Filtre

Ja som spravil chybu, ja si to aj uznám, že som sa vtedy chcel tváriť oveľa lepšie, ako v skutočnosti som bol. Priznal som sa.

Michal Truban odkazuje na prípad videa spred šiestich rokov, v ktorom dával študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil, že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal, že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal, že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať”, vysvetlil, že „chcel (som) vyzerať oveľa lepšie, ako (som) naozaj bol” a svoje konanie označil za chybu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ten rozdiel kvality života Slovákov so Západom sa prehlbuje aj preto, že si peniaze nepožičiavame.

Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15  42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %. 

Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje, že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ. 

Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom. 

Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076). 

Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom. 

Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu). 

Podla indexu SEDA, ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom. 

Ja som človek, ktorý prišiel z praxe, ja som tretí rok v politike.

Najneskôr od roku 2010 je Andrej Danko členom a funkcionárom SNS. Za stranu kampaňoval a kandidoval do parlamentu v roku 2012. Ako predseda ovplyvňoval zloženie jej kandidátky do komunálnych volieb 2014. Jeho výrok, podľa ktorého je v politike „tretí rok”, preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Andrej Danko bol od roku 2003 do roku 2012 advokátom. Už počas tohto obdobia - v rokoch 2006 až 2010 - robil asistenta poslancom Slovenskej národnej strany. V rokoch 2010 až 2012 bol prvým podpredsedom a odborným právnym konzultantom strany. 

V parlamentných voľbách v roku 2012 bol na kandidátke strany dvojkou. Jeho tvár sa objavila aj na predvolebných plagátoch. SNS sa však do parlamentu nedostala - získala 4,55% hlasov. 

Po voľbách v roku 2012 sa Danko stal predsedom SNS. V komunálnych voľbách 2014 SNS postavila alebo v koalíciách  podporila 447 kandidátov na starostov či primátorov - 152 boli zvolení. 

V parlamentných voľbách 2016 získala strana 8,64% a Andrej Danko sa stal predsedom parlamentu. 

Neviem či by som napríklad bol ochotný dávať pánovi bývalému ministrovi školstva za SNS Plavčanovi ďalšie 4 miliardy namiesto 300-400 miliónov, kvôli ktorým aj musel odstúpiť, pretože sa rozkrádali.

Rozdeľovanie eurofondov na výskum a vývoj sprevádzalo v roku 2017 viacero vážnych pochybností. Musel kvôli nim odstúpiť exminister školstva Peter Plavčan. Napriek tomu, že podozrenia viedli k začatiu vyšetrovania OLAF-u aj slovenskej polície, zatiaľ nie sú známe výsledky. Žiaden súd doposiaľ nepotvrdil, že v kauze bol spáchaný trestný čin. Pre tvrdenie Michala Trubana o „rozkrádaní” tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu.

Tím Michala Trubana pre Demagóg.SK uviedol, že výrok považuje za neoveriteľný, pretože nepoznáme výsledky vyšetrovania.

Truban odkazuje na kauzu rozdeľovania eurofondov na výskum a vývoj z leta 2017. Agentúra patriaca pod Ministerstvo školstva mala k dispozícii takmer 700 miliónov eur. 

Prvý balík, 288 miliónov eur, mal ísť na podporu dlhodobého strategického výskumu. Medzi úspešnými uchádzačmi o peniaze boli najmä súkromné firmy - žiadna z veľkých univerzít. Rektori preto poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi kritický list. Vyhodnotenie žiadostí označili za „nekorektné a netransparentné”, kritizovali odbornosť hodnotiteľov. 

Druhý balík peňazí, vyše 300 miliónov eur, mal ísť na priemyselné výskumno-vývojové centrá. Niektoré podporené firmy mali nízke obraty, málo zamestnancov a len málo spoločné s vedou. Viaceré si tiež na poslednú chvíľu menili predmet podnikania, aby splnili podmienky. Jedna z firiem prehovorila o tom, že si od nej mal hodnotiteľ pýtať úplatok 20 percent zo žiadanej sumy - ten to odmietol. 

Najvyšší kontrolný úrad pri preverovaní nezískal primerané uistenie, že výber hodnotiteľov do zoznamu hodnotiteľov bol transparentný a vhodnosť hodnotiteľov bola objektívne posudzovaná“ (pdf, str.10). 

Európska komisia Slovensku na čas pozastavila preplácanie peňazí a obrátila sa na Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), aby podozrenia preveril. Slovenská polícia začala v prípade trestné stíhanie. V marci 2019 vyšetrovanie tak OLAFU ako aj slovenských orgánov stále prebiehali

Rozdeľovanie prvého balíka minister Plavčan po kritike zrušil. Pri vysvetľovaní kauzy priznal chyby, na otázky novinárov však viackrát neodpovedal. V auguste 2017 z funkcie po masívnej kritike odstúpil.

Čo sa týka Ľuba Galka, nebol zvolený ani do príslušného výboru kvôli kauze, kedy ako minister obrany… nevyjasnili sa ešte záležitosti okolo zneužitia odpočúvacieho zariadenia.

Galko nebol zvolený do komisie na kontrolu odposluchov. Trestné stíhania súvisiace s kauzou nelegálneho odpočúvania stále bežia. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Ľubomír Galko nebol v roku 2016 zvolený do tzv. Komisie na kontrolu odposluchov. Nezískal dostatok hlasov v Osobitnom výbore parlamentu na kontrolu Vojenského spravodajstva. 

Dôvodom bola aj kauza z roku 2011, pre ktorú ho vtedajšia premiérka Iveta Radičová odvolala z postu ministra obrany. Vojenské spravodajstvo, ktoré pod rezort patrí, vtedy odpočúvalo novinárov. Galko sa bráni, že odpočúvanie sa dialo so súhlasom súdu. 

Vo februári 2012 padli prvé obvinenia, o štyri roky neskôr podal prokurátor obžalobu voči piatom osobám. Súdy si však prípad roky posúvali. Sudca, ktorý ho mal naposledy, išiel vo februári 2019 do dôchodku. 

Vyšetrovanie nepotvrdilo, že by bol do odpočúvania zapojený aj Galko. Bol však podozrivý, že mohol prezradiť utajované skutočnosti. Na jeseň 2016 polícia trestné stíhanie zastavila. V marci 2018 Generálna prokuratúra nariadila trestné stíhanie znovuotvoriť.