Filtre

A pri dlhu 60 % deficite 7 %, ste kde našli tento rok, keď my sme vám nechali 1 % deficit a 48 % len dlh. A vy ste urobili trojnásobne, o jednu tretinu vyšší dlh tejto krajiny. 5× väčší deficit,

Súčasná vláda výrazne zvýšila deficit verejných financií aj verejný dlh. Porovnávanie s výkonom predošlej vlády však nie je celkom korektné, dlh takmer všade v Európe stúpol pre neočakávanú pandémiu a jej dôsledky. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako už zavádzanie. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojich analýzach hodnotí stav verejných financií dlhodobo kriticky, tak tomu bolo aj pri roku 2019. Deficit verejnej správy dosiahol vtedy úroveň 1,30 % HDP.  RRZ  to pripísala nedostatočnej reakcii vtedajšej vlády na riziká v rozpočte. Hrubý dlh dosiahol v roku 2019 úroveň 48 %. 

V daňovo-fiškálnej prognóze vývoja verejných financií RRZ pre rok 2021 ráta s hodnotou deficitu na úrovni 7,1 % HDP  (4,1 % bez protipandemických opatrení). Hrubý dlh dosahuje úroveň 61 % HDP.

Deficit sa zvýšil z 1,3 % HDP na 7,1 % HDP, teda takmer 5,5-násobne (vzhľadom na percentuálne body). Hrubý dlh stúpol o 13 p.b. HDP. V prepočte ide o takmer štvrtinu p.b. z 48 % na 61 %.

takto nedá (sa) zavetovať niečo, čo je v programovom vyhlásení vlády, tzn. nedá sa z tohto pohľadu zavetovať reforma justície. Keďže tak, ako je vlastne pripravená, je v naozaj v dôslednom súlade s programovým vyhlásením vlády.

Reforma súdnej mapy je záväzkom koaličných partnerov v koaličnej zmluve. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Cieľom reformy súdnej mapy je najmä špecializácia sudcov, efektívnejšie riadenie justície a pretrhnutie korupčných väzieb. Ministerstvo spravodlivosti to chce docieliť zmenou súdnych obvodov (teda aj rušením niektorých súdov) na okresnej aj krajskej úrovni.

V programovom vyhlásení (PVV) sa Hegerova vláda zaviazala k naplneniu cieľa špecializácie sudcov aj reorganizácie súdov(s. 9). Reforma súdnej mapy je aj súčasťou slovenského Plánu obnovy.

Koaličná zmluva hovorí o práve veta toto: „Všetky rozhodnutia Koaličnej rady sa prednostne prijímajú spoločnou dohodou všetkých členov Koaličnej rady. V prípade, ak nepríde na Koaličnej rade ku konsenzu, o návrhu sa hlasuje. Každý člen Koaličnej rady má právo veta.“ (s.2, bod 3)

V inom bode sa zase píše: „PVV schválené Národnou radou Slovenskej republiky bude jediným programovým dokumentom záväzným pre vládu Slovenskej republiky vo volebnom období 2020-2024.” (s.3, bod 6)

S Máriou Kolíkovou v tomto súhlasí aj premiér Eduard Heger, ktorý povedal, že navrhované reformy „nemôžu neprejsť” práve preto, že sú v PVV. Dodal, že momentálne zo strany Sme rodina chýba k presadeniu reforiem politická vôľa.

Sme rodina dlhodobo spochybňuje reformu súdnej mapy. Jej predstavitelia sú proti rušeniu súdov kvôli obavám z prepúšťania v regiónoch. Peter Pčolinský za reformou vidí realitný biznis.

Pre pretrvávajúcu kritiku Kolíková predstavila už tretí návrh súdnej mapy, ktorý ruší výrazne menej súdov.

