Filtre

Odporúčanie Benátskej komisie je, otvorte ten systém (voľby generálneho prokurátora, pozn.) čo najširšie.

V súhrnnej správe s odporúčaniami (2017) Benátska komisia uvádza, že šanca uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora pre kandidátov, ktorí neboli v prokuratúre, ale majú dostatok skúsenosti v súdnictve alebo advokácii, môže zvýšiť transparentnosť a nezávislosť úradu. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

„It is also to be welcomed that the conditions for the election of the Chief Special Prosecutor and special prosecutors have been broadened [...] to enable the access not only of prosecutors, but also of persons having at least 12 years (for the Chief Special Prosecutor) or 10 years (for special prosecutors) of work experience as a judge or attorney, to such positions. In addition, persons ‚whose previous work shows that he/she has special knowledge and competences to work on the cases falling under the jurisdiction of the Special Public Prosecutor’s Office' will be eligible for such positions (see Articles 12 and 13 of the revised Draft Law). This should reduce the risk of the Special Prosecutor’s Office being too inward looking and may help to foster a more independent outlook. [...]”

ôsmi z dvadsiatich siedmich boli kedysi prokurátormi, potom neboli.

Zo zdroja, z ktorého Juraj Šeliga pri tvrdení vychádzal, takáto informácia nevyplýva. Prehľad podľa takýchto kritérií neposkytuje. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. 

Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. 

Tá však takéto tvrdenie neuvádza. Hovorí iba”, že 8 z 28 generálnych prokurátorov do svojej funkcie nastúpilo z inej než prokurátorskej profesie. To však nemusí znamenať, že pred touto ne-prokurátorskou profesiou boli kedysi prokurátormi. Prehľad podľa takéhoto kritéria štúdia neposkytuje. 

Tvrdenie zo štúdie mal Šeliga korektne zachytené na plagáte, ktorý počas relácie ukazoval. Pred nástupom do funkcie boli sudcami generálni prokurátori Holandska, Cypru, Bulharska, Litvy a Švédska. Poľský GP bol ministrom, český bol v Eurojuste a anglický GP bol advokátom. 

„Toto bola súčasne informácia, ktorú sme chceli komunikovať - teda že 8 z 28 GP bezprostredne pred nástupom do funkcie neboli prokurátori,” uviedol pre Demagóg.SK Šeligov asistent Martin Záthurecký.

Ako pomôcku mal pán Šeliga priložený plagát, v ktorom je táto štatistika zachytená presne nie len čo sa týka počtov, ale aj čo sa týka presného wordingu. Ide tak pri najlepšom svedomí o nepresnosť vo vyjadrení sa,” dodal.

Piati z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie nikdy nepôsobili na prokuratúre, 5 generálni prokurátori.

Podľa štúdie, z ktorej Juraj Šeliga vychádzal, malo v roku 2019 - ešte počas členstva Veľkej Británie v EÚ - skúsenosť s prácou prokurátora 6 z 28 generálnych prokurátorov členských krajín. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. 

Tá hovorí, že 22 z 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ má skúsenosť s prokurátorskou prácou, 6-ti nemajú. 

Štúdia počítala medzi krajiny EÚ ešte aj Veľkú Britániu, tá z nej však k 31. januáru 2020 odišla. Jej vtedajší generálny prokurátor Max Hill bol predtým advokátom a šéfom asociácie trestných právnikov. 

Predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat pre portál Demagóg.SK uviedol, že Veľká Británia má špecifický a úplne odlišný systém. 

Tam sa funkcia generálneho prokurátora historicky vyvinula z funkcie hlavného poradcu Koruny, kedy bol na tieto služby najatý profesionálny advokát (attorney), neskôr bol zástupcom Koruny v sporoch a dnes generálny prokurátor zastrešuje Úrad kráľovskej prokuratúry (Crown Prosecution Service) aj úrad Služby vládneho právneho poradenstva (Government Legal Service).”

V ostatných európskych štátoch podľa Purgata vykonáva funkciu generálneho prokurátora kariérny prokurátor, alebo bývalý sudca (Cyprus, Litva a Švédsko). V Holandsku riadi prokuratúru štvorčlenná Rada generálnych prokurátorov, ktorej jeden člen nie je prokurátor a ten je expertom zodpovedným za oblasť financií, IT a za ľudské zdroje.”

(vláda, pozn.) zodpovednosť za svoje rozhodnutia dáva na rôznych úradníkov. Keď bola, keď bola kolaps dopravy pred veľkonočnými sviatkami, mohli za to radoví policajti, keď začali zomierať dôchodcovia v domovoch sociálnych služieb, mohli za to zamestnanci…

Igor Matovič obvinil pri dopravných problémoch počas veľkonočných sviatkov zo zlyhania službukonajúcich policajtov, neskôr sa im však ospravedlnil. Rovnako premiér povedal v  tom čase nepotvrdenú informáciu, podľa ktorej mal koronavírus do pezinského Domova sociálnych služieb zavliecť jeden (nie viacerí) z ošetrovateľov dovolenkujúci v Taliansku - neskôr sa však opravil. Keďže Erik Tomáš hovorí iba časť pravdy (že premiér ukazoval na na radových zamestnancov ako na zodpovedných) a vynecháva zvyšok pravdy (že premiér sa za to ospravedlnil resp. opravil), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 

