Filtre

Spolupráca v Európskom parlamente je trochu iná ako spolupráca v národných parlamentoch, kde vznikajú teda koalície na základe volebných výsledkov. V Európskom parlamente ale existujú technické dohody v úvode medzi veľkými frakciami.

Frakcie v Európskom parlamente spolupracujú na základe spoločných dohôd, ktoré však nie sú podobné písomným koaličným dohodám z prostredia národných štátov. Ide o ad hoc technické dohody, ktoré môžu, ale nemusia byť písomne ukotvené či verejne známe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Európsky parlament v súčasnosti tvorí 750, resp. 751 (vrátane predsedu EP) poslancov zo všetkých krajín EÚ, ktorých väčšina je zoskupená do voľnejších politických skupín (frakcií). Tie sa formujú nie na základe národnosti, ale politickej príslušnosti. Podľa čl. 32 rokovacieho poriadku (.doc, s. 27) musí frakcia pozostávať z poslancov zvolených najmenej v jednej štvrtine členských štátov a musí mať najmenej 25 členov. V súčasnom parlamente je 8 frakcií.

Europarlament funguje konsenzuálne, na zásade kooperácie, ktorá bola ustanovená Jednotným európskym aktom z roku 1987. Nejde o tradičné delenie frakcií po línii koalícia - opozícia. Žiadna frakcia v Európskom parlamente nikdy nedosiahla väčšinu. Ak teda chce, aby jej pripomienky parlamentom prešli, musí sa snažiť získať podporu ostatných skupín.

Tzv. veľkú koalíciu v europarlamente dlhodobo tvoria frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Na základe ich spoločnej dohody napríklad dochádza k zmene na poste predsedu EP v polovici päťročného volebného obdobia, kedy zástupcu jednej frakcie vystrieda zástupca druhej. V januári 2017 boli zverejnené tajné zmluvy, podľa ktorých s EPP a S&D dohodu podpísala aj konzervatívna Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

Braňo Škripek nedodržiaval taký čestný prísľub, že sa bude venovať polovičke aj agende proti korupcii a rozkrádaniu eurofondov. Tomu sa vôbec nevenoval.

Na základe pôsobenia europoslanca Branislava Škripeka hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča, že sa Škripek v Európskom parlamente vôbec nevenoval protikorupčnej agende a problémom s rozkrádaním eurofondov, ako nepravdivé. Témy, ktoré vymenoval Matovič, síce neboli primárnou agendou Škripeka, ale počas svojho pôsobenia v Európskom parlamente sa im v istej miere venoval.

Branislav Škripek sa stal europoslancom po voľbách v roku 2014, kedy kandidoval na kandidátke strany OĽaNO. Za stranu OĽaNO pôsobil od roku 2012 aj ako poslanec NR SR. Informácie o tom, či Škripek dal pred alebo po eurovoľbách lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi prísľub, v akom rozsahu sa bude vo výkone svojho mandátu venovať témam korupcie a rozkrádaniu eurofondov, sa nám nepodarilo dohľadať. V rozhovore pre denník Postoj z 21. mája 2014 Škripek uviedol, že v prípade zvolenia sa plánuje zamerať hlavne na ochranu ľudskej dôstojnosti, ochranu rodiny a manželstva muža a ženy a nedotknuteľnosť práva rodičov na výchovu detí, slobodu vierovyznania a prejavu, oblasť malých a stredných podnikateľov a ochranu pracujúcich. Za dôležitú tému Škripek označil aj ochranu prírodných zdrojov a boj s novodobým otroctvom. Tieto agendy (s výnimkou ochrany prírodných zdrojov,  pozn.) Škripek spomína aj na svojej webovej stránke ako témy, ktorým sa v EP venuje.

