Filtre

(Daniel Lipšic, pozn.) poukázal na to, že pani premiérka Radičová našla na Úrade vlády nejaký archívny dokument, ktorý na Úrad vlády bol doručený zo Slovenskej informačnej služby ešte za vlády Mikuláša Dzurindu … sa k pánovi Dzurindovi dostala informácia, že pán Lipšic ho obvinil, že tú informáciu z SIS pán Dzurinda ešte keď bol premiér nejakým spôsobom schoval na Úrade vlády a nepostúpil tam, kde mal … Neposunul polícii a tak ďalej. Čo nie je pravda, aj to zaznelo veľmi jednoznačne opakovane, že teda zo SIS prišla informácia na Úrad vlády, z Úradu vlády to bolo postúpené ešte Mikulášom Dzurindom ministrovi vnútra Padovi, on to potom postúpil policajným orgánom, lenže potom prišla prvá Ficova vláda a pán, pán neskorší policajný prezident Gašpar skartoval tieto materiály.

Daniel Lipšic upozornil v roku 2012 na to, ako premiérka Radičová našla na Úrade vlády dokument z roku 2006 a postúpila ho polícii. Mikuláš Dzurinda reagoval na Lipšicove slová ako na obvinenie. Podľa zverejnených informácií putoval záznam o odpočúvaní Gorila v roku 2006 z SIS premiérovi a ministrovi vnútra, ktorý ho posunul polícii. Počas prvej vlády Roberta Fica bol tento záznam na Úrade boja proti korupcii skartovaný. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako ešte pravdivý. 

Minister vnútra Daniel Lipšic v roku 2012 uviedol, že vtedajšia premiérka Iveta Radičová našla v archíve Úradu vlády informácie, ktoré v roku 2006 doručila Slovenská informačná služba (SIS) vtedajšiemu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a ministrovi vnútra Martinovi Padovi. Mali sa týkať kauzy Gorila. 

Mikuláš Dzurinda označil Lipšicove slova za „podlosť”. „Nikdy som nedostával prepisy odposluchov, ale sem-tam som dostal súhrnnú správu o čomsi. (...) Maximálne som dostal osem strán, Gorila má 85 strán. Ako premiér som o Gorile nemal tušenia,” tvrdil.

Martin Pado povedal, že „takéto informácie (som) postúpil policajnému prezidentovi, úradu boja proti korupcii a inšpekcii.” O spise Gorila ako pojme vraj netušil. 

DenníkN v roku 2017 napísal, že „Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.”

Noviny však konštatovali aj to, že minister Pado mohol políciu požiadať, aby prevzala odpočúvanie pod seba a začala vlastné vyšetrovanie - SIS totiž trestné konanie viesť nemôže. 

Tibor Gašpar v roku 2012 vysvetľoval, že „keď sme tú informáciu v roku 2006 dostali, tak sme zabezpečili, aby sa preveroval jej obsah. K tomu je archivovaný spis na Úrade boja proti korupcii.” 

Operatívne preverenie podľa Gašpara neskončilo otvorením trestného konania, ale vyhodnotím ako „konanie bez ďalšej realizácie.”

Súhlas - počas prvej vlády Roberta Fica - so skartovaním dával ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii, no materiály podľa neho pripravovala skartovacia komisia a v rámci nej „odborný garant” skartácie.Gašpar odmieta „účelové podsunutie, že som to urobil ja, tak že by som sa ráno zobudil a strčil to do skartovacieho stola.”

My sme koniec koncov kvôli tomu (aby neprepadli hlasy demokratickej opozície, pozn.) iniciovali spoluprácu napríklad aj so Stranou maďarskej komunity, len tam sa tie rokovania vyvinuli inak.

Hnutie OĽaNO pozvalo v septembri 2019 SMK rokovať o spolupráci strán pred voľbami 2020. Igor Matovič to odôvodňoval slovami, že výsledky volieb môžu byť tesné. Miesta na kandidátke ponúkol aj rómskej a rusínskej menšine. 

SMK uprednostnila rokovania s maďarskými stranami. 18. októbra oznámila vznik spoločnej kandidátky s Mostom-Híd a Maďarskou kresťanskodemokratickou alianciou. Republiková rada SMK ju však o týždeň na to odmietla. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé.

Takže OĽaNO a NOVA išli v roku 2016 do Národnej rady spolu a dosiahli oveľa lepší výsledok, ako ukazovali prieskumy, ktoré predpovedali okolo šesť percent, mali sme vyše jedenásť.

V januári a februári 2016 namerali prieskumy agentúry Focus koalícii OĽaNO-NOVA vyše 6 %. Agentúra AKO namerala koalícii v januári 5,7 % a vo februári 6,9%. 

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 získalo spojenie OĽaNO-NOVA 11,02 % hlasov. Výrok hodnotíme ako pradivý.

Mne by samozrejme svedomie nedovolilo takpovediac vykašľať sa na Igora Matoviča, ktorý ako jediný parlamentný politik v roku 2016 dal ponuku hnutiu NOVA Daniela Lipšica na predvolebnú spoluprácu.

Okrem Igora Matoviča dalo hnutiu NOVA ponuku na predvolebnú spoluprácu aj KDH. Písali o nej v tom čase média, pre Demagóg.SK to dnes potvrdil vtedajší predseda KDH Ján Figeľ. Výrok Gábora Grendela preto považujeme za nepravdivý. 

Igor Matovič sa pred parlamentnými voľbami 2016 dohodol s hnutím NOVA na tom, že do volieb pôjdu spoločne. NOVA-e ponúkol miesta na kandidátke a strana zmenila názov na OĽaNO-NOVA. 

NOVA-e však predvolebnú spoluprácu ponúklo aj aj KDH. 

Na nedávnom sneme sme prijali politickú ponuku v rámci stratégie KDH Plus. Táto ponuka je aktuálna - realizuje sa. Platí aj pre prípadný záujem NOVA,” uviedol 17. júna 2015 predseda KDH Ján Figeľ. 

Podľa agentúry SITA strany v tom čase rokovali o možnosti vytvorenia predvolebnej koalície či vstupu členov NOVA na kandidátku KDH. 

Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že stratégia KDH Plus nebola hnutiu Nova nikdy predstavená. Žiadnu reálnu ponuku na spoluprácu Nova od KDH nedostala,” tvrdí.

Ján Figeľ však dnes tvrdí, že 23. júna 2015 dostal Daniel Lipšic a jeho delegácia na rokovaní so mnou a s ďaľšími dvoma predstaviteľmi KDH (3+3 delegácie v mojej parlamentnej kancelárii) ponuku na rokovanie o účasti na kandidátke vo voľbách 2016.”

„Napriek otvorenosti a férovej ponuke od KDH pre spoločný postup (účasť kandidátov NOVA na kandidátke KDH) NOVA prijala rozhodnutie ísť s I. Matovičom,” uviedol pre Demagóg.SK Figeľ. 

O tomto stretnutí informoval ešte v júli 2015. Grendel v reakcii pripustil, že toto stretnutie si možno nepamätá:

Ak sme v čase, keď OĽANO ponúkalo koalíciu, dostali z pohľadu NOVA nerelevantnú ponuku KDH (miesta na kandidátke), tak sme ju zrejme - na rozdiel od dnešnej interpretácie pána Figeľa - nepovažovali za férovú, ale len pro forma ponuku.”

Podľa webu Richarda Sulíka bolo vytvorenie potenciálnej predvolebnej koalície so stranou NOVA témou aj na kongrese SaS v apríli 2015. 

Grendel to označil za „novinársku kačicu”. Bol som podpredseda hnutia Nova, chodil som na oficiálne a neoficiálne rokovania vedenia, vedel by som o tom,” uviedol pre Demagóg.SK. 

Sulík mu dáva za pravdu. Strana podľa neho takéto úvahy mala, no konkrétnu ponuku dala len OKS.

Takže čo urobila pani Jankovská? Keď to všetko vyšlo na povrch, radšej sama sa vzdala svojej bezpečnostnej previerky, napísala to NBÚ, napísala do NBÚ, že teda vzdáva sa toho, vracia a tak ďalej a tým sa vyhla tomu, aby musela ísť na bezpečnostný pohovor.

Osobitný kontrolný výbor parlamentu na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu 16. októbra informoval, že „Monika Jankovská stiahla svoj súhlas NBÚ a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBÚ, bezpečnostnou previerkou prestane disponovať.”

Podnet na preverenie Jankovskej previerky podala predtým strana Za ľudí.

Podľa § 25 Zákona o ochrane utajovaných skutočností „bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.” 

Ak osoba vezme späť svoj súhlas NBÚ, stratí jeden z nutných predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami - a tým de facto aj bezpečnostnú previerku a nutnosť absolvovať bezpečnostný pohovor. 

Tvrdenie Gábora Grendela preto považujeme za pravdivé.