Pán premiér povedal, že nejaké závažné skutočnosti (na Generálnej prokuratúre, pozn.) a doteraz sme sa nedozvedeli a nedostavil sa ani na výbor.

Výrok poslanca Nagya hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že R. Fico hovoril o závažných skutočnostiach sa Generálnej prokuratúre, no tieto skutočnosti nebol celkovo už dvakrát ozrejmiť Brannobezpečnostnému výboru NR SR a raz sa nedostavil k tejto veci na Ústavnoprávny výbor NR SR. 

Opozičné strany sa domáhajú vysvetlenia "závažných udalostí" na Generálnej prokuratúre (GP), ktoré viedli k skrátenému legislatívnemu konaniu novely zameranej na riešenie kauzy Jozefa Čentéša. 

Robert Fico sa konkrétne nevyjadril o aké okolnosti ide, ale podľa jeho vyjadrení je nutná zmena vo vedení GP. Agentúry TASR a SITA 30. apríla 2013:
"Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom."

Na základe informácií agentúry SITA 13. mája 2013 sa premiér Fico vrátane poslancov za Smer-SD a predsedu výboru Pašku nedostavili na zasadnutie Brannobezpečnostného výboru NR SR (Výbor pre obranu a bezpečnosť), ktorý iniciovali opozičný poslanci.
"Premiér Robert Fico neprišiel na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom mal informovať poslancov o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Na zasadnutie sa nedostavili ani poslanci za Smer-SD vrátane predsedu výboru Jaroslava Bašku. Brannobezpečnostný výbor tak nebol uznášaniaschopný, na predsedu vlády márne čakali Richard Vašečka (OĽaNO), Ľubomír Galko (SaS) a nezaradení Daniel Lipšic a Alojz Hlina." 

Predseda vlády neprišiel ani na druhé pozvanie Výboru pre obranu a bezpečnosť 23. mája 2013:

"Poslanci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa ani na druhý pokus nedozvedeli, pre aké závažné skutočnosti na Generálnej prokuratúre (GP) prijala vláda novelu o Ústavnom súde SR v zrýchlenom režime. Aj druhé mimoriadne rokovanie výboru, ktorého jediným bodom bola správa o aktuálnom stave na GP, sa totiž pre neuznášaniaschopnosť skončilo skôr, ako sa začalo. Dôvodom bola neprítomnosť väčšiny poslancov, neprišiel ani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý mal správu predniesť."
R. Fico mal prísť vysvetliť dianie na GP aj na Ústavnoprávny výbor. Predseda vlády nedošiel a výrok nebol uznášania schopný. Agentúra TASR 25. mája 2013 informovala:
"Po tom, ako sa šéf exekutívy ani poslanci Smeru-SD opakovane nedostavili na brannobezpečnostný výbor, témou by sa mal teraz zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. Jeho rokovanie inicioval poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, pod návrh sa podpísali aj Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Radoslav Procházka (nezaradený). "Do pôsobnosti Ústavnoprávneho výboru NR SR patrí v zmysle rokovacieho poriadku kontrola činnosti GP. Dúfam, že predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) nebude pokračovať v ceste, ktorú nastolil jeho stranícky kolega z brannobezpečnostného výboru Jaroslav Baška. Ten trikrát zmaril rokovanie svojho výboru, a tak neumožnil vysvetlenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa mojich vedomostí nepoznal a nepozná takmer nikto z poslancov NR SR," vyhlásil Kadúc."

Podľa informácií NR SR, najbližšie zasadnutie Ústavnoprávneho výboru bude 13. júna 2013. Najbližšie zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť je plánované na 12. júna 2013.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Povodne a aktuálne politické témy

Povodne boli témou oboch diskusných relácií. Do verejnoprávnej televízie prišiel minister vnútra Robert Kalinák a bývalý minister životného prostredia a súcasný poslanec Most-Híd József Nagy. Exminister životného prostredia vôbec prvýkrát zavítal do diskusnej relácie, ktorú analyzoval Demagog.sk. A viedol si dobre, ked kolónka neprávd zostala aj po premiérovom vystúpení prázdna. Minister vnútra až taký úspešný nebol a niektoré ministrove císla stáli v nedelu na vode. Minister vnútra prestrelil pocet vyškolených dobrovolných hasicov o 5 tisíc a uvádzal podstatne nižšie císla evakuovaných na Slovensku a Madarsku. Politici si velmi radi privlastnujú úspešné projekty. Kalinák nekorektne tvrdil, že povodnové hrádze v Bratislave vybudovali pocas prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. V skutocnosti sa však projektové práce zacali už v roku 2004 a projekt bol podpísaný v decembri 2005, teda za vlády I. Radicovej.