Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011.

"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za
pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku
2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší
predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším
čerpaním EÚ fondov."

Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza:

"Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b."