Škripek ďalej vo svojom portfóliu politickej práce uvádza, že jeho misiou je “byť hlasom rozumu a bojovať proti prílišnej centralizácii EÚ, neefektivite a korupcii”. Od roku 2014 je súčasťou Výboru pre občianske práva a slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), je členom delegácie pre vzťahy s Izraelom , náhradníkom vo Výbore pre práva žien a rodovú  rovnosť (FFMM) a náhradník v Delegácii pre vzťahy s krajinami Mašreku. Ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia (ECPM) sa snažil o podporu kresťanských hodnôt v európskej politike, združovanie a spájanie politikov na regionálnej , národnej a európskej úrovni. Angažuje sa v témach ľudských práv a ochrany životného prostredia. Ďalej sa venuje témam medzinárodnej politiky a medzinárodnej spolupráce zamerané na situáciu v Sýrii a Izraeli alebo kauze kupčenia so Schengenskými vízami. Taktiež sa zaoberá migračnou politikou.

 

Ku korupci sa Škripek vyjadril aj v niekoľkých plenárnych diskusiách v Európskom parlamente (korupcia vo FIFA, hlasovanie o návrhu o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM).

V rozhovore pre denník Postoj Škripek spomína, aké kroky podnikol v boji s korupciou: "Poslancom OĽaNO som ponúkal témy ako prenasledovanie kresťanov na Blízkom východe alebo protikorupčnú agendu, keď napríklad jeden môj asistent skúmal zneužívanie eurofondov v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a spolu s Veronikou Remišovou aj narábanie s eurofondmi za Plavčana." V prípade Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa jedná o pochybné prerozdelenie eurodotácií za vyše 660-tisíc eur za druhej Ficovej vlády. Podnet na Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) podal práve Škripek spolu s poslankyňou Veronikou Remišovou (.pdf). V akej miere sa Škripek angažoval v kauze bývalého ministra školstva Plavčana, sa nám nepodarilo overiť.

Škripek ďalej spoločne s Remišovou prostredníctvom listu v júli 2017 požiadal Európsku komisiu o preverenie používania eurofondov v projekte Podpora rozvoja sociálnej práce v rodinnom prostredí klientov v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Podľa europoslanca a poslankyne NR SR boli v projekte zneužité financie na neopodstatnenú kontrolu sociálneho pracovníka u rodiny novinárky Moniky Tódovej.

Po zistení Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), že Slovensko pri čerpaní eurofondov v rokoch 2013 až 2016 prišlo vďaka pochybeniam o najväčšie percento platieb spomedzi všetkých štátov EÚ, sa Škripek v roku 2017 stretol s generálnym riaditeľom OLAF-u Giovannim Kesslerom. Ako uviedol Škripek, spoločne diskutovali o tom, že “OLAF stále u mnohých členských štátov vrátane Slovenska naráža na neochotu spolupracovať a viesť efektívne vyšetrovanie práve z dôvodu obáv z korekcií, alebo jednoducho z neochoty pripustiť pochybenia zodpovedných vnútroštátnych orgánov”.

…ak sa pozrieme na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teda tiež svojim konaním skôr avizuje odklon od tej euroatlantickej politiky…

Podľa Programového vyhlásenia vlády je záujmom Slovenska „jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky (.pdf, s. 3). Andrej Danko, jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, viacerými činmi aj výrokmi prejavil náklonnosť k  Ruskej federácii, avšak takisto zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ a NATO pokladá za dôležité. Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísal aj spoločné prehlásenie, v ktorom je ako strategický záujem Slovenska deklarované “jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii”. Andrej Danko síce kritizoval niektoré postupy krajín EÚ/NATO pri riešení medzinárodných konfliktov (hlavne sankcie voči Rusku a vyhostenie ruských diplomatov po otrávení Sergeja Skripaľa) a na svojom konte má aj niekoľko vyjadrení o dôležitosti všeslovanskej vzájomnosti a neštandardných návštev Ruskej federácie, za ktoré bol opakovane kritizovaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, avšak na oficiálnej úrovni sa Danko stále hlási k proeurópskemu a proatlantickému smerovaniu Slovenska, čo potvrdzuje vyššie uvedené prehlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Andrej Danko opakovane kritizuje sankcie EÚ voči Ruskej federácii, ktoré boli v roku 2014 uvalené kvôli nelegálnej anexii Krymského polostrova a destabilizácii východnej Ukrajiny a boli opakovane predĺžené členskými štátmi EÚ. Ich ukončenie je podmienené implementáciou záväzkov z Minských dohôd. Počas svojej poslednej zahraničnej cesty do Moskvy vo februári 2019 vyjadril presvedčenie, že sankcie sa čoskoro skončia. Predsedovi ruskej Štátnej dumy Viačeslavovi Volodinovi a ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi sa ospravedlnil, že kvôli sankciám nemôže v Bratislave usporiadať euroázijský summit parlamentných predsedov a v jeho rámci privítať na návšteve Volodina, čo je jeho dlhodobo deklarovaným cieľom. Prekážkou je, že Volodin sa nachádza na sankčnom zozname, a vstup do EÚ má od roku 2014 zakázaný. Napriek tejto skutočnosti sa s ním Danko opakovane stretáva a označuje ho za svojho priateľa. Túto zahraničnú cestu minister zahraničia Miroslav Lajčák označil za neštandardnú, pretože v rozpore s bežným postupom nebola dohodnutá zastupiteľským úradom SR a ministerstvo sa o nej dozvedelo dva dni vopred.