Reforma zdravotníctva pred nami je, či sa nám to páči, či sa nám to nepáči a ja ako predseda vlády som sa za ňu postavil aj za pani ministerku Kalavskú, … len na rozdiel od pána Lengvarského, my sme nemali žiadne dopredu zoznam, ktorých nemocníc by sa to mohlo dotknúť. Naopak, my sme povedali, 2 roky ideme veľmi detailne skúmať, čo sa v ktorej nemocnici robí

Peter Pellegrini podporoval stratifikácu nemocníc, jeho spolustraníci a viacerí koaliční partneri však nie. Ministerstvu zdravotníctva unikol pracovný zoznam rozdelenia nemocníc. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. 

Stratifikácia nemocníc za Petra Pellegriniho

Plán reformy nemocníc sa zostavoval 3 roky do roku 2019. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predstavila tzv. stratifikáciu nemocníc s tým, že pokiaľ by bola schválená parlamentom, malo sa s jej implementáciou začať od roku 2020. 

Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality,” povedala

Prvé dva roky by mali mať nemocnice priestor na stanovenie a dosiahnutie limitov, ktoré si mali samé určiť podľa množstva výkonov. Až podľa ich (ne)splnenia sa malo rozhodnúť o tom, či im zdravotné poisťovne zazmluvnia dané výkony. 

Peter Pellegrini predstavoval ako premiér reformu zdravotníctva spoločne s vtedajšou ministerkou Andreou Kaľavskou. Po nepredložení reformy na rokovanie vlády 3. júla 2019 sa Pellegrini nechcel k reforme vyjadrovať, v auguste vyzdvihol stratifikáciu ako veľmi potrebnú”.

Po stiahnutí reformy z rokovania parlamentu Kaľavská podala demisiu, od ktorej sa ju snažil Pellegrini neúspešne odhovoriť.

Stratifikácia nemocníc za Vladimíra Lengvarského

Podľa neoficiálneho zoznamu, ktorým koloval medzi novinármi a má ním disponovať minister zdravotníctva, sa majú nemocnice rozdeliť do piatich úrovní „od najvyššej národnej úrovne, cez koncovú, komplexnú a regionálnu až po najnižšiu, komunitnú úroveň”, na základe ktorých by mali niektoré nemocnice zmeniť zameranie svojho výkonu. 

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva nepotvrdila ani nevyvrátila pravosť zoznamu. Ministerstvo existenciu interného zoznamu pripúšťa, no jeho zverejnenie plánuje až po diskusii s povolanými subjektmi. O existencii zoznamu hovoria aj riaditelia nemocníc.

O tajnom zozname, podľa ktorého by sa mali niektoré nemocnice rušiť, verejne hovoril Pellegriniho spolustranník Richard Raši. 

Spoluautor reformy nemocníc, Oskar Dvořák, v rozhovore pre Denník N oznámil, že žiaden konečný zoznam nemocníc zatiaľ neexistuje a oficiálne rozdelenie stratifikácie nemocníc bude zverejnené až po komunálnych voľbách budúci rok, najpravdepodobnejšie v decembri 2022. 

pán poslanec, že ste zabudli, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, ktorú, v ktorej teda vy ste boli tiež ako premiér a tam bola špecializácia sudcov, tam rovnako vlastne táto zmena už bola v samotnom programovom vyhlásení vlády. Exekučný súd bol z toho jedna časť, ale špecializácia, zväčšovanie obvodov do už bolo v samotnom programovom vyhlásení vlády a práve preto už počas vlastne vašej vlády začal veľký projekt spolupráce s komisiou pre justíciu pri Rade Európy a na základe vlastne tohto výsledku, tej správy nezávislých expertov vyplynulo, že je potrebné robiť zmenu.

Špeciálizáciu súdov predpokladalo už programové vyhlásenie vlády, ktorej premiérom bol Peter Pellegrini. Tvrdenie Márie Kollíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniiho bola špecializácia súdov, nie však zväčšovanie obvodov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Peter Pellegrini bol slovenským premiérom od roku 2018 do roku 2020. Jeho vláda vystriedala kabinet Roberta Fica, no ponechala si takmer nezmenené programové vyhlásenie vlády.