Policajti a kolaps dopravy

Keď pred Veľkonočnými sviatkami kolabovala na viacerých miestach doprava a na výpadovkách sa tvorili zápchy, Igor Matovič na Facebook napísal, že „kontroly mali byť námatkové. Zrána sa to niektorým hliadkam vymklo trochu z rúk … napriek tomu – nehaňme ich za to…”

Neskôr sa policajtom ospravedlnil, pôvodne vraj „dostal informáciu, že kontrolovať všetkých bola nadpráca jednotlivcov z ich radov.” Zodpovednosť videl v konaní vedenia polície. „Bláznovstvo ... a pán policajný prezident Lučanský má čo vysvetľovať.”

Policajný prezident Milan Lučanský sa odpovedal, že polícia konala v súlade s uznesením vlády. 

DSS-ky

Keď sa v Domove sociálnych služieb v Pezinku nakazilo koronavírusom 42 klientov a 5 zamestnancov, premiér sa na Facebooku 13. apríla pýtal, ​„aký trest je podľa vás spravodlivý pre človeka, ktorý opatruje staručkých ľudí v domove sociálnych služieb a zatají, že bol napr. v Taliansku na dovolenke?"

Neskôr sa opravil, keď povedal, že „hovoril (som) županom Drobom a nateraz vylúčili v pezinskom prípade podozrenie, že nákaza pochádza od opatrovateľky.” 

K 15. aprílu evidoval Domov sociálnych služieb Pezinok tri úmrtia spôsobené koronavírusom. Minister zdravotníctva Marek Krajčí oznámil, že „vzhľadom na tieto úmrtia a vzhľadom na to, že v tomto domove sociálnych služieb už dlhšie obdobie boli klienti chorí, začal sa dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na preverenie postupu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb". 

Keď hovoríte príklad v Českej republike, kde sa to takto používa, opäť nie ste úplne korektní, lebo v Českej republike sa to používa na základe dobrovoľného súhlasu toho človeka, kdežto tu ste to chceli a chcete týmto ľuďom prikázať.

Používanie aplikácie, ktorá v Česku pomáha zisťovať kontakty pacientov nakazených koronavírusom s okolím, je dobrovoľné. Rovnako je to však aj na Slovensku. Aplikácia (dnes eKaranténa) je podľa zákona povinná len pre ľudí, ktorí nechcú ísť do štátnej karantény - aby štát cez ňu mohol kontrolovať jej dodržiavanie. Občania ju však používať nemusia - v takom prípade strávia karanténu v štátnych zariadeniach. Rovnako je aplikácia (dnes Zostaň zdravý) dobrovoľná pre bežných užívateľov, ktorí by ju chceli využiť na monitorovanie kontaktov s okolím. Hoci finálne znenie podmienok používania išlo na vládu štyri dni po vysielaní relácie, Demagóg.SK nedohľadal žiadne verejné vyjadrenie či dôkaz o zámere, aby bolo používanie tejto aplikácie resp. aplikácií z definície povinné pre každého (kto potrebuje stráviť čas v karanténe). Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivé.  

Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý hovoril o českej aplikácii eRouška

eRouška

Ak si ju človek stiahne do mobilu a zapne bluetooth, aplikácia vie zistiť, či sa nedostal do kontaktu s pacientom nakazeným koronavírusom (ktorý má aplikáciu so zapnutým bluetoothom tiež).

Dotknutého používateľa, ktorý bol vystavený riziku nákazy, potom kontaktuje hygienická stanica, aby ho na to upozornila. Používanie aplikácie ako aj odosielanie dát tretej strane je dobrovoľné. 

K seznamu setkání máte přístup pouze vy. Až když se dobrovolně na vyzvání rozhodnete odeslat tato data hygienické stanici, přístup získají na omezenou dobu (maximálně na 12 h.) také její pověření pracovníci,” uvádza web erouska.cz

Slovenská aplikácia

O tom, ako by mala fungovať slovenská verzia aplikácie pre domácu karanténu a sledovanie kontaktov, prebiehala diskusia od začiatku mája. Vedelo sa, že apka by mala nahradiť pobyt v štátnych zariadeniach - no nevedelo sa, či dobrovoľne alebo povinne. 

Demagóg.SK nedohľadal vyjadrenie, podľa ktorých mala vláda zámer urobiť z používania aplikácie povinnosť. „V ostrej fáze je ambícia suplovať štátnu karanténu s cieľom odbremenenia karanténnych centier,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva pre DenníkN. 

Štyri dni po relácii - t.j. 14. mája 2020 - vláda schválila materiál, ktorý konkretizoval podmienky používania aplikácie. Ak chce človek absolvovať karanténu doma a nie v štátnom zariadení, aplikácia je pre neho povinná. 

Funkcionalita monitorovania kontaktov v okolí používateľa, aby zistil, či niektorý z nich nebol nakazený koronavírusom, je dobrovoľná. Takéto znenie o deň na to schválil parlament.