V októbri 2018 sa vyjadril, že sankcie voči Rusku sú zbytočné a na svojej facebookovej stránke zdieľal spoločnú fotku s predsedom Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý figuruje aj na sankčnom zozname EÚ. Aj toto jeho konanie následne kritizoval minister zahraničia Lajčák ako spochybnenie zahranično-politického ukotvenia Slovenska. Počas návštevy Moskvy v júni 2018 Danko tvrdil, že „sankcie nie sú a nikdy nebudú riešením. Riešením je len otvorený dialóg, priateľstvo, láska a porozumenie." Pri príležitosti zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade v októbri 2017 sa k sankciám vyjadril nasledovne: „Ja verím, že sankcie do budúcna pominú a že sa znova rozhýbe obchod“. Ďalej povedal, že „slovanská vzájomnosť a potreba spolupráce v ekonomickej oblasti je nutná."

Počas ďalšej zo svojich oficiálnych návštev Ruska Andrej Danko v novembri 2017 vystúpil s príhovorom v Štátnej dume, v ktorom vyzdvihoval všeslovanskú vzájomnosť. Myšlienky spolupráce slovanských národov datujúce sa do obdobia národného obrodenia v 19. storočí podľa Danka predstavujú pevné základy, na ktorých staviame aj dnes. Avizoval vznik spoločnej komisie NR SR a Štátnej dumy, ktorá by mala za úlohu prehlbovanie hospodárskych vzťahov. Rusko označil za jedného z najdôležitejších obchodných partnerov SR a tvrdil, že „bez silného Ruska nie je možný svetový mier...a [Rusko] je pilierom svetovej bezpečnosti.Prejav ukončil vetou: V našej vízii budúcnosti Slovenska  – v rámci Európy má Ruská federácia nezastupiteľnú úlohu.“ (zdroj: prepis prejavu A. Danka na webe SNS).

Podľa Ministerstva zahraničia vystúpenie v ruskej Štátnej dume nebolo zahrnuté v programe návštevy delegácie predsedu Národnej rady v procese jej prípravy, a ani nebolo vopred s ministerstvom konzultované.“ Niekoľko týždňov pred týmto príhovorom Andrej Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísali spoločné prehlásenie, podľa ktorého členstvo SR v EÚ a NATO „predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity, a vyhlásili, že „budú dbať o jasnú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska.“ Myšlienku, že „bez silného Ruska nie je možný svetový mier“, Danko v Moskve zopakoval ako rečník na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu v júni 2018, pričom ani tento príhovor vopred nekonzultoval s ministerstvom.

Andrej Danko obhajoval aj rozhodnutie Slovenska nevyhostiť ruských diplomatov po prípade otrávenia bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Na svojej tlačovej besede zo dňa 18. apríla 2018 k vzťahu  s Ruskom povedal: “Slovenská národná strana ctí všetkých partnerov v rámci NATO, v rámci Európskej únie, ale je proti akýmkoľvek atakom a pošpiňovaniu Ruskej federácie. (...) Bolo to veľmi náročné, ale som veľmi rád, že sme nevyhostili ruských veľvyslancov a čas nám dá za pravdu, že to bolo dobré rozhodnutie.” Na tej istej tlačovej besede Danko kritizoval premiéra Pellegriniho za to, že schválil vtedajšie útoky amerických, britských a francúzskych jednotiek v Sýrii.

O niekoľko dní neskôr, 22. apríla 2018, v relácii V politike k nezhode s premiérom ohľadom zahraničnej politiky povedal:  “Myslím si, že aj predseda vlády vysvetlil svoj postoj. Dohodli sme sa, že ak by to boli do budúcna veci, ktoré sú principiálne a ešte raz chcem povedať, pre nás je dôležité byť členmi Európskej únie, sme členmi NATO, plníme si všetky povinnosti, ale odmietame byť nejakí, odpustite mi za slovo, poskoci. My sme národ, ktorý roky žil v podruží iných národov. Sme hrdí na svoj štát. Plníme si všetky povinnosti. Všetky do jedného vzorovo. Nie vždy je k nám pristupované ako bolo napríklad pri Liekovej agentúre sme dostali takú po nose, že jednoducho sme si ju nezaslúžili. Ale nech nikto nepochybuje o tom, že jednoducho v Európskej únii a NATO sme členským plnohodnotným štátom.”

Ste tam už 15 rokov (Monika Beňová v EP, pozn.)… riešili ste slonov v Afrike, opustených psov v Rumunsku, problém mafie v Bulharsku, reformu súdneho systému v Srbsku, nezamestnanosť vo Francúzsku, ale nič, čo sa týka Slovenska.

Monika Beňová je skutočne členkou Európskeho parlamentu už 15 rokov, teda od vstupu Slovenska do EÚ. Počas svojich mandátov sa dotkla otázok opustených psov v Rumunsku, problému mafie v rámci debaty o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru, k súdnemu systému v Srbsku sa vyjadrovala napríklad písomne v parlamentnej rozprave o Správe o pokroku Srbska za rok 2013, taktiež sa venovala nezamestnanosti (nezamestnanosti mladých ľudí na celoeurópskej úrovni, pozn.) a Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. V rámci parlamentných rokovaní sa však venovala aj otázkam týkajúcim sa Slovenska, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Čo sa týka Slovenska, Beňová sa opakovane vyjadrovala v rozpravách parlamentu napríklad k témam korupcia a právny štát na Slovensku a Malte, ochrana investigatívnych novinárov v Európe, pranie špinavých peňazí a daňové úniky, prijatie jednotnej meny Slovenskom, uplatňovanie schengenského acquis pre štáty východného rozšírenia, vývoj na Slovensku s ohľadom na situáciu v policajnom zbore či k téme menšín. Jej parlamentná činnosť je ľahko dohľadateľná na stránke Európskeho parlamentu.

V rámci svojej primárnej agendy sa ako spravodajca venovala témam ako základné práva v EÚ, vonkajšia pomoc spoločenstva a automatizovaná výmena daktyloskopických údajov vo Švédsku, Belgicku a Poľsku. Ako tieňový spravodajca sa ďalej venovala agende automatizovanej výmeny údajov o DNA a daktyloskopických údajov medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci azylovej politiky, spolupráce medzi Eurojustom a Albánskom, upravenia vízových pomerov medzi EÚ a Čínou, nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami a ďalšej agende.

…keď som si pozeral oficiálny rating na stránky MEP Rating EU, že aj spolu s vami (Monika Beňová a Branislav Škripek, pozn.) ste tam v tej spodnej polovičke medzi aktivitou alebo porovnania aktivity všetkých európskych poslancov.

MEP Ranking EU je oficiálna stránka zverejňujúca hodnotenie jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, a to na základe algoritmu zohľadňujúceho všetky verejne dostupné parametre ich aktivity v parlamente, rozdelené do štyroch kategórií: správy, vyjadrenia, úlohy a účasť na plenárnych zasadnutiach. V rámci hodnotenia sú obaja spomínaní europoslanci momentálne umiestnení v spodnej polovici, a to konkrétne Monika Beňová na 415 mieste a Branislav Škripek na 468 mieste z celkového počtu 750 hodnotených europoslancov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.