mája 2010 až 6. júna 2013 teda bola funkcia podpredsedu NS SR neobsadená. Problém však nastáva v tom, že podpredseda NS SR v podstate predstavuje „len“ zástupcu predsedu NS SR, ktorého zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti, alebo keď funkcia predsedu NS SR nie je obsadená – mimo týchto podmienok podpredseda NS SR vykonáva právomoc v rozsahu, aký mu vymedzil predseda NS SR (podľa §39 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, verzie časovo účinnej od 1.11.2009 až 30.4.2011), a teda Štefan Harabin v podstate tvrdí,  že v určitom čase zastupoval samého seba.

…o pánovi Šefčovičovi a pánovi Mistríkovi, ktorý zobrali od politickej strany 100 tisíc, ešte pán Šefčovič aj podpisy a tvrdia, že oni chcú byť nezávislí, apolitickí.

Šefčovič ako aj Mistrík vystupujú vo voľbách ako nezávislí kandidáti. Šefčovič získal podporu od strany Smer-SD, ktorej poslanci mu dodali podpisy potrebné na kandidatúru. Strana mu zároveň ponúkla aj finančnú podporu. Robert Mistrík, ktorý kandiduje ako nezávislý kandidát s podporou strany SaS, v kampani disponuje súkromnými financiami vo výške 450-tisíc eur. Okrem toho prijal finančnú podporu od Richarda Marka (generálny riaditeľ Eset-u) a to vo výške 50-tisíc eur. Keďže Mistríkovi financie na kampaň neposkytla politická strana, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Obaja kandidáti (Šefčovič, Mistrík) majú za účelom svojej prezidentskej kandidatúry zriadené transparentné účty.

Vo štvrtok 31. januára 2019 odovzdal eurokomisár Maroš Šefčovič v parlamentnej podateľni  47 podpisov poslancov za Smer-SD. Minimálny počet podpisov potrebných na kandidatúru je 15. Šefčovič v rozhovore pre Pravdu sám uvádza, že strana Smer-SD ho finančne podporí v rámci  toho, ako to umožňuje zákon.

Mistrík použije zo svojich súkromných  financií 450-tisíc eur a taktiež chce použiť sumu 50-tisíc eur, ktorými mu na kandidatúru prispeje Richard Marko zo spoločnosti Eset. „Do kampane investujem presne toľko, koľko dovoľuje zákon. Maximálna suma je 500-tisíc eur pre kandidáta. Začali sme s pomerne intenzívnou kampaňou, ktorú zúčtujeme na konci kampane presne tak, ako to vyžaduje zákon,“ uviedol Mistrík na otázku o financovaní kampane.

…Lisabonská zmluva, za ktorú som hlasoval 2007 (…) dala do výlučnej kompetencie (členských krajín, pozn.) migračné a azylové veci. To znamená, my sme neboli povinní prijať ani 1500 migrantov, (…).

V Lisabonskej zmluve (Hlava 5, Kapitola 1, Čl. 67. 2), ktorá bola na Slovensku prijatá NR SR v roku 2008, kedy v kresle ministra spravodlivosti sedel Štefan Harabin, sa spomína, že EÚ zabezpečuje absenciu kontrol na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorá sa zakladá na solidarite medzi členskými štátmi. Keď sa v septembri roku 2015 pojednávalo prerozdelenie kvót, na základe ktorých bolo Slovensku pridelených 1500 migrantov, bolo Slovensko povinné v rámci solidarity s krajinami nachádzajúcich sa na migračnej trase toto prerozdelenie prijať. V prospech Európskej únie neskôr rozhodol aj Súdny dvor EÚ, keď zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti mechanizmu prerozdeľovania utečencov. Na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ hodnotíme výrok ako nepravdivý. Lisabonská zmluva (Hlava 5, Kapitola 1, Čl. 67. 2) uvádza: „EÚ zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorá sa zakladá solidarite medzi členskými štátmi a ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. Na účely tejto hlavy sa osoby bez štátnej príslušnosti považujú za štátnych príslušníkov tretích krajín.“