Tie dokumenty (bezpečnostná a obranná stratégia, pozn.) boli schválené vládou, to je pravda, ale na základe dohody koaličných partnerov ďalej nepostúpili, respektíve neboli postúpené do Národnej rady.

Rok po schválení vládou predložili opoziční poslanci Národnej rade na prerokovanie Návrh bezpečnostnej stratégie a Návrh obrannej stratégie. Oba návrhy sa dostali do programu 38. schôdze parlamentu, no v úvode boli na základe hlasovania vyradené. Naďalej tak ostávajú platné strategické dokumenty z roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Aktualizácia Bezpečnostnej a Obrannej stratégie bola vládou schválená 13. septembra 2016. V kompetencii Ministerstva zahraničných vecí bola po sérii medzirezortných, rovnako aj akademických a odborných diskusií, v priebehu roka vypracovaná a v septembri 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda aktualizovanie Bezpečnostnej stratégie odobrila, následne aj tri nové strategické dokumenty Ministerstva obrany - Obrannú a Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl s výhľadom do roku 2030. 

Po schválení vládou mali byť strategické dokumenty prerokované a schválené aj Národnou radou, malo sa tak udiať do konca roka 2017. Na rokovanie ich však predložili opoziční poslanci v novembri 2018. To však napadol poslanec za SNS a člen branno-bezpečnostného výboru, Anton Hrnko, ktorý tvrdil, že dokumenty musí podľa zákona do pléna predložiť vláda. Dokumenty kritizuje aj predseda parlamentu Andrej Danko a to najmä kvôli tomu, že explicitne zmieňujú Rusko ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. 

Návrh o stiahnutí dokumentov z rokovania napokon branno-bezpečnostným výborom neprešiel a dostal sa do programu 38. schôdze parlamentu 27. novembra 2018. V úvode schôdze však poslanci odhlasovali vypustenie rokovaní o návrhoch Bezpečnostnej a Obrannej stratégie.

Výrok bol spomenutý v

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová

Premiér Pellegrini v SRO

Premiér Peter Pellegrini (SMER-SD) bol 15. decembra hosťom relácie Sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase, kde hovoril okrem iného o pozícii Slovenska vo vzťahu k hlavným témam európskeho summitu, zotrvaní Miroslava Lajčáka na poste ministra zahraničných vecí SR ale aj o aktuálnych vnútropolitických témach (platy ústavných činiteľov, nominácie do NBS alebo volebný rok 2019). Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.