DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Pavol Paška

SMER-SD

Osobne si myslím nateraz ja len musím, lebo toto je obohratá platňa s týmito cenami. Jednak sa porovnáva neporovnateľné, porovnávať 30-ročný verejnoprávny alebo PPP projekt, kde máte zakomponované od stavebnej ceny, údržbu, správu a všetky náklady včítane ceny peňazí, ktoré jednoducho splácate 30 rokov, s akútnou cenou prác na trhu, to je tak niečo podľa mňa nefér. (reakcia na Hrušovského výrok: "Pozrite sa, pán predseda, minister Figeľ tento týždeň ide podpisovať 3 veľké kontrakty na výstavbu tých istých diaľničných úsekov, ktoré mali byť začaté ešte za vašej vlády a tieto kontrakty na tie isté úseky budú o 700 miliónov eur lacnejšie.", pozn.)

Pavol Hrušovský vs. Pavol Paška - 24.10.2011
Pravda

Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu.

Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. 

PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne:

  • konkrétna verejná služba nie je poskytovaná priamo verejnou inštitúciou, ale súkromným subjektom (protihodnota vo forme koncesie alebo inej platby od verejného partnera)
  • súkromná inštitúcia je účastníkom projektu PPP od svojho počiatku, spolupracuje na jeho príprave, zaisťuje finančné zdroje na výstavbu, realizuje investície, poskytuje služby
  • vzťahy medzi partnermi pri realizácii projektu verejných služieb sú dlhodobé (v prípade projektov, ktoré vyjednávala minulá vláda to bolo obdobie 30 rokov)
  • zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby
  • riziká sú medzi partnermi rozdelené
  • subjekty verejného sektora vystupujú v úlohe klienta, definujú štandardy požadovaných služieb, sú oslobodené od riešenia technických a organizačných otázok, ktoré sa prenášajú na privátneho partnera


Z uvedeného je teda jasne viditeľný rozdiel medzi PPP a klasickou formou verejného obstarávania (VO), ktoré je založené na súťaži a jednorazovej realizácii stavby. Po ukončení stavby prechádza na verejný sektor prakticky celá zodpovednosť za riziká stavby (údržba, prevádzka.. ), a to počas celej doby, na ktorú bolo partnerstvo uzavreté.

Tu však opäť treba upozorniť na dôležitú vec, ktorá patrí aj k hlavným argumentom zástancov PPP projektov. PPP projekty je potrebné chápať v dlhodobom horizonte, a to najmä v súvislosti s hodnotou diela a peňazí po celú dobu partnerstva. Ako uvádza Asociácia PPPsúkromný partner, ktorý zabezpečuje financovanie, musí započítať cenu peňazí na celú dobu prevádzkovania projektu (100 EUR dnes má vyššiu hodnotu ako 100 EUR o 10 rokov).

Celkové náklady na realizáciu stavieb v rámci PPP sú preto aj vyššie, no o to diskutabilnejšie, do akej miery súkromní partneri vedia reálne odhadnúť ich výšku na takú dlhú dobu vopred. V prípade plánovaných troch balíkov to bolo 30 rokov, počas ktorých by Slovensko každoročne od roku 2014 splácalo 700 mil. eur, čo bolo v tom čase zhruba päť percent plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu.

PPP projekty a verejné zákazky sú aj z uvedených informácií veľmi odlišné systémy financovania, a preto sa domnievame, že ich v tejto rovine nemožno objektívne porovnávať. Verejné obstarávanie je jednorazovou investíciou v aktuálnej finančnej hodnote, zatiaľ čo PPP projekt ráta s akousi dhodobou prognózou, ktorá je ťažko overiteľná v tom, do akej miery sa bude zhodovať s realitou o niekoľko rokov. V otázke (ne)porovnateľnosti týchto dvoch systémov preto hodnotíme výrok p.Pašku ako pravdivý.

Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2011
success
error