V programovom vyhlásení sa spomína ja špecializácia sudcov: „Za účelom zrýchlenia súdneho konania, ako aj zvýšenia kvality rozhodovacej činnosti súdov, vláda na základe analýzy pripraví návrh opatrení vrátane opatrení na úrovni malých súdov na vytvorenie podmienok na zvýšenie špecializácie sudcov so zameraním na úroveň prvostupňových všeobecných súdov pri zachovaní náhodného prideľovania súdnych prípadov.” (s.60).

V súvislosti so špecializáciou PVV spomína aj možnosť zriadenia exekučného súdu (s.59). Zväčšovanie súdnych obvodov sa však v dokumente nespomína.

V roku 2017, teda ešte počas vlády Roberta Fica, Ministerstvo spravodlivosti uzatvorilo zmluvu s Radou Európy na vykonanie auditu slovenských súdov. 

Audit bol súčasťou väčšieho projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ a vypracovala ho Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ).

Experti z tejto komisie v rozsiahlej správe o slovenskom súdnom systéme o.i. odporúčajú zamerať sa na špecializáciu sudcov a súdov (s. 26, 27).

V správe sa tiež uvádza, že „...možnosť dosiahnutia istej miery špecializácie sudcu na existujúcich súdoch, a to aj súbežne s „kauzálnou príslušnosťou“, priamo súvisí s ich veľkosťou: čím väčší je súd, tým vyššia je možnosť priradiť niektorým sudcom len jednu agendu, a to nad rámec makro-kategórií občianskoprávnych a trestných vecí. Toto by sa dalo docieliť dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane v obvode ktoréhokoľvek z 8 krajských súdov by sa niektoré malé okresné súdy mohli zlúčiť do väčších, ale budovy by zostali zachované. Napríklad v obvode krajského súdu v Banskej Bystrici by zostali len 2 alebo 3 okresné súdy (namiesto terajších 8), ale všetkých 8 súdnych budov by zostalo zachovaných a sudcovia v každej budove by sa špecializovali na konkrétnu agendu.“

Správa k stavu justície bola verejne predstavená vo februári 2018 a aj na základe výstupov z danej Správy bola ponechaná formulácia o špecializácii sudcov v Programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 (schválené v marci 2018), pričom dosiahnutie špecializácie sa predpokladalo práve zväčšovaním obvodov a spájaním súdov v zmysle odporúčaní,” uviedol pre portál Demagóg.SK hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.

ľudia chcú zmenu v justícii, takže vnímajú jednoznačne, že chcú mať kvalitnejší prístup k spravodlivosti a je pre nich dôležitejšia prístup k spravodlivosti ako prístup k súdu. To vyplýva z prieskumu, ktorý bol robený v poslednom období. 12 % ľudí sa vyjadrilo, že je pre nich dôležitejší súd, či je blízko, ostatní sa vyjadrili, že je pre nich dôležitejšia spravodlivosť,

Pre Sekciu Plánu obnovy v auguste 20201 realizovali agentúry MNForce, Seesame a 2MUSE prieskum verejnej mienky. V prieskume mali respondenti vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami: 

A: Je lepšie mať na Slovensku viac súdov, ktoré majú ľudia blízko, aj za cenu ich pomalšieho a menej kvalitného rozhodovania.

B: Je lepšie mať na Slovensku menej súdov, ktoré síce majú ľudia ďalej, ale rozhodujú rýchlejšie a kvalitnejšie.

Z tisíc respondentov sa len 13,1% prikláňalo skôr k výroku A, no až 59,4% prevažne súhlasilo s výrokom B. 27,5% respondentov súhlasilo rovnako s oboma tvrdeniami. 

Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina ľudí uprednostňuje kvalitu súdov a to aj na úkor ich kvantity či blízkosti k občanom. Výrok Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivý.